Môj profil 
Predplatné
O nečakanom triumfe rozhodli záverečné mužské štafety na 4×400 m, keď Rakúšanom vypadol kolík a tak skončili až na siedmom mieste, o šesť bodov za víťazným Slovenskom. To družine okolo kapitána Marcela Lomnického stačilo na tesný celkový triumf. “Mysleli sme si, že budeme druhí a boli sme s tým zmierení, pretože Rakúšania mali dobrú štafetu. Našťastie, alebo na ich nešťastie, im spadol kolík a vyhrali sme o pol bodu. Prvýkrát som bol rád, že som bol kapitán tímu. Bol som na stupni s medailou, bolo to super a užil som si to. Prvýkrát v histórii hrala pre mňa naša hymna. Konečne som niečo vyhral, pretože dvakrát som bol druhý na univerziáde. Navyše tam hrala univerzitná hymna, takže by sa aj tak nerátala,” tešil sa víťaz kladivárskej súťaže.
Ceremoniálu predchádzala dramatická pauza, keď Slováci i Rakúšania zvažovali podanie protestu a organizátori na niekoľko minút odložili odovzdávanie medailí. V záverečnej štafete totiž nastala infarktová situácia po tom, čo na druhom úseku handicapovaný Rakúšan Matzinger s protézou na pravej ruke stratil kolík po kontakte s azerbajdžanským bežcom a prepadol sa dozadu. Slováci finišovali prví, so siedmym pondelkovým víťazstvom, dovedna ich nazbierali 13, a unikátnym spôsobom skončili celkove na prvom mieste o 0,5 bodu práve pred Rakúskom. To pôvodne zvažovalo navrhnúť diskvalifikáciu domáceho tímu, no po vzájomnom rozhovore s predstaviteľmi slovenskej výpravy i rozhodcami sa rozhodli od protestu ustúpiť.
Na zlatú priečku na pódiu tak vystúpil Lomnický a celý tím za ním začal z plných hrdiel kričať zlato je doma. “Všetci podali výborné výkony. Osobáky sa cenia najviac, pretože v takýchto podmienkach to nie je bežné. Bola to tímová práca, zaslúžia si to všetci,” pochválil všetkých Lomnický. Počas osláv skončil vo vodnej priekope šéftréner reprezentácie Martin Pupiš i Lomnický. “Ja som sa tam hodil sám, pretože som už videl, ako na mňa idú.”
V Baku sa o body bojovalo v 3. lige ME družstiev, hlavný tréner Pupiš však upozornil, že niektoré výsledky by sa nestratili ani o dve úrovne vyššie. “Mnohí to vnímajú tak, že to bola iba tretia liga, ale bola výnimočná. Niektoré výsledky by sa nestratili ani v prvej. Vyhrali sme majstrovstvá Európy družstiev a prvé európske hry. Bol to pre mňa veľký zážitok. Úžasné štafety, nikto nečakal, že Zmoray vyhrá, Karaffová si skočila najlepší tohtoročný výkon. Bežci pretekali viac-menej s Afričanmi a dokázali sa s nimi konfrontovať. Sestry Velďákové, ktoré by niektorí už radi poslali do športového dôchodku, ukázali, že stále patria do svetovej špičky, rovnako Putalová ukázala, že nepatrí do 3. ligy. Nakoniec rozhodlo pol bodu. Viacerí atléti ma videli plakať, som šťastný,” povedal.
.jpg)
.JPG)
