Dobré meno slovenského futbalu šírila v Ázií futbalová medzinárodná rozhodkyňa Slavomíra Mišková z Košíc

Poprad 28. októbra 2016 (HSP/Foto:Jozef Cvajniga)

Slovenský futbal nechýbal ani na nedávno skončených MS žien do 17 rokov v Jordánsku, ktoré sa skončili iba pred niekoľkými dňami v tejto ázijskej destinácii.

Aj keď slovenská mládežnícka reprezentácia môže o takýchto svetových šampionátoch zatiaľ iba snívať, pretože mládežnícky a celkovo ženský futbal na Slovensku má iba amatérske podmienky a ťažko sa niekedy prebojuje na záverečný finálový turnaj svetového  šampionátu, pretože aj nedávne ME žien do 19 rokov, ktorého bolo Slovensko po prvýkrát vo svojej histórii ženského futbalu usporiadateľom záverečného finálového turnaja ukázali ako ďaleko je Slovensko vo výkonnosti európskej špičky. Hoci mnohí činovníci ženského a mládežníckeho futbalu na Slovensku snívali o „veľkom úspechu“ po prvých dvoch zápasoch v základnej skupine a debakloch s Holandskom a s Francúzskom po  0:6 rýchlo zistili, že to boli iba sny do tmy a žiadna iná realita. Navyše nám „darovala“ UEFA bod po remíze 0:0 v Zlatých Moravciach, kedy posledný duel s Nórskom nedohrali a napriek tomu, že zápas bol nedohratý (v 51.min. bol ukončený pre prietrž mračien a UEFA nepovažovala za potrebné zápas dohrať, resp. opakovať na druhý deň)

Venujme sa však reprezentácii Slovenska na svetom šampionáte žien do 17 rokov v Jordánsku, kde v úlohe prvého asistenta rozhodcu A1 pôsobila medzinárodná futbalová rozhodkyňa Ing. Slavomíra MIŠKOVÁ (na snímke) z Košíc. Po návrate na Slovensko niekoľko dni potom už bola delegovaná na medzištátne priateľské futbalové stretnutie žien Slovensko – Česko (1:0), ktoré odohrali  v pondelok 24.októbra pod reflektormi v NT Poprad. Po jeho skončení sme sa o svetovom šampionáte žien v Jordánsku a účinkovaní našej futbalovej rozhodkyne dozvedeli oveľa viac, ktoré sme získali z rozhovoru so samotnou aktérkou MS v Jordánsku. Položili sme jej niekoľko zvedavých otázok, na ktoré pohotovo zareagovala a ihneď odpovedala.

Kedy ste sa dozvedeli o nominácii na tento pre vás futbalový sviatok pôsobiť v úlohe asistenta hlavného rozhodcu a akú prípravu ste tomu venovali ?

Dozvedeli sme sa asi dva mesiace predtým ako sa začali MS žien do 17 rokov. Pred začiatkom šampionátu sme mali ešte týždeň predtým zraz skôr, kde sme absolvovali ešte fyzické testy, prebrali sme tam ešte aj video testy z pravidiel futbalu a ešte sme všetky rozhodkyne absolvovali spoločný seminár z futbalových pravidiel, kde sme sa ešte zjednotili, ako postupovať v istých vyskytnutých situáciách pri zmene futbalových pravidiel platných v rámci FIFA od 1.júla 2016.

Ako ste teda spokojná sama so sebou a ako hodnotili vaše výkony delegáti FIFA, ktorí boli nasadení na jednotlivé zápasy, ktoré ste na týchto MS absolvovali ?

Celkom som pôsobila ako asistentka rozhodcu A1 najskôr dva zápasy v skupinách Brazília – Nigéria. Druhý zápas bol Kanada – Venezuela a napokon tretí bol semifinálový zápas Kórea – Venezuela. Rozhodovanie bolo o niečo náročnejšie pri posudzovaní zákrokov juhoamerického a afrického futbalu, ktoré sa oveľa líšia od hry družstiev z Európskeho kontinentu. Futbalistky z Afriky sú fyzicky vyspelejšie, možno agresívnejšie a potom aj ich zákroky sa podobajú viac mužom…

Počas pobytu sa iste aj vám prihodila zrejme nejaká zaujímavá veselá, možno smutná príhoda, na ktorú si budete dlho pamätať. Čo vás teda príjemne prekvapilo, prípadne zarmútilo?

Bola to zaujímavá udalosť, ktorá sa udiala v tom prvom stretnutí Brazília – Nigéria, keď v 6.minúte bol nariadený kop z rohu. Pritom ako malo dôjsť k realizácii zahrávania lopty do hry z rohového územia sme zostali prekvapení všetci, pretože chýbala rohová zástavka a tak sme museli okamžite hru prerušiť a organizátori tento nedostatok rýchlo doplnili, keď dodali novú zástavku a v hre sa mohlo pokračovať. 

Počas delegovania na jednotlivé spomínané tri stretnutia ste zrejme tvorili osvedčené trojice rozhodkýň. Zrejme ste mali partnerky z Európy?

Hlavnou rozhodkyňou bola Oľga Zadinová z Českej republiky, ja som bola vždy prvou asistentou A1 a druhou asistentkou bola Katarína Wojs z Poľska. Takto sme pôsobili vo všetkých troch delegovaných stretnutiach. Spolupráca bola veľmi dobrá, aj hodnotenie delegáta – pozorovateľa rozhodcov FIFA boli tiež vysoko hodnotené, takže som spokojná s celkovým výkonom, aký sme ako trojica v každom zo spomenutých stretnutí podali…

Čo Vás teda bude ďalej motivovať v týchto medzinárodných zápasoch a aké sú ešte vaše ambície futbalovej rozhodkyne v úlohe asistentky a dočkáte sa v blízkej budúcnosti aj na mužskej prvoligovej listine medzi rozhodcami – mužmi, keď pomaly sa skončí aktívna činnosť Márie Súkeníkovej, ktorá v úlohe asistentky pôsobila na viacerých ME, MS a teraz dokonca v zápase o 3.miesto na LOH 2016 pred nedávnom v Rio de Janeiro?

Po návrate na Slovensko sa stretla s novým predsedom Komisie rozhodcov Slovenského futbalového zväzu Mariánom Ružbarským, ktorý vyjadril spokojnosť a nádej, že možno v blízkej budúcnosti sa dostanem na nejaký ďalší šampionát v rámci UEFA, alebo FIFA, čo dúfam aj ja. Nevzdávam sa ešte s rozhodcovkou kariérou nekončím (sympatická futbalová rozhodkyňa z Košíc má iba 36 rokov – pozn.autora), pretože veková hranica je do 45 rokov, ale netuším, že budem dokonca tejto doby ešte fungovať, ale nejaké roky ešte áno…

Počas štyroch týždňov ste určite museli vynechať povinnosti mamičky a ako  ste dokázali zabezpečiť opateru 8-ročnej dcérky Mišky?

Vzorne sa všetci o Mišku staral jej otec, jeho rodičia, ale aj moja mamka. Našťastie to zvládli. Aj ja som bola denne s ňou v styku aspoň cez Skype na počítači, takže sme sa videli, počuli a mohli sme sa porozprávať, takže sa to všetko ľahšie k spokojnosti všetkých zvládlo.

Jozef  Cvajniga