Môj profil 
Predplatné
Heger Érsekovi však pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády SR je uvedené dokončenie diaľnice na východ do roku 2020, v poslednom období sa podľa neho spomínal už rok 2023.
Podľa Érseka výstavbu obchvatu Bratislavy blokuje 10 vlastníkov pozemkov. “Treba vedieť, že máme vykúpených 99,5 % všetkých pozemkov, ktoré majú byť súčasťou komunikácií R7 a D4. Na druhej strane máme 11.000 zmlúv, ktoré sú podpísané. Máme zároveň 10 ľudí, s ktorými sa nevieme dohodnúť, pretože majú také nároky, ktoré už s ohľadom na podpísané zmluvy nemôžeme akceptovať. Napríklad väčšina ľudí dostala 40 eur za m2, kým spomínaných 10 vlastníkov požaduje 120 eur za m2,” priblížil Érsek na margo potreby legislatívnych zmien vo vyvlastňovaní pod diaľničnými stavbami, ktoré sa v NR SR aktuálne prerokúvajú v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa Hegera štát pri výkupe pozemky prepláca, pretože platí vlastníkom ceny ako za stavebné parcely, pričom väčšinou ide o polia, teda o ornú pôdu. Ako poznamenal, pozemky mali byť vykúpené ešte do konca roku 2015, čo sa nepodarilo.
“V rezorte dopravy sa vytvára chaos, ktorý mi pripomína ten chaos s faktúrami za energie, ktorý Slovensko zažilo v januári tohto roku,” podčiarkol opozičný poslanec s tým, že by za chaos mala byť v rezorte dopravy vyvodená zodpovednosť. Odborná verejnosť podľa Hegera upozorňovala na možnosť komplikácií s výkupom pozemkov a následnými hroziacimi problémami pre koncesionára – stavebníka diaľnice.
Podľa Érseka ide na území obchvatu Bratislavy o stavebné pozemky, pretože v súvislosti s nimi úrady vypracúvajú stavebné povolenia.
Érsek povedal, že nevie garantovať, že vládna novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nebude protiústavná. Viacerým právnikom, ktorí sa podieľali na tvorbe tejto novely zákona, podľa svojich slov však dal zadanie, aby novela zákona “bola prípadne priechodná aj na Ústavnom súde SR a aby ňou neboli porušené vlastnícke práva občanov”.
Nedostatok peňazí na veľké investície, najmä na investície v cestnej a železničnej infraštruktúre, po vyčerpaní eurofondov, je podľa Érseka dôvodom na kontrolované zmeny v nastavení tzv. dlhovej brzdy.
Ako uviedol Heger, peniaze na infraštruktúru “sa musia hľadať tam, kde sú, teda u seba”. “Nechceme zadlžovať naše deti, lebo nevidíme takú potrebu,” povedal Heger Érsekovi s tým, aby zredukoval prípravné práce na všetkých diaľničných úsekoch v SR, čo predstavuje asi 1,5 miliardy eur. “Zredukujte to iba na dôležité úseky a tam sa vám uvoľnia peniaze,” dodal Heger.
Počas relácie zaznel v diskusnej relácii rozhovor s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovítom Ódorom, podľa ktorého by výnimka v tzv. dlhovej brzde spôsobila narušenie dôvery investorov v to, že dlhová brzda v SR je nedotknuteľná. “To by v budúcnosti mohlo spôsobiť nárast úrokovej prirážky pre Slovensko. Nebol by to dobrý precedens pre finančné trhy,” doplnil Ódor.
.jpg)
.JPG)
