Už približne o mesiac sa zíde v Marakéši ministerská konferencia OSN. Hlavnými bodmi programu bude podpis Globálneho kompaktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a Globálneho kompaktu o utečencoch.
Ide o dokument veľmi nebezpečný, ktorý môže ohroziť aj zvyšky suverenity národných štátov. To, že sa neustále zdôrazňuje jeho nezáväznosť, vôbec nič neznamená. Podobné dokumenty nie sú pretláčané a prijímané preto, aby ich zaručene nemusel nikto plniť. Stačí pár nenáročných právnických trikov, aby z kôpky údajne úplne nezáväzných dokumentov vznikla pevná, záväzná a vymáhateľná právna konštrukcia.
V dokumente sa na desiatkach miest opakuje, že rozsiahla migrácia sa má premeniť z nárazovej vlny v úplne pravidelný, regulárny, neustále sa rozširujúci jav.
Dokument pritom prakticky stiera rozdiel medzi prenasledovaným človekom, vojnovým utečencom a celými kategóriami ľudí, ktorí sa proste len tak rozhodli ísť za lepším. Vo svojom dôsledku sa úplne vytráca rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Starosť o osud utečencov aj ekonomických migrantov, migrantov legálnych i nelegálnych sa “vo všetkých fázach ich premiestnenia” prenáša na krajiny, do ktorých smerujú. V dokumente nie je ani slovo o tom, že by táto starosť bola aspoň v prípade nelegálnych nezáväzná.
Dokument neobsahuje nič, čo by mohlo akokoľvek obmedziť migrantov v ich nárokoch, obsahuje však pasáže, ktoré tvrdo obmedzujú každého, kto by si dovolil s masovou migráciou nesúhlasiť. Akýkoľvek migrant je automaticky vyhlásený za nevinnú obeť, akýkoľvek kritik je automaticky považovaný za podozrivého. Úplne bez ohľadu, na vecnosť argumentov, ktoré vznáša.
Po prijatí Globálnych paktov nastane štátom povinnosť zlučovať rodiny nielen azylantov a utečencov, ale všetkých novo prichádzajúcich vrátane detí bez sprievodu.
Dokument ďalej sťaží vyhosťovanie nežiaducich osôb, ktoré je už teraz veľmi ťažko uskutočniteľné. Len pre ilustráciu: Vo Francúzsku sa darí odsunúť iba 20% z tých migrantov, ktorí boli vyzvaní, aby krajinu opustili. Časť z odsunutých 20% sa do krajiny po čase opäť vracia. Hrozí, že dokument bude túto prax legalizovať.
Dokument by rozšíril možnosti neštátnych subjektov (tzv. neziskových organizácií) aktívne sa podieľať na regularizácii a rozširovaní migračných prúdov. Opäť sa jedná o už existujúcu prax, tá však bude právne podopretá. V prípade prijatia bude ťažké argumentovať tým, že dokument je predsa právne úplne nezáväzný.
Niektorí kritici poukazujú na to, že propagácia migrácie a dokumentovania ich údajných prínosov majú byť zapracované do školských učebníc, majú sa stať povinnou súčasťou referovania médií a politické strany ich majú vyzdvihovať vo svojich volebných kampaniach. Ak by k tomu došlo, potom sa jedná o dokument, ktorý úplne otvorene presadzuje jednostrannú propagandu, vymývanie mozgov, a naopak vyhlasuje cenzúru na informácie, ktoré sa propagandistom nehodia.
Z uvedených dôvodov sa domnievam, že politici, ktorí podpísanie dokumentu podporujú a bagatelizujú jeho riziká, či už vedome, alebo nevedome poškodzujú svojich voličov a pôsobia proti záujmom krajiny, ktorú majú za úlohu reprezentovať.
Ján Keller