Aj keď existujú oprávnené otázky týkajúce sa vzťahu medzi IQ a inteligenciou, a je všeobecne známe, že úspech do značnej miery závisí aj od iných vlastností, ako je napríklad pevná vôľa, IQ testy používané na celom svete v súčasnosti zachytávajú niečo zjavné a trvalé. Desaťročia výskumov ukázali, že individuálna výška IQ predpovedá veci ako dosiahnuté vzdelanie a dlhovekosť. Všeobecnejšie povedané, priemerné skóre IQ krajiny ovplyvňuje hospodársky rast a vedecké inovácie.

Ak teda výška IQ naozaj klesá, neznamená to len 15 nových sezón Kardashianok, ale aj potenciálny koniec pokroku na všetkých ostatných frontoch, čo nakoniec povedie k menšiemu počtu vedeckých prielomov, stagnujúcim ekonomikám a všeobecnému stlmeniu našej spoločnej budúcnosti.

Spojené štáty zatiaľ tento pokles IQ nezaznamenali, aj keď je ťažké, vzhľadom na situáciu na politickej scéne, tomu uveriť. Ale neponáhľajte sa oslavovať americkú exkluzivitu: ak IQ klesá v iných vyspelých krajinách a nie tu, možno to znamená, že Amerika jednoducho nie je naozaj rozvinutá krajina (príliš veľa chudoby, príliš malá sociálna podpora).

Alebo, čo je rovnako znepokojujúce, ak drží krok s Jonesesom (alebo Johanssonsom a Jacquesom) z hľadiska národného rozvoja, znamená to, že v blízkej budúcnosti pravdepodobne zažije podobné prudko klesajúce IQ. V tomto bode budú Spojené štáty čeliť rovnakým nebezpečenstvám intelektuálnej a ekonomickej stagnácie.

Ak preto nechceme, aby IQ viac padalo, mali by sme zistiť prečo sa to deje. Donedávna sa rast IQ pohyboval len jedným smerom a to smerom nahor. A ak vás napadlo: „Nie je test nastavený tak, že je 100 vždy priemerné IQ?“, tak to je pravda len preto, že výskumníci zmenili stupnice testov, aby zlepšili stav výšky IQ. (Takže gratulujeme, toto je druh kritického myslenia, o ktoré nechceme prísť!)

Tento priemer výšky IQ bol ovplyvňovaný rôznymi štandardnými IQ testami viac ako pol storočia. Ak si myslíte, že je IQ dedičná záležitosť, ste na omyle. IQ testy sú totiž zamerané na meranie základných kognitívnych zručností, ako sú krátkodobá pamäť, rýchlosť riešenia problémov a vizuálne spracovanie. Rastúce skóre dokazuje, že tieto kognitívne schopnosti môžu byť v skutočnosti zvýraznené environmentálnymi faktormi, ako je napr. pracovisko.

Na chvíľu sa zdalo, že stúpajúce skóre IQ je jasným dôkazom spoločenského pokroku, hmatateľným dôkazom, že sa ľudstvo neustále vyvíja. Učenci to nazvali “Flynnovým efektom”.  Ale škála štúdií, využívajúcich rôzne zavedené IQ testy a metriky, zistila klesajúce IQ skóre v Škandinávii, Británii, Nemecku, Francúzsku a Austrálii.

Podrobnosti sa líšia od štúdie ku štúdii a od miesta k miestu vzhľadom na dostupné údaje. Nedostatky IQ v Nórsku a Dánsku sa objavujú napríklad v dlhodobých testoch vojenských brancov, zatiaľ čo informácie o Francúzsku sú založené na menšej vzorke a odlišnom testovaní. Široká štruktúra je však jasnejšia: od začiatku 21. storočia mnohé z najúspešnejších ekonomicky vyspelých krajín zažili určitý druh poklesu IQ.

Jedno z vysvetlení je “kvázi eugenické” a podľa vzoru kultového filmu Absurdistan (v origináli Idiocracy) vychádzalo z predpokladu, že rodiny s nižším IQ jednoducho majú viac detí než inteligencia. Iní poukazovali na fakt, že všeobecnú mieru IQ môžu znižovať zástupy málo vzdelaných migrantov.

Nórska štúdia z roku 2018 ukázala, že IQ neklesá len v spoločnosti ako takej, ale priamo aj v rodinách. Inými slovami, dôvodom nie je to, že vzdelaní Nóri sú čoraz viac prečíslovaní prisťahovalcami s nižším IQ alebo deťmi menej vzdelaných občanov. Pretože dokonca aj deti, ktoré sa narodili rodičom s vysokým IQ, jednoducho v súčastnosti nedosahujú také vysoké výsledky.

Určitý environmentálny faktor – alebo súbor faktorov – spôsobuje pokles IQ u rodičov a ich vlastných detí a starších detí a ich mladších súrodencov. Jedným z hlavných vysvetlení je, že nárast pracovných miest s nižšími zručnosťami spôsobil, že práca bola menej intelektuálne náročná, takže IQ atrofovalo, pretože ľudia menej používali svoje mozgy.

Do úvahy prichádzajú aj iné možnosti, väčšinou netestované, ako napríklad globálne otepľovanie, ktoré robí potraviny menej výživnými alebo informačné zariadenia, ktoré znižujú našu schopnosť sústrediť sa. K poklesu IQ však mohol paradoxne prispieť aj blahobyt. Ľahké prežívanie s podporou štátu, ľahká dostupnosť zdrojov pre skoro každého, to nevyvoláva tlak na používanie rozumu.

Nakoniec by bolo dobré určiť presný dôvod, prečo klesá IQ skôr, než sa staneme príliš hlúpymi na to, aby sme to zistili. Najmä preto, že tieto odhady skutočne súvisia s dlhodobým výkonom a ekonomickým úspechom.

Aj keď sú ľudia schopní kompenzovať určité zručnosti, inteligenciu nahradiť nemôžu. A tak vo svete, kde IQ naďalej klesá, hrozí globálna intelektuálna kríza, ktorá zmarí schopnosť ľudstva riešiť problémy a zanechá nás zle pripravených na výzvy ako AI, globálne otepľovanie a udalosti, ktoré si nevieme ani predstaviť.