Vedúci predstavitelia EÚ usporiadali mimoriadny samit. Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, nešlo o ďalší balík protiruských sankcií, ale o iné problémy. Západ ich má veľa. Na vonkajšom perimetri sú to požiadavky Ukrajiny na pomoc, migrácia a eskalácia situácie na Blízkom východe a smerom dovnútra – pokusy zadržať konzervatívcov, ktorí sa v lete vážne chystajú ovládnuť Európsky parlament.

Dôvod na znepokojenie

Aprílový samit bol naplánovaný už začiatkom jari. V Bruseli boli ohlásené dve mimoriadne zasadnutia, koncom marca sa rokovalo o obrane a zahraničnej politike. Lídri sa však rozhodli venovať aktuálny kongres problémom „konkurencieschopnosti“ EÚ na pozadí výziev, ktoré predstavujú rýchlo sa konsolidujúce pravicové sily.

Od 6. do 9. júna sa v krajinách Únie uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu (EP). Hoci ide o nadnárodný zákonodarný orgán, jeho zloženie určuje ľudové hlasovanie v každej krajine. EP nemá vo väčšine záležitostí výlučné právomoci, o funkcie sa delí s Radou EÚ, v ktorej je za každý členský štát jeden minister.

Napriek tomu je to Parlament, ktorý kontroluje činnosť Európskej komisie (EK, najvyššieho výkonného orgánu) a môže blokovať kľúčové rozhodnutia. Napriek tomu sa v mnohých krajinách voľbám do EP venuje menšia pozornosť ako v prípade národných kampaní.

Európske vládnuce elity sa majú čoho obávať. Pred dvoma rokmi sa v Taliansku dostali k moci pravicové sily. V holandských voľbách v novembri 2023 presvedčivo zvíťazila konzervatívna Strana slobody. Opozičná francúzska politička a de facto líderka „Národného zhromaždenia – Rassemblement National“ (predtým „Národného frontu“) Marine Le Penová rýchlo získava body doma a posilňuje väzby s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi v iných krajinách. Patrí medzi nich líder talianskej Ligy Matteo Salvini, s ktorým Francúzka sľúbila v júni vytvoriť jednotný front, nemecká Alternatíva pre Nemecko a maďarský premiér Viktor Orbán.

Euroskeptikov spája nechuť k „diktátu Bruselu“ vo všeobecnosti a najmä k zahraničnej politike EÚ. Uvedení politici a strany napríklad kritizujú protiruské sankcie a presadzujú obnovenie dialógu s Moskvou a zníženie – alebo dokonca zrušenie – pomoci Ukrajine.

Olej do ohňa prilieva aj pozícia Washingtonu ako „lídra“. Európski konzervatívci sa domnievajú, že je nebezpečné a nevýhodné, aby sa ich krajiny nechali „viesť“ Spojenými štátmi. Najmä preto, že samotné USA podnikajú nepriateľské kroky voči svojim partnerom tým, že obmedzujú ich práva na svojom trhu. Ide predovšetkým o americký protekcionistický „zákon o znížení inflácie“. Súčasné orgány EÚ prisľúbili, že vypracujú odpoveď, ale zatiaľ vec stojí.

„Brusel sa aktivizoval“

Za takýchto okolností sa pravicová alternatíva javí mnohým voličom atraktívnejšia ako súčasný stav, ukazujú prognózy založené na prieskumoch verejnej mienky v jednotlivých krajinách. A Brusel doslova spustil kampaň proti euroskeptikom.

Začiatok samitu poznačil škandál. V predvečer stretnutia európskych lídrov sa v belgickej metropole mala konať „Konferencia národného konzervativizmu“. Podujatie nebolo nijako okrajové – medzi účastníkmi mal byť Orbán, bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki, bývalý francúzsky prezidentský kandidát Eric Zemmour (ešte pravicovejší ako Le Penová), Nigel Farage, jeden z hlavných ideológov vystúpenia Veľkej Británie z EÚ, a ďalší prominentní kritici Únie.

Problémy s konferenciou boli známe vopred – organizátori v posledných hodinách zmenili niekoľkokrát miesto konania a najmenej dvakrát ich odmietli. Dohodli sa na komplexe Claridge v blízkosti Európskej štvrte, kde sa nachádzajú niektoré kancelárie štruktúr EÚ. Ale aj tam, keď Farage vystúpil, prišla polícia, uzavrela budovu a nedovolila návštevníkom vojsť.

„Úrady sa rozhodli podujatie uzavrieť pre možnosť výtržností,“ povedal jednému z organizátorov policajt. Emir Kier, starosta mesta St-Joss-en-Node (bruselská samospráva), potom prezradil, že sa skutočne riadil obavami o verejnú bezpečnosť. „Krajná pravica nie je vítaná (v meste. – pozn. red.),“ dodal.

„Vedel som, že v Bruseli nebudem vítaný,“ zhodnotil situáciu Farage za smiechu publika. Orbán, ktorý už nestihol vystúpiť, označil to, čo sa stalo, za pošliapanie slobody prejavu. „Brusel práve zakročil. Ak je niekto za mier, jednoducho ho zakážu,“ napísal tiež. – Bezpochyby 9. júna (vo voľbách do EP – pozn. red.) musíme jasne povedať: „Nie vojne!“

Ukrajina predovšetkým?

Našli sa však aj európski lídri mimo pravice, ktorí rozohnanie konferencie odsúdili. Napríklad belgický premiér Alexander de Croo označil to, čo sa stalo, za „neprijateľné“: „Zákaz politických zhromaždení je protiústavný. Úplná bodka.“ Tým sa však pokusy o zmiernenie napätia s euroskeptikmi skončili.

Vedúci predstavitelia EÚ, súdiac podľa údajov zo samitu, nakoniec rokovali o štandardnom zozname problémov: zvýšení pomoci Kyjevu, zvýšení sankčného tlaku na Irán a pokračovaní Zelenej dohody. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil prostredníctvom videospojenia a opäť vyzval na dodanie zariadení protivzdušnej obrany vrátane raketových systémov Patriot.

„Namiesto diskusií o nákladoch na zelenú transformáciu, podpore Ukrajiny alebo znižovaní rizika v medzinárodných vzťahoch je potrebné jasnejšie posolstvo o ekonomike a bezpečnosti, pretože práve obavy s nimi spojené zamestnávajú voličov,“ upozorňujú západní analytici (a zďaleka nie pravicoví). A tiež vyzývajú odolať „zastrašovaniu“ euroskeptikmi.

EÚ sa zatiaľ správa presne opačne, prakticky pozýva Zelenského na interný samit a obviňuje nespokojencov – Le Penovú, Alternatívu pre Nemecko a ďalších – z „priateľstva“ s Ruskom. Hoci aj Vladimir Putin hovoril o tom, že ten istý Orbán je promaďarský, nie proruský politik. Napríklad Morawieckého, podobne ako mnohých iných poľských politikov, možno len ťažko podozrievať zo sympatií k Moskve.

Takáto agenda podľa expertov len zhoršuje situáciu väčšiny európskych lídrov. A vedie k tomu, že v júnových voľbách pravica ak nie bezvýhradne zvíťazí, tak aspoň posilní svoje pozície a vynúti si koalície s nimi.

Prečítajte si tiež

Samit Európskej rady – Čo nás čaká? Napĺňanie bláznivých cieľov?