Brusel 29. decembra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP/The Brownsville Herald-Miguel Roberts)
Brusel vyzýva členské štáty EÚ, aby z gréckych ostrovov priviedli maloletých bez sprievodu. V gréckych utečeneckých táboroch sa nachádza viac ako 5 000 detí a dospievajúcich bez sprievodu. Grécko sa od októbra snaží získať z táborov konkrétne 5 276 maloletých
Výzvy o pomoc z Atén a z Bruselu ostávajú však skoro bez odozvy. Euróspka komisia preto pred pár dňami požiadala členské štáty, aby z preplnených gréckych utečeneckých táborov prijali aspoň maloletých bez sprievodu. Podľa všetkého je komisia znepokojená zložitou situáciou, v ktorej sa deti a mladí ľudia nachádzajú.
Reakcia členských štátov je podľa Komisie vlažná. Doteraz sa našlo miesto pre 2216 detí a dospievajúcich a hľadanie domovov pre ďalších 3 000 maloletých pokračuje. Podľa Komisie je však len 9 percent maloletých mladších ako 14 rokov, a teda deti v zmysle zákona. Okolo 90 percent mladistvých utečencov sú chlapci nad 14 rokov. Ide v podstate o dospievajúcich mužov.
Pred týždňom grécky premiér Kyriakos Mitsotakis pripustil, že jeho výzva európskym partnerským krajinám na prevzatie migrantov z Grécka zlyhala. V súčasnosti je v Grécku približne 80 000 žiadateľov o azyl a Grécko je úplne ohromené, pokiaľ ide o ich ubytovanie a vybavovanie žiadostí o azyl.
Tábory sú štyrikrát až päťkrát preplnené a azylová byrokracia nahromadila okolo 70 000 nedokončených prípadov. Kým v roku 2019 počet nových prisťahovalcov v západnom Stredomorí (Španielsku) klesol o 57 percent a o 43 percent v strednom Stredomorí (Taliansku a na Malte), vo východnom Stredomorí, teda v Grécku, sa zvýšil o 42 percent.
Podľa organizácie OSN Unicef je 36 percent migrantov, ktorí prichádzajú na grécke ostrovy maloletých. 5 percent prichádzajúcich detí sú deti bez sprievodu.
V období od januára do septembra prišlo do táborov 52 percent maloletých z Afganistanu, 24 percent zo Sýrie, 8 percent z Iraku a zvyšných 16 prišlo z iných krajín.
Predseda nemeckých zelených Róbert Habeck požiadal vládu v Berlíne, aby z táborov prijala až 4 000 maloletých. Podľa politika by bolo nesprávne počkať na spoločný postup ostatných krajín EÚ. „Je to humanitárna požiadavka , musí sa pomôcť čo najrýchlejšie,” povedal Habeck pre denník FAZ.
Nemecké ministerstvo vnútra ale odmieta konať samo. Podľa ministerstva by to len uľahčilo ostatným krajinám EÚ, vyhnúť sa zodpovednosti. Minister vnútra Horst Seehofer varoval pred takýmto postupom aj vzhľadom na mentalitu utečencov. Migranti by potom jednoducho čakali, kým to Nemecko vzdá.
Je zaujímavé, že zatiaľ čo Európska komisia tlačí na členské štáty, aby prijali migrantov, nikto sa nezastavuje nad otázkou, spýtať sa migrantov do ktorej krajiny by skutočne chceli ísť. Povedzme že tu naozaj ide o utečencov, ktorí skutočne utekajú z domova, lebo sú prenasledovaní a chcú svoj život začať v inej krajine. Prečo ich Európska komisia na silu núti ísť do krajín, kde sa nebudú cítiť dobre a nový domov rozhodne nenájdu?
Keď už sa porušuje Dublinský dohovor tým, že migranti nezostávajú v prvej bezpečnej krajine, prečo sa im nedá možnosť krajinu si vybrať podľa ich preferencií? V Európskej únii, respektíve v schengenskom priestore je predsa voľnosť pohybu. Prečo by teda mali byť migranti, ktorí sa eventuálne stanú občanmi tejto únie diskriminovaní? Táto stratégia je jednoduchou šikanou nielen štátov, ktoré migrantov prijať nechcú, ale je aj šikanou migrantov samých, ktorí vďaka nezmyselným procesom Európskej komisie stratia možno roky hľadania nového domova a tým aj možnosti lepšej integrácie v spoločnosti.
Andrea Lopatková