Môj profil 
Predplatné
Albert Einstein hľadal tiež tento vzorec
Už Albert Einstein venoval veľa rokov svojho života na to, aby ju vypracoval. Nepodarilo sa mu to. Nebol ale ani prvý a ani posledný fyzik, ktorý sa o to pokúšal. V časoch Einsteina však fakticky nebolo možné tento univerzálny „vzorec“ objaviť. Vtedy ešte neboli k tomu vedecky vhodné podmienky a možnosti. To génius Einstein ignoroval alebo si neuvedomoval.
Dnes má v tomto smere veda oveľa lepšie možnosti. Napriek tomu je niekoľko fyzikov a matematikov, ktorí sú presvedčení, že objaviť ho nebude nikdy možné. Sú to predovšetkým tí vedci, ktorí veria na osobného boha. Podľa nich túto „božskú formulku“ pozná len boh a si ju žiarlivo stráži len pre seba.
„Kozmicky vzorec“ stvorenia všetkého toho, čo vo svete pre nás viditeľnom, i vo svete pre nás neviditeľnom existuje, musí obsiahnuť a vysvetliť všetky častice, z ktorých pozostáva hmota a súčasne aj všetky sily, ktoré medzi nimi pôsobia
V podstate ide o objavenie akejsi praenergie a či prasily, ktorá ešte pred začiatkom času vytryskla a vybuchla z niečoho, čo bolo „ničím“, lebo ešte neexistoval žiadny pozorovateľ.
Z nej povstal čas, priestor a ďalšie sily. Hneď v tom momente však aj prestala existovať, lebo sa „stratila“ v tom, čo z nej povstalo – vzniklo. Na počiatku časov bolo teda len JEDNO a nič iné neexistovalo. Potom sa toto JEDNO premenilo na MNOHÉ.
Začala sa evolúcia a éra dualít
Písal som o tom podrobnejšie filozofickou rečou v mojej knihe (ešte na Slovensku vydanej):
KOZMOS, DUCH a VEDOMIE
Prvotné ABSOLÚTNO teda pôsobením „kozmického vzorca“ vytvorilo relativity, duality, vzťahy a časopriestor. Tiež to môžeme vyjadriť tak, že pôvodná SYMETRIA sa zlomila a premenila sa na množstvo ASYMETRIÍ.
Len tieto asymetrie umožnili rozbehnutie evolúcie nášho kozmu. Existuje však aj mnoho takých kozmov, kde evolúcia veľmi skoro „zamrzla“ a ostali navždy len v tom istom stave, napríklad ako vodíkový kozmos.
V súčasnosti existuje jedna teória, ktorá je už veľmi blízko k tomu, aby sa stala hľadaným „kozmickým vzorcom“.
Táto teória sa volá štandardný model
V kozme existujú len štyri fundamentálne druhy síl, ktoré sú dodávateľmi energie pre všetko čo sa deje a sa odohráva v jeho makroskopickej a jeho mikroskopickej úrovni.
sila silnej interakcie
sila slabej interakcie
sila elektromagnetická
sila gravitačná
Prvé dve sily pôsobia len v mikroskopickej úrovni – medzi časticami atómov. Čo je sila elektromagnetická a gravitačná nemusím vysvetľovať – to je z jednoduchej školskej fyziky známe každému.
Preto len lapidárny príklad:
Elektromagnetizmus umožňuje napríklad prácu transformátora. A dve telesá, ako napríklad Zem a Mesiac, sa vďaka gravitácii navzájom priťahujú.
Neúplný „kozmický vzorec“ štandardného modelu dokáže zahrnúť len tri z uvedených štyroch síl a síce prvé tri. Sila gravitačná ostáva mimo neho.
Som ale presvedčený, že jedného dňa sa fyzikom podarí teóriu štandardného modelu prepracovať tak, že v ňom budú obsiahnuté všetky štyri sily. A určite to bude vo forme veľmi komplexnej a zložitej matematickej teórie, ktorá bude zrozumiteľná len tomu, kto bude mať naozaj veľmi obsiahle poznatky z matematiky a fyziky.
A tento model bude až potom perfektným „vzorcom kozmu“, keď dokáže vysvetliť aj tajomstvo tmavej hmoty.
Roman Bednár
.JPG)
