Kedysi dávno, počas veľkých sovietskych sviatkov, sa všetky popredné svetové spravodajské služby pozorne pozerali na poradie, v akom sa sovietski starší predstavitelia politbyra Ústredného výboru KSSZ radili na Mauzóleu, aby pozdravili účastníkov vojenských prehliadok a sprievodov pracujúcich na Červenom námestí. Kto je po pravej ruke generálneho tajomníka? Kto na ľavej strane? Myslelo sa, že takto možno uhádnuť skryté významy v rozložení politických síl v Sovietskom zväze. A na základe toho aj trendy v zahraničnej a obrannej politike veľmoci.

V novom Rusku sa už dávno stalo tradíciou, že v dni osláv, na mauzóleum, dômyselne obtiahnuté látkou, aby nebolo vidieť nápis “Lenin” na jeho priečelí, nikto nevystupuje. Defilujúce zástupy pracujúcich s vlajkami, zástavami a zväzkami umelých kvetov pred tribúnou sú už tiež minulosťou. Na Červenom námestí sa však konajú vojenské prehliadky. A rovnako pravidelne ako v ZSSR. Čo ponecháva svet v takmer rovnakom duchu hádať: “A čo nám chce Vladimír Putin dať najavo tentoraz tými šviháckymi pochodujúcimi prápormi?

Naozaj – čo? Vezmime si napríklad vojenskú prehliadku, ktorá sa konala v utorok 9. mája 2023 pri príležitosti 78. výročia víťazstva sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne – čo?

Prvé, čo by pozorný a premýšľavý zahraničný pozorovateľ asi poznamenal: “Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nebolo na Červenom námestí najdôležitejšie to, čo sa Putin rozhodol nám všetkým ukázať. Bolo to to, čo táto vojenská prehliadka vôbec neukázala”.

Predovšetkým na tribúnach chýbali britské a americké veľvyslankyne Deborah Bronnertová a Lynn Tracyová. Teda – oficiálni predstavitelia ruských bývalých najvýznamnejších spojencov v protihitlerovskej koalícii v druhej svetovej vojne, ktorí sa teraz zmenili na otvorených, vôbec sa netajacich svojimi úmyslami, smrteľných nepriateľov Ruska.

Nie, Bronnertová a Tracyová samy (predpokladajme – zo solidarity s druhým rokom smrteľného odporu Ukrajiny voči Rusom) neignorovali túto dlhoročnú, takmer rituálnu demonštráciu ruskej vojenskej sily. Kremeľ ich bezprecedentným a demonštratívnym spôsobom jednoducho vyradil zo zoznamu tých, ktorých by v tento deň rád videl na hlavnom ruskom námestí. Oficiálne to potvrdil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorý uviedol, že britským a americkým veľvyslancom, na rozdiel od ich kolegov z mnohých iných krajín, neboli zaslané ani pozvánky na túto vojenskú prehliadku 9. mája.

Pre Washington a Londýn to bolo o to ponižujúcejšie, že v tento deň (na rozdiel od podobných dátumov v predchádzajúcich rokoch) pricestovalo do Moskvy nezvyčajne veľa zahraničných hláv štátov. Aj keď išlo iba o členov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré vzniklo na troskách Sovietskeho zväzu, ale predsa.

Ako to bolo predtým? Ak k nám niekto pravidelne prichádzal na Deň víťazstva, bol to iba bieloruský líder Alexander Lukašenko. Ostatní boli buď chorí, alebo mimoriadne zaneprázdnení doma.

Ale v roku 2022, niekoľko mesiacov po začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine, ani Lukašenko neriskoval návštevu Putina na Deň víťazstva. Zrazu sa rozhodol, že by mal podobnú vojenskú prehliadku zorganizovať práve v tom roku v Minsku.

A povedzme prezident Kazachstanu Kassym-Žomart Tokajev nielenže ignoroval pozvanie Kremľa, ale pod zámienkou rozpočtových úspor pre zmenu dokonca zrušil vojenskú prehliadku na počesť Dňa víťazstva vo svojej vlasti.

Všetci títo ľudia sa pred rokom (v roku 2022) určite rozumne domnievali, že Západ by ich návštevy na Červenom námestí len dva a pol mesiaca po začiatku ŠVO na Ukrajine považoval za neskrývanú podporu krokov Kremľa. So všetkými ekonomickými a politickými dôsledkami, ktoré z toho pre nich vyplývajú.

