Moskva 30. januára 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:Extra plus)

Po varovaniach podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady “Medvedeva” o možnosti vytvorenia rusko-čínskej vojenskej aliancie proti Washingtonu sa najdôležitejšie otázky a analýzy, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú, točia vcelku okolo tohoto:

Uskutoční Rusko svoje hrozby o vytvorení tejto aliancie?

Ktoré krajiny sa pravdepodobne spoja s Ruskom, aby čelili Amerike?

A v prípade, že Rusko zrealizuje svoje hrozby voči Spojeným štátom americkým vytvorením tejto spoločnej vojenskej aliancie s Čínou, znamená to oslabenie americkej hegemónie vo svetovej politike?

Aký je potom vzťah tankovej dohody, ktorú chcú Spojené štáty a Nemecko vyslať na Ukrajinu, s usporiadaním tohto spoločného vojenského spojenectva medzi Čínou a Ruskom. A skutočne Čína  akceptuje pevné a spoločné vojenské spojenectvo pri vojenskej konfrontácii s Washingtonom?

Aby sme mohli odpovedať na tieto otázky, píše Dr.Nadia Helmyová, zistíme, že medzi čínskou a ruskou stranou už existuje a spoločne sa posilňuje vojenská spolupráca, a to prostredníctvom ruského prezidenta “Putina”, ktorý svojmu čínskemu náprotivku “Si Ťin-pchingovi” zdôraznil význam geostrategickej spolupráce a vojensko-technickej spolupráce medzi oboma krajinami v nadväznosti na “spoločné interakčné manévre” v roku 2022 medzi oboma krajinami, ktoré sa uskutočnili v decembri 2022 vo Východočínskom mori. Veliteľ ruských ozbrojených síl zúčastňujúcich sa na spoločných vojenských cvičeniach s Čínou tvrdil, že ide o reakciu na násilné zvýšenie počtu amerických ozbrojených síl prítomných v indo-pacifickom regióne v americkej koncepcii alebo v ázijsko-tichomorskom regióne v čínskej a ruskej koncepcii. To znamená, že Rusko je pripravené úzko spolupracovať s Pekingom v reakcii na americké snahy obkľúčiť Čínu prostredníctvom vytvárania amerických vojenských a technologických aliancií na konfrontáciu s Čínou, ako je napríklad americká štvorčlenná aliancia s Indiou, Japonskom a Austráliou, alebo prostredníctvom americkej aliancie jadrovej obrany AUKUS s Austráliou a Veľkou Britániou, alebo z Prostredníctvom vojenskej podpory Washingtonu Taiwanu tvárou v tvár Pekingu a zvýšenia predaja amerických zbraní a vojenského vybavenia taiwanskej strane, čo vyvoláva hnev Číny.

V posledných rokoch Čína tiež prevzala iniciatívu na posilnenie spolupráce medzi Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou a ruskými ozbrojenými silami prostredníctvom spoločných cvičení a koordinovaných hliadok v oblasti okolo Japonska.  Pokiaľ ide o čínsku armádu, jej spolupráca s ruskou armádou a ruskými ozbrojenými silami by významne prispela k realizácii vojenských, bezpečnostných a obranných reforiem, o ktoré sa usiluje čínsky prezident “Si Ťin-pching” a ktorých cieľom je transformovať Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu na jednu z najväčších bojových síl na svete, ktorá by bola svojou silou porovnateľná s armádou USA.

Zistili sme, že medzi čínskou a ruskou stranou už existuje spoločná vojenská spolupráca v oblasti spoločných vojenských cvičení, ktorá v poslednom období zaznamenala jasný nárast. Táto spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany medzi Čínou a Ruskom nadobudla jasné geopolitické konotácie. V máji 2022 uskutočnili Čína a Rusko spoločné výpady a letecké manévre nad Japonským a Východočínskym morom, ktoré sa konali súčasne so samitom vedúcich predstaviteľov Štvorstranného strategického dialógu, v Japonsku známeho ako “Quad”, čo je fórum pre politickú spoluprácu, prostredníctvom ktorej sa Washington snaží premeniť ju na vojenskú alianciu proti Číne.  Spoločné manévre Moskvy a Pekingu preto prišli potvrdiť, že obe krajiny vojensky spolupracujú tvárou v tvár snahe Washingtonu vytvoriť proti nim vojenské aliancie, na vrchole ktorých je americká aliancia jadrovej obrany Aukus s Austráliou a Britániou tvárou v tvár Číne.

