Dôvodom má byť údajná podpora a financovanie separatistickej Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná. Minulý rok turecká vláda zrušila mierové rokovania s touto stranou a tak boli obnovené násilnosti medzi vládnymi zložkami a Kurdmi.
Turecký premiér Binali Yildirim tento krok obhajuje a povedal, že všetko, čo sa udialo, bolo v súlade so zákonom: „Turecko je právny štát, nikto nemá úľavy pred zákonom. To, čo sa stalo, bolo v súlade so zákonom, politika nemôže byť štítom pre páchanie zločinov,“ a zároveň vysvetlil, že poslanci boli zatknutí po tom, čo odmietli vypovedať pri vyšetrovaní šírenia teroristickej propagandy.
Kurdská strana sa však bráni a hovorí, že ide o prevrat a nezákonný postup tureckých úradov.
„Je to protiprávny únos. Turecká vláda smeruje k diktatúre podobnej k nacizmu. Nie je to len o našej strane. Ide o to, či sa im podarí zatiahnuť Turecko do občianskej vojny. Budeme bojovať proti tomuto pokusu o prevrat,“ povedal pre BBC poslanec HDP, Ertugrul Kurkcu.
HDP v zapätí oznámila bojkot parlamentu. Poslanci HDP sa teda nebudú zúčastňovať zasadnutí a schôdzi parlamentných komisií.
Predstavitelia Európskej únie následne vyjadrili znepokojenie nad situáciou v Turecku a obávajú sa, že dohoda medzi Tureckom a Bruselom o vracaní utečencov padne.
„Sme mimoriadne znepokojení zatknutím Selahattina Demirtasa, Figen Yüksekdagovej a ďalších poslancov strany HDP,“ povedala šéfka diplomacie EU Frederica Mogheriniová.
„Tieto kroky spochybňujú základ udržateľných vzťahov medzi EU a Tureckom,“ cituje denník Pravda šéfa Európskeho parlamentu, Martina Schulza.
Erdogan si však za týmito krokmi stojí a na svojom konaní nehodlá nič meniť.
„Je mi jedno, či mi hovoria diktátor, alebo čokoľvek iné. Jedným uchom dnu, druhým von… Mne záleží na tom, čo hovoria ľudia,“ povedal Erdogan vo svojom prejave na jednej z istanbulských univerzít.
Juraj Paška
Zdroj: BBC, reuters, pravda