Môj profil 
Predplatné
Banská Bystrica 23. augusta (TASR) – Väčšia časť železničnej trate Banská Bystrica – Odbočka (Odb.) Dolná Štubňa je vedená po úbočiach pohoria Veľká Fatra na rozhraní s Nízkymi Tatrami a Kremnickými vrchmi. "Trať prechádza krásnym horským krajom, ktorý pre svoju členitosť kládol veľké prekážky pri výstavbe trate, o čom svedčí veľký rozsah umelých stavieb, stavieb a zariadení železničného spodku," uviedla pre TASR Zuzana Chalupová z odboru komunikácie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Na trati bolo v rokoch 1936–1940 postavených 22 tunelov v dĺžke 12.211 metra (m).
Najdlhší tunel v rámci ŽSR je vrcholový tunel – tunel č. 14 – s dĺžkou 4698 m. V pôvodnom projekte trate bolo 14 tunelov, preto sú očíslované od 1 po 14. Ďalšie tunely, ktorých stavba bola vyvolaná podmienkami výstavby, boli projektované a vybudované dodatočne. Sú označené číslom a písmenom, napríklad tunel č. 2a.
Dĺžka jednokoľajnej železničnej trate Bystrica – Odb. Dolná Štubňa je 40,956 kilometra (km). Pričom od stanice Banská Bystrica (343,78 m. n. m.) po vrcholový bod v tuneli č. 14 (692,94 m. n. n.) pri stanici Čremošné prekonáva výškový rozdiel 349,16 m. Potom klesá na zastávku Dolná Štubňa (567,32 m. n. m.) o 125,62 m. "Vzdušná vzdialenosť od začiatku do konca trate je 23 km, teda skutočná dĺžka je takmer dvojnásobná," konštatovala Chalupová.
Slávnostné otvorenie stavby sa uskutočnilo 28. septembra 1936 na banskobystrickom portáli vrcholového tunela (tunel 14) za účasti prezidenta republiky Edvarda Beneša i ministra železníc Rudolfa Bechyňu. Na základe súhlasu československej vlády niektoré tunely dostali pomenovanie – napríklad tunel č. 17 – tunel Dr. Beneša, tunel č. 8 – Dr. M. Hodžu a tunel č. 9 – R. Bechyně.
"V priebehu štyroch rokov bola postavená náročná horská trať prekonávajúca pohorie Veľkej Fatry 22 tunelmi v súhrnnej dĺžke 12.211 m, 112 mostmi a priepustmi (z toho štyri viadukty so železnými plnostennými konštrukciami, jedna železobetónová klenba s rozpätím 55 m)." Na stavbe trate pracovalo v čase najvyššieho počtu pracovníkov (máj 1938) 12.339 ľudí. Vzhľadom na malú dostupnosť a obývanosť územia priľahlého k železnici bolo postavených 220 robotníckych domov (pre 50 – 100 robotníkov jeden). Pri stavbe došlo k 2266 úrazom, z toho bolo 492 ťažkých a 35 smrteľných. "V obci Dolný Harmanec bol postavený a dodnes stojí pamätník na pamiatku tých, ktorí zahynuli pri stavbe železnice," dodala Chalupová. Slávnostné otvorenie trate sa konalo 19. decembra 1940 za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov ako Jozef Tiso či Alexander Mach.
Takto náročná trasa prináša podľa Chalupovej so sebou aj náročnú údržbu a špecifické problémy horskej trate. "Dlhodobým vplyvom klimatických podmienok, zmien teplôt, kyslých dažďov, pôsobením rozvíjajúceho sa koreňového systému stromov, vegetácie na prevažne vápencovom podloží počas 72 rokov od obdobia výstavby trate zaznamenávame v poslednom období zvýšený výskyt padania skál, respektíve stromov, ktoré sa nachádzajú na plytkom skalnom podloží na celom úseku trate." Prirodzená premenlivosť klimatických podmienok sa v čoraz väčšej miere prejavuje na procesoch zvetrávania a erózie.
"Najnebezpečnejšie miesta trate sú riešené ešte z obdobia výstavby trate zriadením zábran a od roku 1982 sa postupne zrealizovalo v určitých úsekoch sieťovanie skalných zárezov," vysvetlila Chalupová. Posledná komplexná rekonštrukcia dodávateľským spôsobom na zabezpečenie skalných zárezov bola v rokoch 2009/2010 pomocou sietí v úseku Dolný Harmanec – Harmanec Jaskyňa. V roku 2008 sa konala komplexná rekonštrukcia zábran dodávateľským spôsobom v úseku Uľanka – Kostiviarska.
Chalupová dodala, že okrem týchto komplexných rekonštrukcií napríklad zabezpečujú predovšetkým v jarnom období ramovanie skalných zárezov za účelom uvoľnenia narušených kamenných blokov. V zimnom období zas monitorujú v rámci pravidelnej kontrolnej činnosti, prípadne nariadených mimoriadnych pochôdzok kritické úseky trate z dôvodu možnosti padania lavín.
ver ed
.jpg)
