Participácia v PESCO je pre členské krajiny EÚ dobrovoľná. Írsko, Portugalsko a Malta sa ešte nerozhodli, či sa k spolupráci pripoja. Účasť Dánska a Spojeného kráľovstva sa neočakáva. Slovensko mali pri podpise zastupovať štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Peter Gajdoš.

Napĺňa sa to, čo už dlho hovoríme – potvrdzuje sa, že v niektorých oblastiach pôjde európska integrácia rýchlejšie a hlbšie ako v ostatných,” povedal v tejto súvislosti I. Korčok. „Vytvorenie PESCO znamená, že niektoré členské štáty sa rozhodli v spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany spoločne robiť viac. Naša účasť v PESCO prináša zároveň ekonomické  príležitosti pre Slovensko a jeho obranný priemysel”. Okrem vyššej úrovne našej bezpečnosti máme šancu získať väčší podiel aj na snahe EÚ mať  vplyvnejšiu zahraničnú politiku.

Ako Korčok ďalej zdôraznil, PESCO nemá za cieľ vytvárať európsku armádu. Je to však kľúčový predpoklad pre to, aby EÚ mohla v budúcnosti vykonávať zahraničné vojenské operácie vlastnými silami. „Bez vojenských spôsobilostí nebudeme mať nikdy zahraničnú politiku, ktorá dokáže presadiť naše spoločné záujmy v globálnom svete a našom susedstve. Slovensko intenzívne pracuje na definovaní svojho príspevku do PESCO,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR.

Iniciatíva Francúzska a Nemecka

Za dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry. Podobné iniciatívy na úrovni EÚ doteraz odmietalo Spojené kráľovstvo. Brexit situáciu zmenil a otvoril cestu pre dôraznejšiu európsku jednotu aj v obrannej oblasti.

Výhodou PESCO by malo byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry.

Vznik PESCO by mal znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ za posledné desaťročia. Súvisiace návrhy zahŕňajú napríklad aj spoločné európske zdravotné veliteľstvo, vybudovanie logistickej siete naprieč Európou, vytvorenie európskeho centra rýchlej reakcie na krízy ako aj spoločnú prípravu vojenských dôstojníkov.

PESCO podľa názoru európskych diplomatov nebude konkurovať NATO. Severoatlantická aliancia sa totiž sústreďuje na kolektívnu obranu, kým posilnená obranná spolupráca Európanov má zaistiť rýchlejšie a efektívnejšie reagovanie Únie na rôzne udalosti v zahraničí, napríklad na epidémiu eboly, ktorá postihla Afriku v roku 2014.

Gajdoš: Účasť v PESCO je príležitosť pre posilnenie obranných spôsobilostí Slovenskej republiky

Účasť v Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie (PESCO) znamená pre Slovensko príležitosť posilniť obranné spôsobilosti využiteľné pre národné účely, alebo aj pri plnení medzinárodných záväzkov. Zhodnotil to minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS), ktorý v pondelok spolu so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Ivanom Korčokom podpísal v Bruseli zámer Slovenskej republiky vstúpiť do PESCO.

Členstvo podľa Gajdoša tiež prinesie intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných členských štátov EÚ. Mandát k aktu získali od vlády SR minulú stredu (8.11.).

Ozbrojené sily SR sa v súčasnosti nachádzajú pred viacerými významnými modernizačnými projektmi, čo si bude vyžadovať veľa síl. Práve PESCO vytvára priestor na to, ako tieto sily využiť efektívnejšie. Napríklad pri výskume, vývoji a spoločnom obstarávaní vojenskej techniky,“ citovalo ministerstvo obrany Petra Gajdoša. Ten zároveň doplnil, že PESCO ponúka možnosti pre väčšie zapojenie slovenského obranného priemyslu do medzinárodných projektov.

Slovensko by chcelo ako prvý cez PESCO rozvíjať projekt tzv. nepriamej palebnej podpory, ktorý bude ostatným partnerom odprezentovaný ešte tento týždeň na expertnom seminári v Bruseli. „Má jasné kontúry, preto pevne veríme, že si u nich nájde značnú podporu,“ uviedol šéf rezortu obrany. Na projekt by sa podľa jeho slov mohli čerpať prostriedky z novovytvoreného Európskeho obranného fondu, čím by sa do veľkej miery znížila jeho finančná náročnosť.

Súčasťou pondelkového zasadnutia ministrov obrany členských štátov EÚ bude aj zhodnotenie doterajšieho pokroku v rámci implementácie Globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde bol dosiahnutý výrazný pokrok, najmä pokiaľ ide o obranno-bezpečnostné opatrenia, ktoré stratégia upravuje, priblížila hovorkyňa ministerstva Danka Capáková. Zasadnutiu predchádzalo stretnutie Gajdoša s rezortnými partnermi z krajín V4 s cieľom skoordinovať pozície. V závere rokovacieho dňa sa má šéf rezortu obrany zúčastniť aj na rokovaní riadiaceho výboru Európskej obrannej agentúry.