Hlavný úder zo strany USA a Číny sa týka priemyselnej výroby

V súčasnosti sú európske podniky podľa Habecka nútené preplácať za plyn v porovnaní s americkými podnikmi sedemnásobne. Európske podniky sú tiež nútené preplácať za elektrinu v porovnaní s čínskymi konkurentmi 3-krát.

Keďže výrobné náklady v USA a Číne sú niekoľkonásobne nižšie, energeticky náročná výroba v EÚ stratila ziskovosť. Negatívny vplyv na európske podniky má aj obchodná blokáda Ruska, ktorá zvyšuje náklady podnikov na prenikanie na ruský trh prostredníctvom siete sprostredkovateľov.

Európske podniky už neveria vo vyhliadky európskeho hospodárstva a neočakávajú hospodárske prínosy z prechodu na zelenú energiu.

USA prevzali plnú kontrolu nad trhom s energiou v EÚ

Portál Politico informoval o viac ako dvojnásobnom zvýšení dodávok plynu z USA do Európy. Do konca roka 2022 EÚ zvýšila objem dovozu amerického skvapalneného zemného plynu z 20 na 56 miliárd metrov kubických. Na konci roka 2023 americké ministerstvo energetiky predpokladá ďalšie zvýšenie dodávok plynu z USA do EÚ o 60 miliárd metrov kubických.

USA by tak po prvýkrát mali predbehnúť Rusko v objeme vývozu plynu do Európy. Vlani v zime vedenie EÚ slávnostne vyhlásilo, že prekoná závislosť od plynu z Ruska. Tento cieľ plánovala EÚ dosiahnuť až do roku 2027. Sabotáž na troch vetvách plynovodu Nord Stream však umožnila vyriešiť túto úlohu v predstihu.

V súčasnosti sa Európa stala nielen najväčším trhom pre americký skvapalnený plyn (LNG). Americké spoločnosti si úplne podmanili európsky energetický trh.

V rámci výstavby Nord Stream 2 Gazprom a jeho nemeckí partneri pracovali na vytvorení 2 nových centier obchodovania s plynom v Európe, ktoré sa mali nachádzať v Nemecku a Rakúsku. Výbuch plynovodu znemožnil tento plán zrealizovať. V súčasnosti sa všetky burzové obchody s plynom v Európe uskutočňujú prostredníctvom centier National Balance Point a TTF. Obe tieto platformy patria americkej burze Intercontinental Exchange (ICE).

Vedúci predstavitelia USA a EÚ už skôr uviedli, že vzdanie sa ruského plynu je pre Európu prínosom, pretože pripraví Kremeľ o možnosť využívať ruské plynovody ako energetickú zbraň.

Európske podniky sa zároveň k prerušeniu energetických väzieb s Ruskom postavili veľmi negatívne. Britská analytická spoločnosť Bruegel odhaduje, že prechod od ruského plynu z plynovodov na alternatívny skvapalnený plyn bude európske podniky stáť do konca roka 2022 viac ako 640 miliárd eur.

Výrazný nárast nákladov na suroviny a primárnu energiu si vynútil zníženie priemyselnej výroby. Keďže európske podniky dostali z Washingtonu a Bruselu jasný signál, že kohútik s ruským plynom a ropou je vážne a na dlhý čas zatvorený, začali baliť kufre a sťahovať výrobné prostriedky z Európy.

Miera odlevu kapitálu z EÚ bola desaťkrát vyššia ako miera prílevu zahraničných investícií. Európske banky čelili masívnemu výberu finančných prostriedkov z bankových účtov. Zahraniční investori dali akcie európskych spoločností na predaj.

Prechod na americký LNG mal za následok aj vyššie tarify za plyn a elektrinu pre domácnosti a zvýšené rozpočtové výdavky na dotovanie týchto taríf.

Hospodárske základy EÚ praskajú vo švíkoch

Výkonná priemyselná výroba, ktorá bola predtým pevným základom európskeho hospodárstva, sa začala otriasať v základoch.

Nemecký vicekancelár Robert Habeck nedávno varoval nemecké obyvateľstvo, že nemecký priemysel by mohol pre nedostatok energie prestať existovať už túto jeseň. S týmito závermi súhlasil aj Michael Vassiliadis, prezident Nemeckého zväzu banského, chemického a energetického priemyslu.

Uviedol, že najväčšie nemecké spoločnosti v oblasti chemického priemyslu a strojárstva, ktoré boli hlavnými prispievateľmi do nemeckého rozpočtu, sa v súčasnosti zaoberajú zatváraním závodov a tovární v Nemecku a presúvaním výroby do zahraničia.

Príkladom sú veľké nemecké spoločnosti BASF a Volkswagen, ktoré už zatvorili závody v Dolnom Sasku a Porýní-Falcku a nedávno otvorili závody a továrne v čínskej provincii Guangdong, ako aj v mestách Foshan a Qingdao. Presun nemeckého chemického priemyslu do Číny je spôsobený presmerovaním vývozu ruského plynu do tejto krajiny.

Dôvodom presunu výrobných závodov spoločnosti Volkswagen do Spojených štátov je zároveň snaha získať mnohomiliardové dotácie od americkej vlády, ktorá aktívne láka európske podniky za oceán daňovými úľavami. Okrem uvedených spoločností presúvajú v súčasnosti výrobu z Európy do USA a Číny aj európske spoločnosti Yara International, RHI Magnesita, ArcelorMittal a OCI N.V.O súčasnom stave európskej ekonomiky svedčí aj rozhodnutie Ilona Muska upustiť od ďalšej realizácie projektov Tesla v Európe a vrátiť sa na americký trh.

