Podľa nových varovaní vedúcich pracovníkov a analytikov energetického priemyslu bude energetická kríza v Európe pretrvávať roky, ak sa regiónu nepodarí znížiť dopyt a zabezpečiť nové dodávky plynu, píše Financial Times.

Mierne jesenné počasie a snaha o naplnenie zásobníkov v celej Európe posilnili energetickú bezpečnosť regiónu túto zimu, ale začínajú narastať obavy, či budú v lete a v nasledujúcej zime k dispozícii dostatočné dodávky.

“Sme v plynovej kríze a v krízovom režime budeme pokračovať nasledujúce dva alebo tri roky,” povedal Sid Bambawale, vedúci oddelenia skvapalneného zemného plynu pre ázijský región spoločnosti Vitol, najväčšieho nezávislého obchodníka s energiou na svete, na summite Financial Times Commodities Asia Summit v Singapure. “Takže si nevytvárajme falošný pocit bezpečia.”

Varovania stavajú európskych politikov pred nepríjemnú realitu. Napriek tomu, že už vynaložili stovky miliárd eur na zabezpečenie naplnenia zásobníkov počas tejto zimy a poskytli podporu domácnostiam a podnikom, je pravdepodobné, že zaťaženie verejných financií, ako aj bolesti domácností a podnikov budú pokračovať aj v budúcom roku.

Obnovené obavy vyplývajú z toho, že toky plynu z Ruska sa takmer zastavili v reakcii na západné sankcie za vojnu Vladimíra Putina na Ukrajine. Nová hrozba Moskvy z tohto týždňa, že obmedzí ťažbu z jediného zostávajúceho plynovodu spájajúceho Rusko a Európu, zdôraznila dôležitosť uzamknutia dodávok od iných svetových výrobcov a prijatia opatrení na zníženie spotreby paliva v priemysle a domácnostiach.

Kosuke Tanaka, vedúci ázijského oddelenia LNG japonského obchodníka s energiou Jera Global Markets, povedal: “Trh [s plynom] je v súčasnosti vyrovnaný, pričom dochádza k znižovaniu dopytu vrátane prechodu na ropu a uhlie. A takúto reakciu na dopyt budeme potrebovať aj v nasledujúcich rokoch, aby sa trh vyrovnal.”

Zásoby plynu v Európe na konci septembra, teda v čase, keď sa zvyčajne začína zvyšovať dopyt po vykurovaní, predstavovali tento rok približne 90 %, čo je v podstate v súlade s predchádzajúcim päťročným priemerom 86 %, a to aj napriek tomu, že Rusko v posledných mesiacoch vo veľkej miere prerušilo dodávky plynu.

Okrem zníženia dopytu – podľa think-tanku Bruegel domácnosti a priemysel znížili dopyt od začiatku roka o 13 percent v porovnaní s trojročným priemerom – sa regiónu podarilo doviezť rekordné množstvo skvapalneného zemného plynu, k čomu prispel aj nedostatočný dopyt Číny. Čína tiež vyvážala prebytočný LNG do Európy.

Vysoké úrovne skladovania by však mohli viesť k sebauspokojeniu a spomaleniu znižovania dopytu, tvrdia ľudia z energetického priemyslu. Upozorňujú tiež, že ruský plyn dodávaný plynovodmi do Európy v budúcom roku klesne na zanedbateľnú úroveň, čo bude mať za následok väčšiu medzeru, ktorú bude potrebné vyplniť, zatiaľ čo Čína by tiež mohla postupne zmierniť svoju politiku nulového Covidu a spotrebovať viac plynu ako v minulom roku.

Russell Hardy, výkonný riaditeľ spoločnosti Vitol, na samite FT povedal, že ceny plynu budú musieť zostať dostatočne vysoké, aby sa v lete potlačil dopyt po palive zo strany priemyselných odberateľov s cieľom doplniť zásobníky a udržať osvetlenie.

Európske ceny plynu dosiahli v roku 2023 v priemere 108 eur za megawatthodinu, čo je viac ako štvornásobok priemeru predchádzajúceho desaťročia.

“Vysoké ceny budú musieť stlačiť dopyt do veľkej miery každý mesiac budúceho leta. Nie je to dobré – pre európske podniky je to absolútne hrozné a je to genéza recesie,” povedal.

Nedávna analýza Pauly Di Mattiaovej, analytičky európskeho trhu s plynom z komoditnej poradenskej spoločnosti ICIS, tiež ukázala, že v piatich zo siedmich scenárov by Európa mohla vstúpiť do zimy 2023-24 so zásobníkmi plynu len na 65 % kapacity, čo je najnižšia úroveň v tomto bode minimálne od roku 2016, keď sa začali záznamy.

Analýza predpokladá, že väčšina ruských plynovodných tokov do Európy zostane prerušená, s výnimkou južného plynovodu TurkStream.

Scenáre, ktoré by Európe umožnili mať dostatočné zásoby, zahŕňali výrazné zníženie dopytu buď v zime, alebo počas novembra 2022 až septembra 2023, ako aj zvýšenie dovozu LNG na 440 mil. metrov kubických denne, čo je viac ako v tomto roku.

“Výzvy na doplnenie zásobníkov počas leta 2023 budú do veľkej miery závisieť od ich využitia v zime 2022 – 23,” povedal Di Mattia. “Pretrvávajúce znižovanie dopytu a vysoký prílev LNG sú kľúčom k udržaniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom počas celého roka 2023.”

Potreba LNG v Európe však môže čeliť obmedzeniam v oblasti infraštruktúry, keďže roky sa nedostatočne investovalo do projektov súvisiacich s fosílnymi palivami.

Podnikateľská poradenská spoločnosť FTI Consulting vypočítala, že ak by EÚ nahradila všetok ruský plyn skvapalneným zemným plynom, v európskych splyňovacích kapacitách – zariadeniach potrebných na premenu skvapalneného zemného plynu späť na plyn – by ročne chýbalo celkovo 40 miliárd kubických metrov, čo by sa v chladnej zime mohlo zvýšiť až na 60 miliárd kubických metrov ročne.

Vo výpočte FTI sa nezohľadňuje kapacita opätovného splyňovania na Pyrenejskom polostrove, keďže má obmedzené prepojenie plynovodov so zvyškom Európy.

Krajiny ako Nemecko, Holandsko, Taliansko, Francúzsko a Chorvátsko presadzujú výstavbu nových splyňovacích terminálov vrátane prenájmu plávajúcich skladovacích a splyňovacích jednotiek (FSRU).

Celkovo by Európa mohla do októbra 2023 zvýšiť dovoznú kapacitu o 40 mld. m3 ročne, uviedol Emmanuel Grand, senior managing director spoločnosti FTI Consulting. Upozornil však, že “niektoré projekty nie sú podložené pevnými záväzkami v oblasti LNG a existuje riziko, že tieto projekty sa môžu oneskoriť”.