Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozhodnutie v prípade Ferenc proti Slovenskej republike

Bratislava 25. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Slovenská republika uspela v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva o sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé konanie v trestnej veci

Sťažnosť sa týkala údajného porušenia práv sťažovateľa v trestnom konaní, v ktorom bol sťažovateľ v roku 2015 najskôr vyšetrovateľom opakovane vypočutý ako svedok vo vzťahu k údajnej trestnej činnosti jeho brata a ďalšej osoby. Pri jednom z týchto výsluchov sťažovateľ súhlasil s poskytnutím hlasovej vzorky. Na základe tejto hlasovej vzorky bol identifikovaný hlas sťažovateľa ako hlas jedného z páchateľov. Voči sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu, spáchaného formou spolupáchateľstva. Bola na neho podaná obžaloba a napokon bol uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov. Obhajoba sťažovateľa počas trestného konania neúspešne namietala nezákonnosť odobratia hlasovej vzorky, ku ktorej došlo počas jeho výsluchu v procesnom postavení svedka a ďalšie porušenia práv obhajoby.

Sťažovateľ sa po skončení trestného konania obrátil na ústavný súd a namietal, že jediným relevantným dôkazom, na základe ktorého došlo k stotožneniu jeho osoby s páchateľom, bola predmetná hlasová vzorka, pričom v čase jej poskytnutia nebol zastúpený advokátom a náhradnému obhajcovi okresný súd neskôr neposkytol dostatok času na prípravu záverečnej reči. Ústavný súd jeho sťažnosti nevyhovel. V sťažnosti podanej na ESĽP sťažovateľ tvrdil, že neboli dodržané záruky spravodlivého konania, najmä pokiaľ ide o proces získavania dôkazov, a že boli porušené jeho práva na obhajobu.

ESĽP vo svojom rozhodnutí uznal argumenty vlády, ktorá okrem iného tvrdila, že na vzorky hlasu by sa v trestnom konaní malo hľadieť podobne ako na krv, vlasy alebo iné fyzické alebo objektívne vzorky používané pri forenznej analýze, na ktoré sa nevzťahuje právo neinkriminovať samého seba. V tomto prípade sťažovateľ poskytol hlasovú vzorku dobrovoľne, teda nebola získaná donútením alebo násilím a vláda poukazovala na to, že ju v súlade s vnútroštátnym právom bolo možné získať aj z videozáznamu sťažovateľovho výsluchu, nezávisle od vôle sťažovateľa. ESĽP poznamenal, že hoci výsledok hlasovej komparatívnej analýzy a príslušný znalecký posudok boli kľúčové pre odsúdenie sťažovateľa, neboli jediným dôkazom proti nemu, keďže súdy odôvodnili výrok o vine sťažovateľa aj záznamom telefonickej komunikácie a svedeckými výpoveďami z prípravného konania a posúdili okolnosti získania hlasovej vzorky a porovnávacej analýzy hlasu.

Pokiaľ ide o námietku, že sťažovateľov náhradný obhajca nemal dostatok času na prípravu obhajoby, ESĽP odkázal na vyjadrenia vlády, že sťažovateľ bol počas celého trestného konania právne zastúpený a hoci mal náhradný obhajca iba deväť pracovných dní na prípravu na pojednávanie, tento časový rámec bol v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a náhradný obhajca, ktorý sa nesťažoval na nedostatok času na prípravu, sa mohol poradiť s pôvodným obhajcom sťažovateľa. ESĽP konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal, že jeho práva na obhajobu boli obmedzené do takej miery, že by to ohrozilo celkovú spravodlivosť trestného konania proti nemu. Dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne nepodložená a ako celok ju vyhlásil za neprijateľnú.