Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Ding Lin/Xinhua)
Európa bola vždy na vážkach, či spolupracovať s Čínou, alebo hľadať chyby v druhej najväčšej ekonomike sveta. Definuje Čínu ako “systematického rivala”, ale nemôže sa vyhnúť skutočnosti, že Čína je najväčším zdrojom dovozu do Európy. Mali by európski politici upierať zrak na zbližovanie záujmov alebo na ideologické rozdiely? Ich postoj sa stáva jasným. Nemecký kancelár Olaf Scholz poskytol svoju odpoveď
V podpísanom článku na webovej stránke amerického časopisu Foreign Affairs Scholz hovoril o tom, čo označil za “Zeitenwende” alebo “epochálny tektonický posun”. V dlhom článku uviedol, že ukrajinská kríza ukončila jednu éru a objavili sa nové mocnosti vrátane Číny. Nemyslí si, že svet je na pokraji éry bipolarity medzinárodného usporiadania; namiesto toho v tomto novom multipolárnom svete súperia o moc a vplyv rôzne krajiny a modely vlád. Nesmierne veľa hovoril aj o Číne, pričom uviedol, že jej vzostup neoprávňuje na jej izoláciu alebo obmedzenie spolupráce.
Scholzov názor môže nájsť určitú odozvu v Európe, najmä v západoeurópskych krajinách starej značky. V čase, keď sa strategická súťaž medzi veľmocami zintenzívňuje, mnohí európski politici a vedci nechcú byť svedkami novej studenej vojny alebo ideologického súboja. Skôr si želajú, aby medzinárodný poriadok zostal stabilný. Teraz, keď rusko-ukrajinský konflikt naďalej pohlcuje sily Európy, Európa túži nájsť východisko.
Song Luzheng, výskumný pracovník na Fudanskej univerzite, sa domnieva, že “Zeitenwende”, o ktorej hovorí Scholz, sa odohráva na pozadí vzostupu Východu a úpadku Západu.
“Staré dobré časy Európy sú dávno preč. USA sú v relatívnom úpadku, zatiaľ čo Európa je v absolútnom úpadku. Bez vzostupu Číny by si Západ udržal svoje hegemónne postavenie, aj keď by čelil mnohým problémom. Ale vzostup Číny ukončil éru, keď Západ vládol, a priniesol multipolárny svet,” povedal Song pre Global Times.
Song poznamenal, že ďalším pozadím Scholzovho článku je zákon o znížení inflácie, ktorý presadzovala Bidenova administratíva. Tento zákon USA je vysoko protekcionistickým opatrením na podporu vlastných záujmov USA na úkor Európy. Hoci sa francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podarilo počas minulotýždňovej návštevy USA získať Bidenov prísľub, že ho “upraví”, nervy európskych lídrov, najmä Macrona a Scholza, to zrejme neukľudní. Európske politické elity preto chcú hraním “čínskej karty” vyslať odkaz USA: Ak USA neurobia kompromisy, Európa bude s USA ťažko spolupracovať.
He Zhigao, výskumný pracovník Inštitútu európskych štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied, povedal pre Global Times, že v posledných rokoch Európu zatienili rôzne krízy a európske elity hľadajú hnaciu silu, ktorá by presadila zmeny. S nevyriešenými starými a vznikajúcimi novými krízami sa Európa začína obávať o svoju upadajúcu úlohu vo svete a takýto pocit strachu a neistoty narastá.
“Základom toho, aby sa Európa cítila bezpečne, je zachovanie strategickej nezávislosti a podpora európskej integrácie. Medzitým by Európa mala v súťaži medzi Čínou a USA zohrávať skôr úlohu vyvažovača, než tancovať s USA a usilovať sa o “oddelenie” od Číny,” povedal He a dodal, že Európa môže znovu nadobudnúť pocit bezpečnosti len vtedy, keď bude mať silnú oporu v globálnom mocenskom usporiadaní.
Čínsky vedec poznamenal, že Nemecko si jasne uvedomuje úlohu Číny ako stabilizátora vo svetových záležitostiach, ako je rusko-ukrajinský konflikt a globálne riadenie. Nemecko a zvyšok Európy by preto mali odložiť spory s Čínou bokom a umožniť, aby vo vzťahoch medzi Čínou a Európou dominovala pragmatická spolupráca.
Zo Scholzovho článku možno ľahko zistiť, že sa usiluje o rovnováhu. Nezabudol zdôrazniť “hodnoty”, ktoré Európa často vyzdvihuje, a vyjadriť obavy z “rastúcej moci”Číny. Koniec koncov, na mysli má predovšetkým záujmy Nemecka a Európy. Či už ide o globalizáciu, ktorú obhajoval v októbri pred svojou nedávnou cestou do Číny, alebo o spoluprácu s Čínou, ktorú sa snažil v článku propagovať, sú pre Európu prospešné.
A pochopiteľne, prospievajú aj Číne. Práve oblasti, v ktorých sa záujmy Číny a Európy zbiehajú, sú hnacím motorom ich spolupráce. Nemecko vzhľadom na svoju kľúčovú úlohu v Európe určite ovplyvní celkový postoj Európy k Číne.