Aj všetky nedávne samity, ktoré sa uskutočnili medzi Pekingom a Moskvou, sa v plnej miere sústredili na ruskú vojenskú spoluprácu s Pekingom, ako aj na stretnutie oboch strán s cieľom posilniť strategické partnerstvo tvárou v tvár západným hrozbám a na ich zámer a želanie vytvoriť multipolárny medzinárodný systém s tým, čo to v konečnom dôsledku znamená. svetového poriadku, v ktorom dominujú USA, na čo sa Washington snaží reagovať tým, že tlačí na vojenskú alianciu NATO, aby prijala politiku obliehania čínskych a ruských krajín.

Čína a Rusko uskutočnili niekoľko spoločných vojenských cvičení na čínskom polostrove Šan-tung, pričom boli zamerané najmä na protiteroristické cvičenia, a potom sa dohodlo, že sa budú každoročne konať cvičenia mierových misií pod záštitou Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorú tvoria (Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan).

Potom nasledovalo niekoľko spoločných námorných cvičení, ktoré sa konali na trvalom základe a nazývali sa spoločné námorné cvičenia a manévre (alebo spoločná rusko-čínska námorná súčinnosť, ako to nazývali Rusi) a sústreďovali sa najmä v oblasti Žltého mora pri čínskom polostrove Šan-tung za účasti mnohých vojnových lodí z oboch krajín na cvičeniach simulujúcich spoločnú protivzdušnú obranu, boj proti ponorkám a pátracie a záchranné misie.  Odvtedy sa spoločné námorné cvičenia medzi čínskou a ruskou stranou konajú každoročne (s výnimkou roku 2020) a ich obsah sa neustále mení.  Od roku 2013 sa geografický rozsah rusko-čínskych cvičení rozšíril, aby zahŕňal oblasti mimo bezprostrednej periférie Číny vrátane Európy, a v chronologickom poradí to boli tieto lokality:

(Japonské more v roku 2013, cvičenia vo Východočínskom mori v roku 2014, Stredozemné a Japonské more v roku 2015, Juhočínske more v roku 2016, Baltské a Japonské more v roku 2017, Juhočínske more v roku 2018, Žlté more v roku 2019, Japonské more v roku 2021)

Čína sa v roku 2018 zúčastnila aj na “ruských spoločných vojenských cvičeniach Vostok”, ktoré sa konali vo Východnom vojenskom okruhu Ruska a na ktorých sa zúčastnilo približne 3 200 čínskych vojakov z Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.  Čínska a ruská armáda tiež vykonávajú koordinované a pravidelné vojenské misie v geografickej a teritoriálnej oblasti okolo morí a vo vzdušnom priestore okolo Japonska.  Väčšina spoločných vojenských cvičení a misií medzi Čínou a Ruskom sa uskutočňuje vo východnej časti Japonského mora, cez severný prieliv Tsugaru (medzi regiónmi Honšú a Hokkaidó), pozdĺž tichomorského pobrežia Japonska a potom na západ cez prieliv Osumi v južnej prefektúre Kagošima.

Hlavným cieľom uskutočnenia takýchto vojenských manévrov medzi Čínou a Ruskom, ako deklarujú obe strany, zostáva spojenie síl proti Spojeným štátom americkým a ich spojencom, najmä po ich napätých vzťahoch s oboma krajinami.  Okrem sporu Ruska so Spojenými štátmi americkými a Severoatlantickou alianciou od ruskej anexie Krymu v roku 2014.  V poslednom čase sa napätie medzi USA a Ruskom vyostrilo v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu.

Majúc na pamäti, že čínsky prezident Si Ťin-pching nereagoval priamo na želanie Ruska o spoločnú vojenskú spoluprácu, ale iba spomenul ochotu Pekingu zvýšiť strategickú spoluprácu s Ruskom.  Zároveň existujú ubezpečenia USA, že Washington nesledoval žiadne náznaky čínskej podpory Ruska v jeho vojne proti Ukrajine, na rozdiel od prípadu Severnej Kórey a Iránu, ktoré Washington obvinil z poskytovania munície a dronov Moskve.

