Môj profil 
Predplatné
“Celkovo sa očakáva, že v rámci plnenia asociačnej dohody Ukrajina do roku 2025 v priebehu desiatich rokov aproximuje zhruba 370 základných zákonov, ktoré táto dohoda od nej vyžaduje,” povedal analytik. Dodal, že ide iba o základné zákony a na každý jeden z týchto zákonov nadväzuje ďalšia sekundárna legislatíva. “Hovoríme tu vlastne o niekoľkých tisícoch kľúčových zákonov”, ktoré Ukrajina bude musieť prijať, pokiaľ chce splniť stanovený cieľ do roku 2025.
V týchto zákonoch sú zahrnuté všetky kapitoly, ktoré obsahuje asociačná dohoda. Kopírujú štruktúru jednak jednotného trhu EÚ, čiže sektorové politiky, a takisto aj spoločné politiky EÚ.
Priemerné prechodné obdobie v rámci každej sektorovej politiky je stanovené na desať rokov, v rámci ktorých majú obe strany priestor na regulácie. Najdlhšie prechodné obdobie sa podľa Dulebu týka obchodnej časti dohody, a síce obchodu s osobnými autami, kde sa počíta až s 15-ročným prechodným obdobím.
Ako zhodnotil Duleba s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, zhruba 15 percent legislatívy je urobených a asociačná dohoda je splnená na 15 percent. Proces implementácie beží, ale práce je ešte veľmi veľa, dodal.
“Ukrajinská strana prišla pred niekoľkými mesiacmi s návrhom na takzvanú prehĺbenú asociáciu,” upozornil Duleba na novú iniciatívu zo strany Ukrajiny.
Táto iniciatíva zahŕňa ako prvú snahu začať rokovania o schengenskej asociačnej dohode. Ukrajina po získaní bezvízového styku s EÚ teraz navrhuje, aby sa začali rokovania o pridružení Ukrajiny k Schengenu, vysvetlil analytik. Podobnú dohodu majú “napríklad Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko. Nie sú členmi EÚ, ale sú členmi schengenskej dohody”.
Pre občanov Ukrajiny a ukrajinskú vládu je teraz po odstránení vízovej povinnosti veľmi atraktívny aj spoločný telekomunikačný priestor s Úniou. “Ukrajina by chcela pristúpiť k programu digitálna Európa, vrátane telekomunikačných služieb a zrušenia roamingu, aby boli možné telefonické hovory medzi Ukrajinou a krajinami EÚ tak, ako to máme teraz v rámci EÚ bez roamingu,” pokračoval Duleba.
Ukrajina má tiež záujem o vstup do tzv. procesu komitológie. Ide o prvú pracovnú úroveň expertných skupín na začiatku každého legislatívneho procesu v rámci Európskej únie.
Európska komisia pri spúšťaní procesu legislatívy zvoláva pracovné skupiny. Za minulý rok to bolo podľa Dulebu zhruba 197 výborov zameraných na konkrétne politiky. V týchto skupinách sú zastúpené členské krajiny Európskej únie plus krajiny so zvláštnymi dohodami s Úniou – Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a v niektorých otázkach aj Turecko. “A experti sa ako pozorovatelia môžu vyjadrovať k navrhovaným zmenám legislatívy na tejto prvej úrovni,” pokračoval. “Ukrajinci chcú mať podobne ako Nóri, Islanďania, Lichtenštajnčania, Švajčiari a Turci prístup k týmto pracovným výborom,” dodal.
“Ide o ďalší z kľúčových návrhov, ktorý by šiel nad rámec toho, čo je v asociačnej dohode”, čo je podľa názoru analytika vec, o ktorej treba rokovať a v ktorej vidí “zaujímavý potenciál na posilnenie integračného procesu Ukrajiny”.
.jpg)
.JPG)
