EÚ môže pomôcť slovenským farmárom čeliacim korupcii s agrodotáciami

Brusel 24. mája 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Európsky parlament (EP) má zodpovednosť za kontrolu európskeho rozpočtu, všetky peniaze daňových poplatníkov musia byť dôsledne kontrolované, aj tie, ktoré končia ako korupčné agrodotácie na Slovensku, v neprospech majiteľov pôdy pre obrábanie ktorej sú určené. Uviedol slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý v stredu (23.5.) večer na pôde EP pripravil verejné vypočutie piatich slovenských farmárov. Tí svedčili o sporoch s veľkými vlastníkmi pôdy zarábajúcimi na agrodotáciách a o nemožnosti dovolať sa práva na úradoch.

“Je znepokojujúce, že tieto peniaze nejdú tam, kde by mali, najmä na podporu malých farmárov, ktorí sú na Slovensku neraz pod tlakom veľkých zoskupení a často aj pod tlakom štátnych orgánov, ktoré nekonajú v ich prospech,” vysvetlil Štefanec. Upozornil, že k takýmto situáciám dochádza aj napriek tomu, že mnohí farmári majú vlastnícke listy na pôdu, k tej sa však nedostanú, lebo ju obrábajú nájomcovia a poberajú na tento účel dotácie EÚ.

Takýto stav je podľa neho “absurdný”, že niekto nevlastní pôdu, ale obrába ju. Dodal, že farmári, ktorí tento nevýhodný model odmietajú, si zaslúžia pomoc, pričom riešenie je aj na národnej aj na európskej úrovni. Na Slovensku treba zmeniť legislatívu a funkčnosť úradov, ktoré nekonajú na podnety farmárov a tím hoci v práve, sú bezradní. Vtedy môže zasiahnuť Európsky parlament, zviditeľniť takéto kauzy a zlepšiť kontrolu používania európskych zdrojov.

“O tomto sme doteraz ani nevedeli. Kontrola priamych platieb sa zanedbávala,” priznal Štefanec. Dodal, že v mene Európskej komisie je to úloha pre Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Delegáciu slovenských farmárov v EP viedol Patrik Magdoško z celoslovenskej Iniciatívy poľnohospodárov, ktorá zastrešuje už vyše 2000 členov agrosektora, a z Občianskej iniciatívy Zemplín. Priznal, že do Bruselu prišli aj preto, že doma už vyčerpali všetky možnosti kontaktovania úradov – od polície až po prokuratúru – a nič sa za dva mesiace ich protestov nezmenilo.

“Ako posledná možnosť sa nám javilo osloviť europoslancov a predstaviť tieto kauzy v europarlamente,” dodal. Od akcie v Bruseli si sľubuje, že parlamentná monitorovacia misia pre Slovensko, ktorá vznikla po vražde novinára Jána Kuciaka, rozšíri svoje kompetencie aj na korupčné kauzy spojené a agrodotáciami alebo vznikne nový podobný tím zameraný len na túto problematiku.

V tejto súvislosti v stredu oslovili šéfku Výboru EP pre rozpočtovú kontrolu Ingeborg Grässleovú, lebo ide o európske peniaze, odovzdali jej niektoré dokumenty z Najvyššieho súdu SR o tom, že vlastníci pôdy majú právny nárok na svoj majetok a ona sľúbila, že sa touto záležitosťou bude zaoberať.

Daniel Tiža je tiež z Občianskej iniciatívy Zemplín. Bývalý zamestnanec ministerstva pôdohospodárstva so zameraním na rozvoj vidieka je odborník na legislatívu a tvrdí, že malí farmári sa okrem iného snažia dosiahnuť zmenu zákona 504 z roku 2003, kde je sporný paragraf 12, odsek 4. Ten povoľuje platnosť nájomných zmlúv aj bez podpisu druhej strany. To je podľa neho protiústavné a často sa tento paragraf zneužíva. Umožňuje stav, že nájomca pôdy má väčšie práva ako jej vlastník.

Upozornil, že po vyčerpaní všetkých domácich možností farmárom môže pomôcť Výbor EP pre právne záležitosti. Podľa jeho slov sa na Slovensku preferujú skôr veľkí vlastníci pôdy, ktorým zákon v tomto znení vyhovuje.

“Je pravda, že na Slovensku je veľká rozdrobenosť pôdy a to treba riešiť a zjednodušiť hlavne vlastnícke vzťahy,” skonštatoval. Brusel však môže pomôcť. Aj preto, že zákony SR sú implementované nariadenia EÚ a tie stoja nad slovenskými zákonmi. Čo znamená, že ak príde potrebná iniciatíva zo strany exekutívy EÚ, slovenská strana by sa mala prispôsobiť.