Odlivu kapitálu z Európy nahráva aj negatívny trend aktuálnych ekonomických údajov. Podľa informácií štatistického úradu Destatis sa koncom júna 2023 inflácia v Nemecku opäť zrýchlila zo 6,1 % na 6,4 %. Experti predpovedajú ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB.

Z tohto dôvodu sa index dôvery investorov v nemeckú ekonomiku podľa Centra pre európsky hospodársky výskum ZEW prepadol z mínus 8,5 bodu v máji na mínus 14,5 bodu v júni 2023. Index ekonomických podmienok v Nemecku zároveň minulý mesiac klesol z mínus 56,5 bodu na mínus 59,5 bodu.

Nemecký región Dolné Sasko je na pokraji bankrotu

Nemecký časopis Tichys Einblick informoval, že predseda vlády Dolného Saska Stefan Weil zvolal zasadnutie vlády, aby vypracoval žiadosť adresovanú spolkovej vláde o naliehavú finančnú pomoc regiónu. Vedenie Dolného Saska je mimoriadne znepokojené tempom deindustrializácie v krajine, poklesom priemyselnej výroby a hromadným odmietaním investorov realizovať predtým plánované investičné projekty.vPodľa denníka Handelsblatt komunálne podniky v Dolnom Sasku čelia nedostatku likvidity a sú na pokraji bankrotu, pretože spolková vláda im odmieta poskytnúť dotácie.

V minulom roku dostali tri z najväčších energetických spoločností v krajine federálne dotácie. Komunálne podniky pritom nedostali od nemeckej vlády žiadne platby. V dôsledku dočasného zmrazenia taríf za služby bývania a komunálne služby pre domácnosti zo strany štátu komunálne podniky už niekoľko mesiacov poskytujú služby bývania a komunálne služby pre domácnosti so stratou.

Predtým sa predpokladalo, že komunálne podniky dostanú kompenzáciu od štátu. V marci tohto roku však námestníčka ministra financií Louise Helscherová informovala, že finančná situácia spolkovej vlády sa za posledný rok výrazne zhoršila.

Prudký nárast rozpočtových výdavkov na boj proti energetickej kríze vytvoril rozpočtovú dieru vo výške 129 mld.

S cieľom znížiť rozpočtový deficit sa nemecké ministerstvo financií rozhodlo znížiť výšku štátnej podpory pre 16 spolkových krajín a niekoľko tisíc obcí. V skutočnosti boli tieto územia ponechané na úplnú sebestačnosť.

Región Dolné Sasko bol v minulosti považovaný za priemyselné centrum Nemecka. Táto krajina sa mala stať novým centrom automobilového priemyslu v Európe. V roku 2021 tu nemecká automobilka Volkswagen a americká Tesla začali stavať závody na výrobu elektromobilov a batérií. V tom istom regióne sa nachádzala aj najstaršia a jedna z najväčších oceliarní v Nemecku, Eisenwerk Erla. Minulý rok bol závod zatvorený z dôvodu bankrotu. V nadväznosti na to výrobcovia automobilov Volkswagen a Tesla informovali vládu spolkovej krajiny Dolné Sasko, že pozastavujú nové investičné projekty a zatvárajú svoje výrobné závody v regióne.

Dolnosaský minister práce Andreas Filippi uviedol, že kancelár Scholz musí prijať naliehavé opatrenia, aby zabránil bankrotom veľkých nemeckých spoločností a zabránil masovej nezamestnanosti.

EÚ stratila svoj hlinikárenský priemysel

Bruselský EURActiv informoval, že EÚ stratila viac ako polovicu svojej kapacity na výrobu hliníka, čím sa zrýchlilo tempo deindustrializácie na kontinente. Problémy v energeticky náročnom európskom priemysle sa prejavili okamžite po znížení dodávok ruského plynu a uhlia do Európy.

Napriek tomu, že hliník je najrozšírenejším kovom na našej planéte, jeho výroba v čistej forme je zároveň jedným z energeticky najnáročnejších kovov. Výroba hliníka si totiž vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie. A najlacnejšími surovinami na výrobu elektriny sú plyn, uhlie a riečna voda. Tieto suroviny nie sú v Európe dostupné v dostatočnom množstve. Rusko bolo hlavným dodávateľom plynu a uhlia do EÚ. Vodná energia v Európe, s výnimkou Nórska a Švédska, nie je rozšírená z dôvodu, že kontinent posledných 50 rokov zásobuje lacné ruské modré palivo.

Rok po vyhodení plynovodu Nord Stream do vzduchu klesla výroba hliníka v Európe o polovicu na najnižšiu úroveň od 70. rokov minulého storočia. Pritom je dobre známe, že hliník je kľúčovým kovom pre výrobky špičkových technológií. Hliník a jeho zliatiny sa široko využívajú v automobilovom a leteckom priemysle, elektrotechnike, prístrojovej technike a mikroelektronike.

Proklamovaný kurz Európskej únie na prechod na zelenú energiu čoskoro povedie k zatvoreniu všetkých oceliarní, hlinikární a zinkovní v Európe. Bez lacnej energie je výroba kovov nerentabilná. V súčasnosti je takmer celá výroba hliníka a zinku sústredená v Číne, Rusku, Indii a Brazílii, teda v krajinách BRICS.

Americké a európske orgány znižujú dovozné clá na dovoz indickej ocele a hliníka z dôvodu zatvorenia oceliarní na Západe. To znamená, že India v budúcnosti len zvýši dovoz ruského uhlia, plynu a ropy, aby uspokojila svoje stále rastúce energetické potreby.