Môj profil 
Predplatné
Tá cez pozmeňujúci návrh totiž okrem iného umelo rozširuje európsku smernicu pre otázky obrany a bezpečnosti aj na zákazky v oblasti kritickej infraštruktúry. Informoval o tom predseda ÚVO Miroslav Hlivák s tým, že po schválení novely, ktorú medzitým prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie, sa úrad obrátil na Európsku komisiu z dôvodu, že poslanecký návrh zaradil kritickú infraštruktúru pod zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.
“Odpoveď Európskej komisie potvrdzuje práve tie obavy, ktoré sme mali po schválení návrhu zákona spolu s týmto pozmeňujúcim návrhom v pléne Národnej rady SR. Upozorňovali sme, že takto zakategorizované zákazky, ktoré vsunieme pod zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, nie je správne,” povedal Hlivák. “Zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti majú osobitný režim, osobitnú smernicu. A výklad toho, čo sa môže obstarávať v zmysle tejto smernice, nie je možné umelo rozširovať,” podotkol. Parlament bude o vrátenej novele zákona o verejnom obstarávaní rokovať na 53. schôdzi so začiatkom 26. novembra.
ÚVO považuje pozmeňujúce návrhy v novele za škodlivé pre verejné obstarávanie a s jeho výhradami sa stotožnila aj hlava štátu, keď novelu vetovala. Predseda úradu rokoval tento týždeň o rizikách novely s jej predkladateľom, podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu Richardom Rašim. “Rovnako som ho upozornil na právne riziká spojené s touto úpravou. Výsledkom týchto našich rokovaní je písomné stanovisko predkladateľa, v podstate zobral na vedomie naše výhrady ako gestora tejto legislatívy,” uviedol Hlivák. Parlamentný výbor pre hospodárske záležitosti mal o novele verejného obstarávania rokovať vo štvrtok, ale nebol uznášaniaschopný. Hlivák chce ešte požiadať predsedníčku tohto výboru Janu Kiššovú, aby zvolala jeho mimoriadne zasadnutie, aby mohol poslancov informovať o výhradách úradu aj o stanovisku Európskej komisie. Predsedníčka výboru povedala, že bude už len rokovanie výboru ako gestorského pred zasadnutím pléna.
Úrad má výhrady aj k pozmeňujúcemu návrhu v novele verejného obstarávania, že ak úrad do tridsiatich dní nerozhodne o námietkach, tak obstarávanie bude v poriadku. Považuje to za obmedzovanie svojej kontrolnej činnosti a predpokladá, že to môže byť aj v rozpore s Ústavou SR. “Nezdá sa nám už len z logiky vecí takáto právna úprava správna. Týmito legislatívnymi úpravami je de facto znemožnená reálna kontrolná činnosť nezávislého kontrolného orgánu (úradu), ktorý má dohliadať na nakladanie s verejnými prostriedkami vo verejnom obstarávaní,” upozornil Hlivák. Aj o týchto výhradách informoval Rašiho, ktorý ich zobral na vedomie.
“Nebránime sa tomu, aby úrad ako štátna inštitúcia prirodzene rozhodoval v lehotách, ale stanoviť právnu úpravu v prípade, ak úrad nerozhodne do 30 dní, automaticky je spojená s fikciou správnosti tohto verejného obstarávania, to predsa bude motivovať a podporovať k obštrukčnému správaniu verejných obstarávateľov,” myslí si Hlivák. Obstarávateľ, ktorý podľa takéhoto znenia zákona nebude komunikovať s úradom, po uplynutí lehôt zákazka bude v poriadku. Je tam podľa šéfa úradu síce fikcia odvolania, o ktorom má rozhodovať rada ako kolektívny orgán, kde sú nominovaní aj zástupcovia vlády, môže to však znamenať to, že kontrolovaný (obstarávateľ) môže na druhý deň zobrať odvolanie späť, pretože takú možnosť mu pozmeňujúci návrh umožňuje. “A tá vec sa stane právoplatne z hľadiska verejného obstarávania ukončená, že je v poriadku. Myslíte si, že to napríklad audítori Európskej komisie, ktorí kontrolujú tieto zákazky, budú kontrolovať? Môžem rovno povedať, že nie!” tvrdí Hlivák. Tieto právne úpravy podľa neho vracajú úrad pred rok 2017, kedy bol neakceptovanou inštitúciou pred orgánmi Európskej komisie aj vďaka svojej vtedajšej rozhodovacej činnosti.
.JPG)
.jpg)
