HS: Ste rodákom z Liptova alebo ste sa na Liptov dostali  z inej časti Slovenska? 

BELANJI: Narodil som sa v bývalej Juhoslávii v dedine, kde žili prevažne Slováci. V mojej rodnej obci Pivnica sme mali aj slovenskú základnú školu, slovenskú evanjelickú cirkev a slovenský folklór, takže sa nám ako zahraničným Slovákom zachovali všetky tri dôležité prvky pre zachovanie slovenského jazyka. Keď som prišiel študovať na Slovensko, nepotreboval som sa učiť nový jazyk, keďže bol môj rodný, materinský. Takže nie som pôvodne z Liptova, ale po ukončení bohosloveckej fakulty ma spolu s manželkou zbor biskupov ECAV na Slovensku poslal slúžiť a zvestovať Božie slovo na Liptov.

HS: Je dnes medzi mladými záujem o kňažské povolanie?

BELANJI: Kňazská služba je o zvesti Božieho slova, o vyjadrení toho, aký je Boh, takže je to aj o obetavosti, nezištnej pomoci, povzbudzovaní, vedení, ale hlavne o pokore. Keďže kňaz pôsobí na verejnosti, aj jeho mravný život by mal byť príkladom pre ostatných. Už len tých niekoľko spomínaných hodnôt sa z našej kultúry vytráca, keďže mladá generácia vidí a nasleduje príklady ľudí, ktorí žijú pravý opak. Keď k tomu pridáme bolesť z rozvodu, či rozchodu rodičov, nedostatočný záujem, ktorí mladí ľudia zažívajú, tak mi povedzte, koľko študentov by ste našli na Slovensku, ktorí by žili blízky vzťah s Pánom Bohom, vedeli prekonať osobné prekážky (trápenie) a zároveň chceli nezištne v pokore slúžiť druhým? Takže áno, sú medzi nami mladí, ktorí majú záujem o kňazské povolanie, ale sú pre nás ako vzácne perly.

HS: Prieskumy naznačujú, že mladšia generácia dôveruje cirkvi oveľa menej ako staršia. Čím to je?

BELANJI: Na túto otázku by korektnejšie vedeli odpovedať opýtaní respondenti. Ja si myslím, že je viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú názor i myslenie človeka, takže asi neodpoviem komplexne, ale môžem spomenúť aspoň niektoré.

Čo človek seje, to bude aj žať. Staršia generácia ešte žije z duchovného dedičstva svojich rodičov, ale bývalý režim ich zastavil v rozvíjaní toho, čo dostali. Ale ak staršia generácia nešla príkladom duchovného života pre mladšiu generáciu, ale sa pridŕžala komunistickej ideológie vytvoriť spoločnosť s kresťanskými hodnotami bez Krista; ak staršia generácia ukázala mladšej, že svet pôjde ďalej, aj keď sa prestaneme modliť, spievať nábožne piesne, či čítať z Božieho slova a že si človek vystačí aj sám bez Boha, tak čo duchovné mohlo vyrásť v srdci vyrastajúcej generácii?

Zároveň žijeme v dobe veľkého blahobytu, bezodného konzumu s expresne rýchlou dodávkou všetko, čo si človek zažiada. Takže človek už za svojho Boha nepokladá svojho Stvoriteľa, ale peniaze, ktoré hýbu nielen celým svetom, ale aj ľudským srdcom.

HS: Viete si predstaviť ľudstvo bez viery v Boha? Ako by taký svet vyzeral?

BELANJI: Kristína Royová napísala knihu Bez Boha na svete. V nej celkom výstižne opisuje, ako vyzerá taký život, či svet. Na základe tohto príbehu (a iných okolností) som už v predškolskom veku vnímal Božie povolanie stať sa evanjelickým farárom a hovoriť ľuďom o Božej láske. Každému doporučujem prečítať si krátky príbeh o Martinkovi, ktorý istý čas žil bez Boha na svete. Možno potom aj on dospeje k rozhodnutiu robiť svet lepším s Božou pomocou.

HS: Prečo ste  sa vlastne stali kňazom? Nikdy ste svoju voľbu neoľutovali? 

BELANJI: V ranom veku som počúval biblické príbehy a chodil do nedeľnej besiedky, kde som poznával, aký dobrý je Boh. V tomto období som vnímal, že ma Pán Boh volá, aby som hovoril o ňom tým, ktorí ho nepoznajú a aby som šíril hodnoty Božieho kráľovstva (láska, pokoj, radosť, obetavosť, dobroprajnosť) medzi tých, s ktorými sa v živote stretnem. Ako som rástol a viac poznával Pána Boha, tým viac vo mne rástla túžba stáť v službe živého Boha, až sa jedného dňa naplnila aj oficiálne. Či to ľutujem? Nie. Sú chvíle, kedy je tá práca náročná a vyčerpávajúca, ale Pán Ježiš vydal zo seba všetko, dal sa nám celý, aby sme my mohli žiť v plnosti jeho požehnania. On je pre mňa povzbudením aj v tých ťažších chvíľach. Skôr však ma trápi moja nehodnosť, nedokonalosť a moje slabé stránky, ale aj tie si vie Pán Boh použiť, aby tak viac vynikla jeho moc a múdrosť.

HS: V súčasnosti je v cirkvi dosť veľa liberálov. Vy sa považujete za konzervatívca, či naopak?

