Rafinéria nemohla od 9. októbra prijímať surovú ropu z dôvodu amerických sankcií voči ruským vlastníkom, čo v utorok viedlo k úplnému zastaveniu jej prevádzky.

Podľa ekonóma Dejana Šoškiča bude zníženie aktivity rafinérie mať výrazný vplyv na celkovú ekonomickú aktivitu a môže spomaliť hospodársky rast na niekoľko rokov. Rafinéria zabezpečovala 80 % palivových potrieb Srbska, čo znamená, že krajina bude musieť výrazne zvýšiť dovoz palív, čo je nákladné a dlhodobo neudržateľné.

Prezident Aleksandar Vučić uviedol, že spoločnosť bude môcť do konca týždňa využívať platobné systémy krajiny na vyplácanie miezd a vyrovnávanie záväzkov, no v prípade ďalších sankcií zo strany USA by to mohlo viesť k „úplnému zničeniu finančného systému Srbska“. NIS prispel minulý rok do štátneho rozpočtu sumou viac ako dve miliardy eur, čo predstavuje takmer 12 % rozpočtu.

Rafinéria a jej sieť čerpacích staníc, spolu s ďalšími ruskými prevádzkovateľmi ako Lukoil, čelia vážnym problémom, ktoré môžu viesť k zatváraniu staníc a prepúšťaniu. Vučić stanovil januárový termín na predaj spoločnosti, pričom záujem prejavili investori z Maďarska a Spojených arabských emirátov. V prípade neúspechu plánuje štát odkúpiť spoločnosť za 1,4 miliardy eur. Súčasne prebiehajú rokovania o novom kontrakte na dodávky ruského plynu, ktorý tvorí 90 % spotreby Srbska.