Môj profil 
Predplatné
Odkiaľ na Slovensko prichádza vírus a kam majú byť zamerané opatrenia
Pri každej epidémii denne pribúdajú noví infikovaní a práve tento počet najpresnejšie ukazuje, kam epidémia smeruje. Keď toto množstvo klesne na nulu, celkový počet infikovaných začne klesať a to je koniec epidémie.
Na Slovensku sa toto číslo denného prírastku pohybuje medzi 20 až 30 ľudí, u ktorých bol dokázaný vírus. Nie sú to chorí, len ľudia s vírusom, ale ochorie z nich asi každý piaty. Podľa údajov z tlačoviek vlády, sú to dnes na Slovensku vlastne len prípady prichádzajúce spoza hraníc – v samotnom Slovensku sa infekcia COVID-19 údajne prakticky nešíri. Ak by to tak zostalo, a zastavil sa aj prínos vírusu spoza hraníc, bola by to veľmi dobrá správa. Na Slovensku nebezpečenstvo neprichádza zvnútra, ale zvonku a týmto smerom by sa aj mali zamerať krízové opatrenia. V tomto nejestvuje výnimka – ak to porušíme a necháme si nakoniec infikovať krajinu, ktorú sme zatiaľ dokázali ustrážiť, a to dokonca len kvôli zárobkom pár tisíc pohraničných pendlerov, bude to nielen nebetyčná hlúposť, ale doslovne bez akéhokoľvek preháňania či emócii, bude to zločin.
Ako sú ale na tom okolité štáty? Ako sú úspešné či neúspešné v boji s chorobou? Ako pribúdali počty denne infikovaných nám najlepšie ukážu grafy.
Upozorňujem, že aby bolo možné a jasné úmerné porovnanie, sú hodnoty jednotlivých krajín prepočítane na 10 miliónov obyvateľov (teda na krajinu veľkosti približne Česka).
1. Krajiny Visegrádskej štvorky
Na grafe vidno, ako Slovensko a Maďarsko (Humgary) pohybujú v minimálnych číslach. Aj Poľsko, po spomínanom prepočte na 10 miliónov obyvateľov, ma nízky počet denne infikovaných. Horšie je, že tento počet tam má miernu tendenciu rásť.
Horšie hodnoty ukazuje Česko. Rast epidémie tam bol posledné dva týždne omnoho rýchlejší, ako na Slovensku. Dosiahol rádovo až hodnotu 250 nových infikovaných denne. Ale aj tam vidíme zastavenie rastu a krivka začína, dúfajme, klesať. Opatrenia, ktoré robí český krízový štáb, pravdepodobne zabrali.
2. Balkán, porovnanie s Českom a Slovenskom
Ako vidíme, krajiny Balkánu sú na tom niekde v rozmedzí medzi Slovenskom a Českom. U niektorých hodnoty nových infikovaných klesajú (Slovinsko, Chorvátsko). Niektoré vykazujú ešte len stúpavú tendenciu (Srbsko). Stále sú to ale dobre nízke hodnoty.
Aby sme ocenili dobrý stav východnej Európy, pozrime sa na juhozápad, na krajiny, o ktorých sa vie, že ich pandémia zasiahla zatiaľ najhoršie:
3. Juhozápad Európy
Pre porovnanie sme na grafe zas nechali aj údaje Slovenska a Česka. Graf má už zmenenú mierku, aby sa do neho zmestili hrozivé údaje zo Španielska, ktoré sú až ku 2 tisícom na 10 miliónov obyvateľov, čo je pre celé Španielsko okolo 8 000 novo infikovaných ľudí denne. Tým Španielsko dvakrát prekonáva krajinu najviac sledovanú, Taliansko.
Napriek tomu – Španielsko prejavuje už skoro týždeň pozitívnu stagnáciu až mierny pokles. Ešte viac sa čísla vylepšujú pre Taliansko, kde krivka začína klesať. Naopak, zdvíha sa evidentne hore vo Francúzsku a Portugalsku. Tam zrejme zaviedli opatrenia neskôr, alebo boli slabšie.
4. Stredná nemecky hovoriaca Európa
Pre porovnanie sme zas nechali Slovensko, Česko a Taliansko.
Aj keď sme všetci sledovali v médiách tragický priebeh pandémie v Taliansku, ako vidíme, rast choroby v Rakúsku (Austria) bol takmer rovnako rýchly, a vo Švajčiarsku dokonca ešte o kus horší. Spôsobila to hlavne nákaza šíriaca sa v lyžiarskych strediskách. Dokonca aj Nemecko (Germany) je na tom v boji s infekciou násobne horšie, ako Česi, nehovoriac Slovensko.
