Do druhého kola prezidentských volieb 2014 postúpil Fico a Kiska

Slovensko 17. marca (HSP/Foto:HSP/TASR)

Volebné hlasy sú spočítané. Na základe výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR postúpil do druhého kola prezidentských volieb Robert Fico a Andrej Kiska. Súčasný premiér získal 28,00 percent a bývalý majiteľ charitatívnej organizácie 24,00 percent.

“Vzhľadom k tomu, že žiadny kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, bude sa konať druhé kolo voľby prezidenta SR, do ktorého postúpili pán Robert Fico a pán Andrej Kiska,” vyhlásil predseda ÚVK Peter Nyilfa.

Fico si najlepšie viedol vo volebných obvodoch Svidník (48,35 percenta), Čadca (46,09 percenta), Topoľčany (46,02 percenta), Stropkov (44,03 percenta) a Vranov nad Topľou (43,93 percenta). Najmenej hlasov získal premiér vo volebných obvodoch Dunajská Streda (5,06 percenta), Komárno (9,78 percenta), Senec (15,18 percenta), Bratislava (16,32 percenta) a Šaľa (18,82 percenta).

Kisku volili ľudia najviac v obvodoch Poprad (39,53 percenta), Kežmarok (37,36 percenta), Senec (30,14 percenta), Senica (29,80 percenta) a Malacky (28,99 percenta). Najmenej ho volili v obvodoch Vranov nad Topľou (15,59 percenta), Svidník (15,83 percenta), Čadca (15,87 percenta), Bánovce nad Bebravou (17,68 percenta) a Humenné (18,16 percenta).

Tretie, nepostupové miesto obsadil podľa oficiálnych výsledkov Radoslav Procházka (21,24 percenta, 403.548 hlasov). Nasleduje Milan Kňažko (12,86 percenta, 244.401 hlasov), Gyula Bárdos (5,1 percenta, 97.035 hlasov), Pavol Hrušovský (3,33 percenta, 63.298 hlasov), Helena Mezenská (2,37 percenta, 45.180 hlasov). Ani jedno percento hlasov nezískali Ján Jurišta (0,64 percenta), Ján Čarnogurský (0,64 percenta), Viliam Fischer (0,5 percenta), Jozef Behýl (0,48 percenta), Milan Melník (0,4 percenta), Jozef Šimko (0,24 percenta) a Stanislav Martinčko (0,13 percenta).

Výsledky spracovával Štatistický úrad SR. Podľa jeho šéfky Ľudmily Benkovičovej prebehlo spracovanie „hladko a bez akýchkoľvek problémov“. Prvá potvrdená zápisnica bola z obvodu Stropkov, prišla o 22.18 h. Posledná z obvodu Šaľa prišla o 0.12 h. Možnosť vypĺňať zápisnicu elektronicky využilo podľa nej 1185 okrskových volebných komisií, čo je takmer 20 percent. “Z nich bolo 1026 bezchybných,” poznamenala Benkovičová, podľa ktorej to urýchlilo spracovanie výsledkov.

Robert Fico

Robert Fico kandiduje za prezidenta ako úradujúci premiér za stranu Smer-SD. Premiér oznámil svoju kandidatúru v decembri vlaňajšieho roka. Až do uvedeného času sa na túto tému nechcel vyjadrovať. Neuvádzal jednoznačné áno, ale ani nie.

Za motto svojej kampane si zvolil heslo „Pripravený pre ľudí“. Na oficiálnej stránke volebnej kampane uviedol nasledujúci dôvod svojej kandidatúry: „Myslím si, že práve v tomto okamihu svojho života dokážem skĺbiť svoje dlhoročné skúsenosti s dostatkom energie a s víziou úspešného Slovenska.“

Počas kampane sa prezentoval aj vo videách, ktoré mali tématický charakter. Prvé z nich nieslo názov „Robert Fico o detstve bez internetu, mobilného telefónu a televízie“. V ňom uviedol, že pochádza z rodiny, ktorá bola katolícky orientovaná. Premiér tiež uvádza, že žil v prostredí, v ktorom, „vplyv katolíckej cirkvi bol pomerne silný.“ „Ja som prešiel svätým krstom, svätým prijímaním, prešiel som dokonca birmovkou. Takže keby som si dnes mal urobiť profil vo vzťahu ku katolíckej cirkvi, možno by som vyšiel lepšie ako ktorýkoľvek poslanec za KDH, ale neľutujem,“ dodal.

