Brusel 27. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)
Európski diplomati sú rozdelení v názore na vyzbrojenie rebelov v Sýrii
S rozdielnymi postojmi voči zbrojnému embargu uvaleného na Sýriu sa dnes zišli v Bruseli ministri zahraničných vecí EÚ v rámci pravidelného mesačného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti. Platnosť zbrojného embarga vyprší o polnoci 31. mája.
Názorový rozkol v Rade ministrov pretrváva už niekoľko mesiacov, pričom najväčšími zástancami čiastočného uvoľnenia zákazu predaja zbraní pre sýrske opozičné sily sú Briti a Francúzi.
Sankcie, ktoré počas posledných dvoch rokov schválila EÚ voči vládnucemu režimu v Sýrii, zahŕňajú zmrazenie víz a účtov v európskych bankách pre popredných vládnych činiteľov a spoločnosti spolupracujúce s represívnou vládou prezidenta Bašára Asada a obsahujú tiež množstvo reštrikcií v obchodnej a finančnej sfére.
Plány Británie a Francúzka rozdeľujú sýrskych povstalcov na umiernených a islamistov
Spojené kráľovstvo a Francúzsko presadzujú názor, že poskytovanie zbraní pre umiernenú sýrsku opozíciu by viedlo k zosilneniu nátlaku na Asada na nájdenie politického riešenia krízy. Francúzsky prezident Francois Hollande počas minulotýždňového summitu EÚ v Bruseli uviedol, že “tento vojenský tlak povedie k nájdeniu politického riešenia pre Sýriu.”
Európsky internetový denník EUobserver v tejto súvislosti uviedol, že Londýn má záujem na tom, aby Slobodná sýrska armáda, hlavná opozičná sila spomedzi povstalcov, disponovala protitankovými a protilietadlovými strelami.
Slovensko patrí k štátom, ktoré jasne vystupujú proti zrušeniu enbarga
Na druhej strane sú členské štáty EÚ, ktoré zmiernenie zbrojného embarga pre sýrskych povstalcov rozhodne odmietajú. Najdôraznejšie sa prejavuje Švédsko a Rakúsko, ale aj Česká republika. Do tohto tábora patrí aj Slovensko, nakoľko minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák počas minulomesačných zasadnutí Rady ministrov opakovane zdôraznil, že zbraní je v tejto krajine dosť a prioritou je politické riešenie.
Štáty EÚ, ktoré odmietajú dodávky zbraní pre sýrskych povstalcov, argumentujú, že vyšší počet a vyššia kvalita zbraní ešte viac zvýši počet obetí a zhorší už beztak dramatickú situáciu na sýrskych bojiskách. Existuje tiež riziko, že sa zbrane dostanú do rúk tým povstaleckým frakciám, ktoré ich neskôr nebudú váhať použiť proti záujmom EÚ a záujmom západnej civilizácie.
Humanitárna organizácia Oxfam v tejto súvislosti upozornila, že prílev zbraní do Sýrie následkom zrušenia súčasného embarga bude mať “devastujúce účinky” predovšetkým na civilné obyvateľstvo.
Tretia skupina štátov pokladá za najdôležitejšie jednotné vystupovanie EÚ
Tretia skupina štátov, na čele s Nemeckom, sa voči zrušeniu embarga stavia skôr rezervovane, avšak naznačuje potrebu európskeho kompromisu, aby sa zachovala jednota v oblasti zahraničnej politiky.
“Najhorším scenárom by bolo, keby sme poskytli signál o nezhode v našich radoch. To by sa sýrskej vláde určite páčilo,” uviedol šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle pred príchodom na rokovania Rady ministrov v Bruseli.
Podľa nemenovaných diplomatov EÚ by však najistejším spôsobom ako prinútiť Asada k obavám, bolo presvedčiť Rusko a Irán, aby prestali podporovať súčasnú sýrsku vládu.