To, že Rakúsko sa dynamikou pandémie takmer nelíši od známeho negatívneho príkladu, Talianska, a že to máme hneď za hranicami, je výrazným varovaním. Bratislava je od Viedne vzdialená len 60 km a hranica na Bergu deravá ako alpský syr.
Napriek tomu – je tu u všetkých krajín jasná tendencia ku klesaniu hodnôt.
5. Severozápad
Na prekvapenie vidíme, že explózia epidémie, jej rýchlosť, v samotnom Belgicku bola a je väčšia, ako v Taliansku. Brusel je na tom vlastne horšie, ako Rím. Napriek tomu aj tu vidno tendenciu zastavenia rastu – okrem jednej výnimky, Veľkej Británie (United kingdom).
Či a aké opatrenia urobí vláda v Londýne je neisté, ako vieme, majú tam infikovaného aj predsedu vlády aj ministra zdravotníctva. Infekcia tam prišla neskôr, ale či sa Británia poučila zo skúseností aj talianska, je na grafe nemožné odčítať – zatiaľ Britom denný prírastok stále stúpa.
6. Škandinávia
Škandinávia je na tom relatívne dobre (približne ako Česko). Ale tendencia denného prírastku je evidentne stúpavá, teda zlá, pre Dánsko a Švédsko. O Švédsku je známe, že ignorujú mnohé opatrenia robené v Európe – ale ten ich experiment nie je o tom, či tým udržia epidémiu na uzde, ale len o tom, ako dlho to tak vydržia a kedy sa prepadnú do paniky a zlyhá im zdravotníctvo (podobne, ako sa to stalo v Taliansku).
Zaujímavý je priebeh u Dánska, ktoré v polovičke marca začalo klesať, ale následne zrejme v niečo poľavili (nemali v Dánsku vtedy voľby?) a hodnoty novoinfikovaných začali opäť rásť.
7. Zámorský anglosaský svet
USA jasne kopírujú zlú cestu Talianska. Či sa im túto ich „highwy to hell“ podarí zastaviť tak, ako sa to teraz darí Talianom, je neisté – žiadne informácie z USA o tom moc nesvedčia.
Kanada je na tom relatívne dobre, ale nie je zatiaľ vidno zastavenie stúpania. Ešte lepšie sú Austrália a Nový Zéland, kde krivka síce pomaly, ale predsa len klesá.
8. Blízky východ
Irán bol zasiahnutý pandémiou COVID-19 ako jedna z prvých krajín mimo Ďaleký Východ. Napriek tomu v prepočte na počet obyvateľov sú na tom stále lepšie, ako Izrael, ktorého denné prírastky neustále rastú. Dôvodov je viacero, ale hlavne Izrael nechal hranice otvorené pre svojich kozmopolitných cestujúcich. Výsledok je jasne negatívny.
Turecko je na tom podobne, ako Česko – ale jeho prírastky zatiaľ rastú a je to omnoho väčšia krajina hneď za hranicami Európy – ak by sa tam naozaj rozšírila pandémia COVID-19, bol by to nebezpečný faktor a Európa by sa musela prispôsobiť.
10. Východ
Na záver ešte porovnanie s krajinami na východe. V prvom rade Ukrajina, Bielorusko a Rusko sú v prírastkoch prepočítaných na počet obyvateľov lepšie, ako Slovensko – ale ich krivka rastie. Pandémia je tam zdá sa stále len na samom začiatku. Dúfajme, že to nepodcenia.
Krajiny ďalekého východu sú na tom tiež dobre. Čína je v prepočte nových infikovaných na 10 miliónov obyvateľov prakticky na nule, Kórea klesla zo zlých hodnôt, i keď nulu sa jej nepodarilo dosiahnuť. Japonsko nenechalo epidémii preniknúť na svoje ostrovy.
Zhrnutie:
Vo väčšine európskych krajín vidno, že pandémia začala rásť približne od polovičky marca. Prijaté opatrenia zafungovali presne podľa predpokladov inkubačnej doby vírusu SARS-CoV-2 – teda jeden až dva týždne, a počet novoinfikovaných prestal rásť a začína klesať.
Je predpoklad, že po ďalších dvoch týždňoch by sa u disciplinovaných krajín tento počet nových prípadov priblížil nule a pandémia by sa v nich vlastne prestala šíriť, teda by sa zastavila. V priebehu ďalších dvoch troch týždňov by sa vyliečili respektíve zbavili víru všetci infikovaní – analogicky, ako to prebehlo v Číne.
Dáta prevzaté z European Centre for Disease Prevention and Control.
Denné prírastky vypočítané ako rolled priemer posledných 5 dní.
Peter Vanád
.jpg)