Fico vo videu zdôraznil aj dobré vzťahy s predstaviteľmi katolíckej cirkvi a ostatnými cirkvami. Avšak takmer mesiaco pred zverejnením videa napísal biskupom kritický list, ako reakciu na ich pastiersky list, v ktorom biskupi hovoria o snahách zaviesť do spoločnosti „nové ľudské práva“ v duchu gender ideológie. Ficovi ministri, najmä Lajčák a Borec totiž na Slovensku presadzujú tieto ideológie do legislatívy. Na otázka projektu 7 vrchov ohľadom manželstva a registrovaného partnerstva i prípadnej adopcie detí zo strany homosexuálnych párov sa Fico nevyjadril. Ospravedlnil sa časovou zaneprázdnenosťou.

Počas svojho pôsobenia na politickom poli bol Fico pri hlasovaní za prvú Ústav SR v roku 1992. O dva roky neskôr zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva. V roku 1999 založil stranu Smer. Počas roku 2004 bol pri vstupe Slovenska do EÚ. Po rozpade Radičovej vlády volebne triumfoval. Jeho strana získala 83 mandátov, čo jej umožnilo prijímať zákony bez potreby hlasov ostatných strán.

V rozhovore pre TASR uviedol, že doteraz po ňom ostalo veľa rôznych aktivít, či už domácich alebo zahraničných, ktoré sa skončili úspešne. Označil sa za človeka, ktorý už v politike prešiel všetkým možným a je tiež aktívny na medzinárodnej úrovni. „…po toľkých rokoch v politike, po toľkých skúsenostiach, známostiach, ktoré mám po celom svete, priamych, často priateľských kontaktov so štátnikmi, by som chcel všetky tieto skúsenosti ponúknuť, lebo si myslím, že úloha prezidenta bude výrazne rásť,“ uzavrel zdôvodnenie svojej prezidentskej kandidatúry pre HNClub.

Fico kandiduje na post prezidenta z pozície premiéra. Kandidatúru označil za komplikovanú: „Ja tvrdím, že je to veľká nevýhoda. Jediné, čo môžem ponúknuť slovenskej verejnosti a presvedčiť o tom slovenskú verejnosť, je to, že som úplne politicky nahý. Všetci o mne všetko vedia,“ povedal pre TASR v rámci projektu rozhovorov s prezidentskými kandidátmi.

Podľa Fica je post prezidenta podstatne významnejší ako post premiéra, ktorý je neustále predmetom konfliktu. Prezident je človek s predpokladmi dávať veci dohromady a preto chce podľa jeho slov využiť všetky doterajšie skúsenosti a znalosti, ktoré má.

Iní kandidát, Radoslav Procházka, v diskusii pre rádio Expres označil jeho kandidatúru za osobnú ambíciu: „Mali sme tu teraz dve volebné obdobia smerackého prezidenta a čo z tej stability majú ľudia, ktorí tu žijú? Čo z nej majú zdravotné sestry, učitelia, tá armáda nezamestnaných? Čo z nej majú živnostníci? Pán premiér, to že vy hráte teraz hru na politickú stabilitu a politický kľud, to ja beriem. Mrzí ma, že na túto hru na rezprezatívneho prezidenta skočili aj viacerí prezidentskí kandidáti. Ale jednu vec vám poviem. My sme v historicky unikátnej situácii. Vy ste dostali zatiaľ tú najvyššiu dôveru, ktorú kto dostal v parlamentných voľbách. Rok a pol, približne rok a pol po tom, čo ste sa ujali funkcie, ste ľuďom povedali, že si želáte pád tejto silnej vlády, pretože presne to nás čaká. Demisia vlády, nové programové vyhlásenie, nová dôvera. A vy hovoríte o politickej stabilite? To bude jeden ústavný chaoz na niekoľko mesiacov… Vy ste dostali 83 mandátov v parlamente a teraz hádžete všetkých tých ľudí cez palubu. Jediný, vašu osobnú ambíciu.“ Na uvedené vyjadrenie Fico ako sám uviedol nemal dôvod reágovať.

Súčasný premiér by chcel ako prezident pracovať na spoločnej stratégii Slovenska do najbližších rokov. Podľa jeho slov Slovensku chýba kontinuita. „Pokúsiť sa o vypracovanie takejto vízie, stratégie Slovenska na najbližších 20–30 rokov by som si určite postavil ako jednu z najvýznamnejších úloh,“ uviedol.

