Samotný podpredseda Smeru-SD Pellegrini v nedeľu na Facebooku napísal, že podporu na úrovni vyše 21 percent si “nesmierne vážim”. “Je to pre mňa obrovským záväzkom pokračovať v politike zodpovednej zmeny, ktorú som ľuďom sľúbil pred voľbami.”
“Vnímam to ako podobne ako vašich vyše 430-tisíc preferenčných hlasov vo voľbách a považujem za svoju povinnosť pracovať pre ľudí tak, aby sociálna demokracia na Slovensku mohla reálne pomáhať slabým, chorým, starším a utláčaným,” dodal v reakcií Peter Pellegrini.
Koaličný poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS si myslí, že keby si Peter Pellegrini naozaj založil vlastnú stranu a voľby by dopadli tak, ako ukazuje prieskum Focusu pre Markízu, v parlamente by sa zmenilo viacero veci.
Po prvé by podľa neho súčasná vládna koalícia ostala vládnou koalíciou a opozícia opozíciou. “Akurát vo vládnej koalícii by bolo PS miesto Za ľudí a v opozícii miesto jedného Smeru dva Smery.”
“Vládna koalícia by nemala ústavnú väčšinu 95 hlasov, ale opierala by sa len o 79 poslancov. Na rozdiel od súčasného stavu by vládna koalícia neprežila bez žiadnej zo štyroch strán a odchod ktorejkoľvek strany by znamenal stratu parlamentnej väčšiny (súčasná koalícia by si zachovala väčšinu aj v prípade odchodu ktorejkoľvek z troch menších strán),” podotýka Ondrej Dostál.
Podľa neho keby napríklad liberálne Progresívne Slovensko odmietlo ísť do vlády so Sme rodina, bolo by prakticky nemožné vytvoriť pravicovú parlamentnú väčšinu, ak by všetky strany stáli za svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami, s kým do vlády nepôjdu.
“Lenže je veľmi pravdepodobné, že keby to vyzeralo, že voľby majú dopadnúť tak, ako ukazuje nedeĺný Focus, tak by nakoniec dopadli inak. V zóne tesne pod päťpercentnou hranicou sa nachádza 12,6 % hlasov strán, ktoré v základnom členení patria k stranám súčasnej vládnej koalície (KDH, Za ľudí, SMK) a po masívnom prepade hlasov v ostatných voľbách existuje istá nádej, že by pred ďalším voľbami vzniklo viac predvolebných spojenectiev a prepadlo menej hlasov ako minule.”
Dodal, že druhý dôvod, prečo by podľa neho voľby zrejme dopadli inak, spočíva v skutočnosti, že keď sa vo výskume verejnej mienky naformuluje otázka „KEBY si politik XY založil politickú stranu, koho by ste volili“, tak odhad preferencií Strany politika XY sa zvykne líšiť od preferencií tej strany, keď naozaj vznikne. “Ale tak, keby bolo keby…”
Jaroslav Zajac