Polovica Slovákov trpí hypertenziou, štát zavádza akčný plán pre lepší manažment ochorenia

Ako uviedla prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Gonçalvesová, vysoký krvný tlak patrí medzi najčastejšie diagnózy riešené v ambulanciách všeobecných lekárov a špecialistov. „Hypertenzia je najvýznamnejší, ľahko diagnostikovateľný a dobre kontrolovateľný rizikový faktor pre kardiovaskulárne ochorenia, napriek tomu však zostáva podceňovaný, a to nielen pacientmi, ale aj lekármi a systémovým nastavením zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje.

Ministerstvo upozorňuje, že okrem zdravotných rizík hypertenzia spôsobuje aj výrazné finančné náklady. Len v roku 2022 bolo hospitalizovaných viac ako 14 700 pacientov s infarktom myokardu, pričom náklady na liečbu jedného pacienta v akútnom štádiu presahujú 8 000 eur. V prípade cievnych mozgových príhod sú priemerné náklady vyše 6 000 eur na jedného hospitalizovaného. „Tieto komplikácie sú často dôsledkom neliečenej alebo neskoro diagnostikovanej hypertenzie. Ak by sme rizikové faktory vedeli lepšie manažovať v rámci primárnej starostlivosti, mohli by sme výrazne znížiť náklady na akútnu liečbu. Prevencia a včasná liečba sú neporovnateľne lacnejšie,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko.

Odborníci zároveň upozorňujú na vysoké nepriame náklady spojené s hypertenziou, ako sú strata pracovnej schopnosti, predčasné dôchodky, časté práceneschopnosti, znížená produktivita, ale aj finančné výdavky rodín na starostlivosť o chorých. „Hypertenzia často prebieha bez príznakov a preto býva poddiagnostikovaná. Chronické zaťaženie cievneho systému vedie k poškodeniu orgánov, najmä srdca, mozgu, obličiek a periférnych ciev. Základom úspešného manažmentu je zmena životného štýlu a dôsledná edukácia pacientov. Regionálne odlišnosti a sociálno-ekonomické faktory, ako je nízka zdravotná gramotnosť, nedostatočná prevencia či kultúrne bariéry musia byť súčasťou cieľových intervencií,“ vysvetľuje riaditeľka Odboru analýz na Inštitúte zdravotných analýz MZ SR Veronika Lane Rybanská.

V rámci prevencie sa Slovensko zapojilo do globálnej iniciatívy May Measurement Month, počas ktorej dobrovoľníci od 1. mája do 31. júla merajú tlak obyvateľom po celom území. „Každý účastník dostane informáciu o hodnote svojho krvného tlaku a v prípade zistenia hypertenzie odporúčania na ďalší postup. Dáta z roka 2024 ukázali, že každý šiesty dospelý s vysokým tlakom o svojom ochorení ani nevedel a až tretina liečených pacientov nemala tlak pod kontrolou. Tieto čísla chceme zmeniť aj pomocou Akčného plánu,“ hovorí viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a národná koordinátorka projektu MMM Anna Vachulová.

Podľa odborníkov môžeme predísť mnohým komplikáciám jednoduchými opatreniami – pravidelným meraním tlaku, zmenou stravovania, dostatkom pohybu a dodržiavaním predpísanej liečby. „Hypertenzia sama nezmizne, ale dá sa veľmi dobre zvládnuť, ak pacienti eliminujú rizikové faktory, ako sú nadváha, nedostatok pohybu, vysoký príjem soli či alkoholu, a fajčenie. Význam prevencie spočíva v každodenných rozhodnutiach – ako sa stravujeme, hýbeme, zvládame stres a či si nájdeme čas na svoje zdravie,“ uzatvára hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková.