Dostavbu úsekov na diaľniciach D1 a D3 treba podľa OĽaNO významne zintenzívniť

Bratislava 24. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Hnutie OĽaNO považuje za veľmi dôležité významne zintenzívniť úsilie o dostavbu chýbajúcich úsekov na diaľnici D1 pri Žiline a Ružomberku, ako aj na D3 medzi Žilinou a štátnou hranicou Slovenska s Českom v okolí Čadce. Na cestách prvej triedy je podľa hnutia nutné značne zvýšiť rozsah ich údržby vzhľadom na jej zanedbanie v minulosti, čo na viacerých úsekoch týchto ciest vidieť

“Pri týchto investíciách treba urobiť všetko preto, aby sa podarilo uhradiť náležitú časť stavebných nákladov z fondov EÚ. Pri formulovaní ďalších investičných zámerov na cestnej a diaľničnej sieti chceme eliminovať doterajšiu paradigmu sľubov v podobe diaľnic do každej dediny a rátame s väčším počtom menej luxusných riešení, ktoré budú spĺňať kritériá princípu hodnoty za peniaze,” uviedol pre agentúru SITA poslanec Národnej rady SR a tieňový minister dopravy za OĽaNO Ján Marosz. Postup realizácie zámerov bude podľa neho závisieť od tempa generovania investičných zdrojov v štátnom rozpočte a od možnosti čerpania prostriedkov EÚ v nadchádzajúcom programovom období.

Podľa koalície PS/Spolu bude v prvom rade potrebné zmeniť stavebný zákon, aby sa celý proces schvaľovania výrazne zrýchlil. “Dnes trvá získanie potrebných povolení k výstavbe do desať rokov, čo je neprimerane veľa. Taktiež budeme venovať väčšiu pozornosť efektívnemu vynakladaniu financií, aby sa stavali diaľnice prioritne tam, kde sú najviac potrebné a nie tam, kde politici rozhodnú,” informoval gestor koalície pre dopravu Martin Pekár. “Na financovanie diaľnic by mali byť využívané zdroje z fondov EÚ. Toto financovanie je pre štát najvýhodnejšie,” podotkol.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje za najdôležitejšie pripraviť dlhodobý a záväzný plán prípravy, výstavby a plánovaných rekonštrukcií diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. “Takýto plán by mal byť nastavený na viac volebných období, približne na desať až pätnásť rokov. Súčasťou tohto plánu by mal byť aj spôsob a zdroje financovania: zo štátneho rozpočtu, z fondov EÚ, PPP projektov, príjmy z elektronického mýta a diaľničných známok,” priblížil podpredseda KDH Pavol Zajac. Ďalšími možnými zdrojmi financovania podľa neho sú bankové úvery a príjmy z prenájmu nehnuteľností patriacich Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) a Slovenskej správy ciest (SSC).

Dopravný expert strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jozef Drahovský tvrdí, že diaľničné a cestné stavby by mali riadiť manažéri, ktorí strážia termíny a pri čo najmenšom sklze ihneď hľadajú náhradné riešenie. “Finančné zdroje sú momentálne dostupné len z eurofondov a dobre nastavených PPP projektov. Je potrebné pokračovať v rozostavaných stavbách a nové hľadať podľa predpokladaného objemu dopravy v danej lokalite,” hovorí Drahovský.

Strana Za ľudí chce zrýchliť budovanie diaľnic a rýchlostných ciest, na čo je potrebné zjednodušenie a skrátenie verejného obstarávania a stavebného konania. “Chceme tiež záväznou formou prijať program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na aspoň dvadsať rokov, nie je totiž prijateľné, aby sa menila výstavba diaľnic každé štyri roky podľa politických priorít. Zdroje by mali byť predovšetkým vlastné,” povedal garant Za ľudí pre program o doprave Peter Sádovský. Ide podľa neho o príjmy z dane z motorových vozidiel, z diaľničných známok, z mýta, ale aj o rozpočtové a úverové zdroje z medzinárodných inštitúcií a eurofondy, ak budú dostupné. “Veríme, že pri lepšej správe štátneho majetku ako doteraz bude zdrojov dosť,” očakáva Sádovský.

Strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) navrhuje, aby výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest realizovala priamo štátna spoločnosť za nákladové ceny bez verejného obstarávania. “Tým by sa doba výstavby skrátila o dva až tri roky. Financovanie výstavby navrhujeme realizovať zo spotrebnej dane za minerálne oleje, pretože táto daň presne odráža, koľko kto najazdil na cestách,” uviedol poslanec parlamentu Martin Beluský.

Agentúra SITA oslovila jedenásť strán a hnutí podľa predvolebných preferencií. Smer-SD, Sme rodina, SNS, Most-Híd a Dobrá voľba sa k téme nevyjadrili.