1. BELANJI: Ak sa nemýlim, tak po francúzsky liberté znamená sloboda. Ježiš Kristus povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (J 8,32). Dnes vieme, že v prvom rade myslel na pravdu Božieho slova. Snažím sa poznávať pravdu Božieho slova, takže som slobodný. Zároveň sa snažím žiť podľa Božieho slova, takže by ma niektorí asi zaradili medzi konzervatívnych.

HS: Musí mať  človek talent na to, aby sa stal  dobrým kňazom  alebo sa všetko vlastne dá naučiť a chce to len prax?  

BELANJI: Iste je dobré, keď je kňaz inteligentný, múdry, výrečný, talentovaný. Nie je to však všetko. Veľmi často spomínam na nápis, ktorý veľkými písmenami na parkovisko napísali teológovia, ktorí skončili svoje štúdium v ten rok, keď som ja nastúpil na bohosloveckú fakultu. Tam bolo napísané: Pectumfacitteologum, čo v preklade znamená: Srdce činí teológa.

HS: Priblížte  nám deň bežného farára. Čomu všetkému sa venujete,  aké sú vaše povinnosti?

BELANJI: To sa asi nedá, lebo je každý deň iný, lebo sa v rôzne dni striedajú rôzne povinnosti a  každé cirkevné spoločenstvo má svoje špecifiká, takže nedá sa robiť všade všetko, ale je dôležité, aby každý robil to, čo je nielen nevyhnutné, ale aj potrebné a prospešné, teda aj nad rámec základných povinností. Je na každom farárovi, aký program si vyskladá. Bežne však v našej cirkvi máme bohoslužby, krsty, sobáše, pohreby, mami klub, detskú besiedku, konfirmačnú prípravu, dorast, mládež, rodinné spoločenstvo, biblické hodiny pre dospelých, modlitebné spoločenstvo, pastorálne návštevy, rôzne výbory, presbyterstvo, učíme náboženstvo na školách. Na všetko to sa treba pripraviť, možno aj niečo iné založiť, či rozbehnúť. Nemáme pracovný čas. Sme tu pre ľudí.

HS: Niektorí tvrdia, že kázne by mali byť viac aktuálne, nemalo by sa čerpať výlučne z Biblie, ako to robila staršia generácia kňazov. Súhlasíte s tým?

BELANJI: Nájdete niekde rieku, ktoré nemá svoj prameň? Božie slovo je vždy aktuálne pre človeka, len je otázne, nakoľko ho chce človek prijať a podľa neho žiť. Takže je nevyhnutné, aby sa kazatelia držali zvesti Božieho slova, ale je potrebné, aby ho aplikovali aj do súčasnej doby.

HS: Čo máte na svojom povolaní najradšej? Kedy ste šťastný a kedy, naopak, smutný?

BELANJI: Najväčšia radosť zaplaví človeka, keď vidí, aké pozitívne zmeny sa dejú v živote človeka, ktorý sa nechal premeniť Božím slovom. Zároveň je aj najsmutnejšie, keď vidíte, ako človek odmieta Pána Boha, jeho pomoc a ďalej ničí život sebe, či tým okolo neho.

HS: Pri čom rád relaxujete?

BELANJI : Pri fyzickej námahe, či už na našom hospodárstve, na stavbe, či pri športe, ale najmä pri spoločnom čase s rodinou.

HS: Niektorí katolícki kňazi považujú evanjelikov za pohanov. Stretli ste sa osobne s takým názorom?

BELANJI: Nie. S bratom farárom Matavom z Liptovského Hrádku výborne spolu vychádzame. Považujem ho za svojho brata. Nikdy sme nemali nijaký spor, hoci máme veľa spoločnej práce za sebou. Práve naopak, tá spolupráca bola veľmi dobrá. Je radosť s ním pracovať. Takisto aj s inými, s ktorými som sa stretol.

HS: V obci, kde pôsobíte, je okrem evanjelikov aj veľa katolíkov. Vnímate názorové či iné spory medzi týmito skupinami veriacich?

BELANJI: Nie. Už nie.

HS: Čo by malo byť úlohou cirkvi  v dnešnej dobe?

BELANJI: Úloha cirkvi je rovnaká v každom čase. Tú určil jej zakladateľ Ježiš Kristus. Cirkev Kristova má v každom čase volať ľudí k pokániu, k náprave svojho vzťahu s Bohom a učiť ľudí budovať tento vzťah. Formy a spôsoby, ako to môže robiť, sú rôzne a každá doba prináša aj svoje možnosti, ktoré treba využiť.

HS: Myslíte si, že  sa má cirkev zapájať aj do politiky?

BELANJI: Cirkev by mala každého viesť k tomu, aby žil spravodlivo, pobožne a hlavne v láske ku každému. Takže si myslím, že by aj politici mali žiť podľa Božieho slova a Božie princípy aplikovať aj do riadenia štátu. Stará zmluva je plná rôznych príkladov ,ako sa darilo celému národu, keď jeho vedenie žilo podľa princípov Božieho slova a kedy naopak, celá spoločnosť upadala, keď vedenie národa žilo bezbožne.

HS: Čo by ste Slovensku a Slovákom zaželali do roku 2023?

BELANJI: Vernosť Pánovi Ježišovi a jeho slovu, aby sme všetci žili v láske, porozumení, pokoji, aby sme žili súdržne a navzájom si pomáhali.

Mária Sliacka