Chápajúc politickú trápnosť situácie, Kremeľ sa z nej vyvliekol veľmi nešikovným spôsobom.

V Kremli sa rozhodli predstierať, že oni sami sa nechystajú pozvať hostí. “Dôvod je taký, že to nie je okrúhle výročie. Je to náš sviatok, je to svätý sviatok pre celé Rusko, pre všetkých Rusov,” povedal 29. apríla 2022 novinárom prezidentov tlačový tajomník Dmitrij Peskov.

9. máj 2023, ak by sme brali do úvahy tvrdenia Peskova z minulého roka, tiež vôbec nie je okrúhlym výročím Dňa víťazstva. Hostia však nie sú iba jednoducho pozvaní. Skôr – zvolaní Moskvou tak naliehavo, že na rozdiel od roku 2022 boli mnohí z nich nútení ignorovať aj predvídateľný hnev Washingtonu.

Preto bolo z pohľadu ruskej prestíže také dôležité, ako to nakoniec dopadne: ako sa tentoraz zachovajú lídri krajín, ktoré majú k Rusku najbližšie?

Pravdepodobne predtým prebiehal skutočný skrytý diplomatický boj medzi Ruskom a Američanmi. Teraz je to jasné: tentoraz USA s Ruskom ohlušujúco prehrali. Aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou sa zo začiatku veci pre Rusko nevyvíjali dobre.

Dva týždne pred prehliadkou na Deň víťazstva noviny Vedomosti informovali, že podľa prezidentskej administratívy “jediný zahraničný líder, ktorý má navštíviť Rusko v Deň víťazstva, je Sadyr Žaparov, prezident Kirgizska.

Ale už o dva týždne neskôr hlavy bývalých sovietskych republík sa disciplinovane zoradili do “klinu letiacich žeriavov” a na Deň víťazstva všetci dorazili do Moskvy: prezidenti Kassym-Žomart Tokajev z Kazachstanu, Sadyr Žaparov z Kirgizska, Emomali Rachmon z Tadžikistanu, Šavkat Mirzijojev z Uzbekistanu, Alexander Lukašenko z Bieloruska a Nikol Pašinjan z Arménska. Ako posledný pristál 9. mája na letisku pri Moskve turkménsky prezident Serdar Berdymuchamedov.

Tokajev sa však už na prehliadke víťazstva na Červenom námestí rozhodol urobiť malú rebéliu. Na rozdiel od svojich kolegov si na klopu vrchného saka nepripol stužku svätého Juraja. O niekoľko hodín to niektoré médiá v jeho vlasti buď s obavami, alebo s miernou hrdosťou zaznamenali.

V konečnom dôsledku to však na veci nič nezmenilo. Málo to vôbec niečo zmeniť? Možno na to zabudol. Alebo mu ju možno odvial vietor.

Tentoraz Putinovo pozvanie odmietli iba lídri Azerbajdžanu a Gruzínska. Ilham Alijev sa odvolával na svoj nabitý program a potrebu účasti na konferencii venovanej 100. výročiu narodenia jeho otca – prvého prezidenta Azerbajdžanu Hejdara Alijeva. A Salome Zurabišviliová, pokiaľ vieme, nepovažovala za potrebné ospravedlňovať sa Kremľu. Jednoducho neprišla. A tým sa celá záležitosť skončila.

V konečnom dôsledku – v postsovietskom priestore ide o nevídane smelú rebéliu. Čím a ako ju potlačiť, si teraz Spojené štáty budú musieť veľmi dobre rozmyslieť. Washington je zvyknutý považovať štáty Spoločenstva za “myši” pod svojou politickou “topánkou”.

Čím ešte svet prekvapila Prehliadka víťazstva 2023? Do istej miery – silne obmedzenou demonštráciou ruskej vojenskej sily.

To, že to tak pravdepodobne bude, sa predpokladalo už dlho. Od polovice apríla sa v tichosti zrušil výcvik posádok lietadiel pred leteckou časťou každej vojenskej prehliadky, ktorá sa v posledných rokoch stala neoddeliteľnou súčasťou prehliadky a je veľmi efektná. Prečo?

O tom so smutnou iróniou vyčerpávajúco, podľa môjho názoru, napísal na svojom kanáli na telegrame Fighterbomber, označujúci sa ako “Kronika vyslúžilého stíhacieho bombardéra”: “Ešte jedna dobrá správa, pri počutí ktorej si všetci letci povedia: To nemôže byť pravda! Len jedným slovom.