Tu sa objavilo posolstvo ruského prezidenta “Putina” jeho čínskemu náprotivku “Si Ťin-pchingovi” vyjadrením túžby Ruska po vojenskom zblížení medzi oboma krajinami s cieľom čeliť tomu, čo označil za bezprecedentný tlak Západu, pričom prezident Putin potvrdil právo oboch krajín zachovať si svoje pozície, princípy a ašpirácie na budovanie spravodlivého medzinárodného poriadku. Ruská strana sa odvolala na multipolárny systém, ktorý bude znamenať koniec americkej unipolarity a ubezpečila svojho čínskeho partnera, že vojenská spolupráca medzi čínskou a ruskou stranou podporí medzinárodný mier a bezpečnosť.

Washington tu vyjadruje svoje obavy z takejto spolupráce, ktorá môže pokryť prípadný nedostatok vojenských dodávok, ktoré Rusko potrebuje na pokračovanie svojej vojny proti Ukrajine. Pozoruhodné bolo, že západní predstavitelia tentoraz ignorovali vyhrážky Číne, ak sa bude usilovať o vojenskú spoluprácu s Ruskom.

Prostredníctvom oficiálnych čínskych vládnych médií spojených s vládnucou Komunistickou stranou Číny sa oficiálne tvrdí, že Peking sa bude naďalej držať svojho objektívneho a spravodlivého postoja k vojne na Ukrajine, ktorý vychádza z toho, že Západ tento konflikt spôsobil tým, že trval na rozšírení základní NATO do krajín nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc. To je v súlade s ruským názorom a potvrdzuje ho a je v rozpore s názorom západného partnera, ktorý rusko-ukrajinskú vojnu považuje za útok Moskvy na suverénnu krajinu.

Po rozhovoroch na najvyššej úrovni medzi prezidentom Si Ťin-pchingom a Putinom (krátko predtým, ako Rusko začalo svoju inváziu na Ukrajinu) zistíme, že čínska aj ruská strana sú proti ďalšiemu rozširovaniu NATO a stavajú sa proti vytváraniu uzavretých blokov a protichodných táborov v ázijsko-tichomorskom regióne.  Týmto spôsobom Čína signalizovala svoju podporu Rusku v jeho mocenskom boji s NATO proti Washingtonu a Západu.

Na druhej strane sa zvýšila aj hospodárska a vojenská spolupráca medzi Čínou a Ruskom, napriek hrozbe Spojených štátov adresovanej Pekingu na začiatku vojny, aby sa neusiloval pomôcť ruskej ekonomike nájsť alternatívy, ktoré jej pomôžu vyhnúť sa dôsledkom západných sankcií. Ukázalo sa však, že Peking tieto americké hrozby nebral do úvahy.

Tu sa Číne a Rusku podarilo vyvolať vojenský hnev Washingtonu tým, že Moskva koncom roka 2022 uskutočnila niekoľko multilaterálnych manévrov za účasti Číny a Indie, aby potvrdila, že pokusy Washingtonu vojensky oslabiť vzťahy medzi Moskvou, Naí Dillí a Pekingom nebudú úspešné.

Preto môžeme konštatovať, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou zaznamenali v poslednom období pozoruhodný nárast vo vojenských aspektoch, ktorý prekročil hranicu vyhlásení na úroveň činov a praktických krokov v indo-pacifickom regióne alebo v Tichom a Indickom oceáne, ako spoločná rusko-čínska odpoveď na konfrontáciu spojenectva USA s ich regionálnymi spojencami.  V tomto regióne obviňujúc americkú stranu z toho, že sa usiluje o zaškrtenie týchto dvoch krajín a že sa naň v prvom rade zameriava.  Najmä po sérii bezpečnostných, politických, hospodárskych a vojenských aliancií, ktoré Spojené štáty americké vytvorili proti Číne a Rusku v ich regionálnom regióne, na čele s alianciami Aukus-Quad, ktoré sa zhodujú s eskaláciou amerických provokácií v Taiwanskom prielive a Juhočínskom mori, s politikou neustálej americkej mobilizácie svojich spojencov v Európe a zavedením niekoľkých balíkov sankcií proti Moskve s cieľom paralyzovať ruské hospodárstvo po vojne na Ukrajine.

Preto čínsko-ruskou reakciou bolo na druhej strane posilnenie siete ich vojenských a diplomatických vzťahov vzhľadom na napäté vzťahy s americkou stranou a jej spojencami prostredníctvom politických a hospodárskych partnerstiev a spoločných a rozsiahlych vojenských cvičení, ako aj snaha Moskvy a Pekingu o pravidelné námorné manévre medzi oboma stranami ako výhražné posolstvo namierené najmä voči Washingtonu.