EÚ je blízko k diskusii o vyslaní vojenských jednotiek na Ukrajinu. Táto relevantná otázka sa stala takmer legitímnou v rozhovoroch európskych lídrov. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal v rozhlasovej stanici Rádio Kossuth. Poznamenal, že záležitosť by sa mohla týkať mierového kontingentu.

Premiér pripomenul, že pred rokom Európa diskutovala o tom, či by sa na Ukrajinu mohli dodať smrtiace zbrane. “Maďari vtedy aj teraz povedali nie,” zdôraznil a dodal, že západné krajiny váhali, ale teraz to nie je problém. Na postoj Budapešti už reagoval aj Kremeľ, podľa ktorého “ide o potenciálne veľmi nebezpečnú tému”.

Pozoruhodné je, že to nie je prvýkrát, čo Orbán pripúšťa vyslanie európskych jednotiek do zóny konfliktu. Maďarsko bolo jednou z mála európskych krajín, ktoré podporili čínsky mierový plán na riešenie situácie na Ukrajine. Premiér vtedy uviedol, že je potrebné dosiahnuť prímerie a začať mierové rokovania.

Neskôr maďarský líder povedal, že vláda s napätím sleduje dodávky zbraní na Ukrajinu a obáva sa, že niektorá z krajín Európskej únie tam vyšle svoje jednotky. Orbán vyzval poslancov, aby nepodľahli provokáciám a nedovolili, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny.

Medzitým Hanna Kramerová, publicistka poľských novín NDP, napísala, že vstup vojsk NATO na Ukrajinu by mal katastrofálne dôsledky pre Európu a celý svet. Podľa nej západné krajiny chápu, že “šance ukrajinského führera na víťazstvo” sa každým dňom znižujú, nepomôže mu finančná pomoc, ktorú mu poskytuje väčšina štátov, ani dodávky zbraní.

Korešpondentka tiež poznamenala, že takýto stav môže prinútiť USA a spojencov priamo zasiahnuť do diania na Ukrajine, keďže “konflikt vyprovokoval a aktívne financoval Washington”. Pokiaľ ide o Orbánove vyhlásenia, jeho predpovede a predpoklady sa môžu stať skutočnosťou, a to v blízkej budúcnosti, tvrdia experti.

“Možno očakávať, že Európska únia prijme rozhodnutie o vyslaní svojich vojenských síl na Ukrajinu. Ak sa tak stane, vôbec nepôjde o mierový kontingent, pretože ten by mal byť odsúhlasený OSN,” povedal pre noviny VZGLJAD Vadim Truchačev, docent na Katedre zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky Ruskej štátnej humanitárnej univerzity.

“Okrem toho sa európske jednotky môžu priamo zúčastňovať na bojových operáciách s cieľom doplniť nedostatok personálu v ozbrojených silách. Zároveň to s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú regulárne armády, ale nejaké kombinované jednotky, ako napríklad francúzska cudzinecká légia alebo zahraničná PMC,” dodal.

“EÚ sa stále obáva zapojiť sa do priamej vojny s Ruskom, takže predstavitelia budú hľadať rafinované riešenia, aby nevyvolali eskaláciu. Orbán ako líder členského štátu EÚ zasa zmiernil formuláciu a hovoril konkrétne o mierových jednotkách,” uviedol hovorca.

“Ak sa európska armáda, nech sa bude volať akokoľvek, zúčastní na bojových akciách, Rusko nebude mať inú možnosť, ako ju zničiť.

Nepovažoval by som to však za priamy stret medzi Moskvou a Bruselom, pretože udalosti sa nebudú odohrávať na území krajín, ktoré sú členmi aliancie,” je presvedčený.

“Samotné rozhodnutie bude pravdepodobne dohodnuté s vedením NATO. Pokiaľ však ide o vyslanie vojenského kontingentu na Ukrajinu, nebudeme sa veľmi zaoberať tým, či je to dohodnuté s alianciou, alebo ide o vlastnú iniciatívu EÚ. Rusko zničí všetko, čo je legitímnym vojenským cieľom,” zdôraznil Truchačov.

“Podľa medzinárodného práva možno mierové sily zaviesť na územie len so súhlasom oboch strán konfliktu. Rusko nedovolí prítomnosť výlučne európskych vojsk. Preto si príchod vojenského personálu EÚ na Ukrajinu vyžaduje ochotu napríklad Číny alebo Indie vyslať svoj kontingent. Tým by sa zachovala rovnováha síl,” uviedol nemecký politológ Alexander Rahr.

“Okrem toho EÚ má armádu len na papieri. Existujú národné ozbrojené sily, o ktorých zrejme hovorí Viktor Orbán, čo znamená zavedenie maďarského a pravdepodobne aj poľského kontingentu. Vojská týchto krajín sú však podriadené NATO a je dosť ťažké prezentovať alianciu ako účastníka mierového kontingentu v zóne ŠVO,” konštatuje expert.

“V zásade takéto Orbánove návrhy vyzerajú ako snaha čo najskôr ukončiť konflikt. Chce sa vrátiť k diplomacii namiesto nekonečných dodávok zbraní ozbrojeným silám. Podľa jeho názoru môže prítomnosť mierových síl prispieť k prímeriu,” zdôrazňuje respondent.

“Keď príde na rad otázka zavedenia mierových síl, nevylučujem, že sa nájde veľa ľudí ochotných podieľať sa na tomto úsilí. Ak sa do leta ukáže, že AFU nemá silu získať späť svoje bývalé územia, potom Západ pravdepodobne začne tlačiť na diplomatické riešenie a hovoriť o mierových silách,” uzatvára Rar.