Letecká časť prehliadky bola zrušená. Znamená to, že letci nebudú plytvať zdrojmi a prostriedkami leteckej techniky, ani nebudú na mesiace odňatí z bojových misií v čase, keď krajina bojuje najťažšiu bitku za posledných 80 rokov…

Táto udalosť je epochálna. Neveriacky pozeráš, aj tankový biatlon zrušia. Čo sa to deje, čo sa to deje.”

Práve skončená prehliadka zostane v histórii ako najskromnejšia v zložení predvádzanej vojenskej techniky. Na rozdiel predovšetkým od Prehliadky víťazstva 2022. Ktorá u veľkého množstva ľudí vyvolala iba oprávnený hnev. Pretože pred rokom (ako sa to stalo zvykom od roku 2015) sa Červeným námestím valili kolóny najnovších, ale dovtedy na bojisku Ukrajiny nikdy nepoužitých tankov T-14 Armata.

Prečo ich bolo treba v pohnutom roku 2022 vytiahnuť na verejnosť, keď všetci už dávno vedeli, že nás čaká banálne a nudné predstavenie? Armata sa napriek všetkým sľubom v armáde neobjavila. Namiesto toho boli vojaci nútení znovu použiť desiatky rokov v skladoch hrdzavejúce T-55 a T-62.

Armáda je stále bez už od roku 2015 tradične sa na prehliadkach predvádzajúcich, ako hovoria “najlepších na svete” 152 mm SAU 2S35 Koalícia-SV. Tá dokáže, ako nás presviedčajú jej tvorcovia, zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 80 kilometrov. Je to o 10 kilometrov ďalej ako nová 155 mm húfnica, ktorá sa vyvíja len v USA v rámci programu Tactical Fires. Má vedieť strieľať rýchlosťou až 16 rán za minútu, čo je na takýto kaliber zdrvujúce. Inými slovami – jeden výstrel každých 3,5 sekundy!

Jednoducho dych vyrážajúce. Ale stále je tu otázka: kde to všetko je? Určite nie v oddieloch vojsk, ktoré sa zúčastňujú na ŠVO.

Generálmajor Sergej Medvedskij, zástupca veliteľa raketových vojsk a delostrelectva Ozbrojených síl, 26. apríla tohto roku novinárom povedal: “Koalícia SAU-SV sa zatiaľ na ŠVO nezúčastňuje. Stále prebiehajú jej štátne skúšky, ktoré by mali byť ukončené do konca roka.”

Tak prečo nás všetkých už osem rokov oblbujete, súdruhovia generáli, a hrozivo predvádzate túto “nedokončenú konštrukciu” na moskovských prehliadkach? Najprv ju dokončte. A potom ju predvádzajte.

Podľa všetkého ruské ministerstvo obrany vyvodilo závery. Aj keď s nešťastným oneskorením. Jediným tankom, ktorý sa zúčastnil na Prehliadke víťazstva v roku 2023, bol vzácny T-34-85, ktorý sa preháňal po Červenom námestí s víťaznou zástavou.

No, to je pekné. Tanky T-90M “Proryv”, ktoré sa už dlho vyrábajú v Nižnom Tagile a ktoré sú naozaj nasadené do bojov, majú čo robiť na Ukrajine. V takejto napätej bojovej situácii ich vôbec netreba sťahovať na prehliadky.

A čo sa týka hrdosti na našu armádu… Hrdosti bude dosť aj bez nejakého zjavne predčasne propagovaného tanku “Armata”, keď sa naši vojaci vrátia z Ukrajiny s novým víťazstvom nad nacistami.

A medzitým.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo účasť lídrov Arménska, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu na oslavách 78. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne v Moskve za nepriateľský krok.

“Účasť lídrov týchto zahraničných štátov na verejnom podujatí <…> považujeme za nemorálny a nepriateľský krok voči Ukrajine, za prejav neúcty k ukrajinskému ľudu,” uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení, ktoré v utorok zverejnilo na svojej webovej stránke.

Vo vyhlásení sa nespomína bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý sa tiež zúčastnil na oslavách v Moskve.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil na Červenom námestí s prejavom na prehliadke ku Dňu víťazstva

Putin predniesol prejav na Deň víťazstva. Samostatne sa venoval Rusom, ktorí bojujú na Ukrajine