Ako prezident by Fico nechcel posilnenie prezidentských kompetencií. Avšak chcel by im dať väčšiu dynamiku. Chcel by byť viditeľnejší z hľadiska komunikácie s verejnosťou, v politickom živote, aj z hľadiska podujatí.

Volebnú kampaň ostatných kandidátov označil za referendum o Smere a jeho osobe. Jeho kampaň prebiehala relatívne pokojne a ani doterajšie megakauzy, typu nástenkový tender, mýtny tender, emisná kauza, skládka v Pezinku či konšpiračný byť v spise Gorila, ho nediskreditovali. Dňa 13. februára čelil Fico odvolávaniu. Opozícia chcela od predsedu vlády SR počuť, akým spôsobom obchod prebehol a či skutočne o jeho príprave vedel od Slovenskej informačnej služby. Premiér označil túto skutočnosť za predvolebný ťah zo strany opozície, k jeho odvolaniu nakoniec nedošli. Dňa 11. marca mu líder OĽaNO Igor Matovič priniesol na Úrad vlády vrece zemiakov. “Dopočul som sa, že kandidát Fico je v poslednej dobe veľmi nevrlý na svojich podriadených a hlavne, že v noci nemôže spávať. Príčinou je vraj to, že sa mu stále sníva, že ho porazí jeho povestné vrece zemiakov,” uviedol pre média Matovič. O incidente písala aj britská BBC.

Koncom februára uzavrel Fico so svojim protikandátom Pavlom Hrušovským dohodu o ústavných zmenách. Fico chce touto dohodou dosiahnuť zmeny v justícií, Hrušovský požaduje, aby v ústave bola uvedená definícia manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy.

V doteraz uverejnených predvolebných prieskumoch sa Robert Fico vždy umiestnil na prvom mieste. Svoj hlas mu vždy dalo viac ako 35% respondentov.

Andrej Kiska

Andrej Kiska sa narodil v roku 1963. Po roku 1989 odišiel do USA, kde sa živil manuálnou prácou. Po návrate na Slovensko sa pustil do podnikania s bratom a bratrancom. V roku 1996 založil dve splátkové spoločnosti Quatro a Triangel. Tieto dve spoločnosti pôsobia na trhu dodnes. Išlo o prvé splátkové spoločnosti na Slovensku. Po 15 rokoch sa rozhodol zanechať podnikanie a začal sa angažovať v charite. V roku 2007 založil Dobrého anjela. Keď sa rozhodol kandidovať na prezidenta, opustil ju.

Počas vykonávania funkcie prezidenta by sa zameral predovšetkým na zdravotníctvo, školstvo a podporu zamestnanosti. Zdravotníctvo možno považovať za jeho prioritu, keďže sedem rokov sa vďaka Dobrému anjelovi pohyboval práve v tejto oblasti a stretával sa s množstvom onkologických detských pacientov.

Niekoľko mesiacov svetové a slovenské médiá, rovnako ako spoločnosť rozoberajú otázku registrovaných partnerstiev, manželských zväzkov a adopcie detí homosexuálnymi pármi. V predvolebnej kampani média riešili aj otázky spojené s touto problematikou. Pre Andreja Kisku je manželstvo zväzkom muža a ženy. Súhlasí s registrovaným partnerstvom avšak nie s manželstvami a adopciami detí.

Po zvolení za prezidenta sa chce vzdať prezidentského platu. Každý mesiac by jeho finančná odmena mala poputovať k človeku, prípadne rodinám, ktoré takúto pomoc potrebujú.

Ešte pred oficiálnym spustením predvolebnej kampane riešili politici otázku emisnej kauzy. Svoj názor vyjadril aj on. V januári vyzval listom všetkých 150 poslancov Slovenského parlamentu, aby vytvárali tlak na zodpovedné osoby v tejto kauze. Žiadal zverejnenie zoznamu ľudí, ktorí sa na nej podieľali a mali z nej finančný zisk. Zoznam bol nakoniec zverejnený.

Jeho predvolebná kampaň sa nezaobišla bez antikampane, ktorá sa voči nemu rozbehla prostredníctvom sociálnej siete. Hoci už sedem rokov nie je majiteľom, ale ani akcionárom v spomínaných spoločnostiach, niektorí kandidáti práve túto tému rozoberali. Antikampaň sa uskutočnila aj prostredníctvom letákov, ktoré sa objavili v schránkach slovenských domácností a Kiska na to zareagoval podaním trestného oznámenia. A podnet podal aj na generálnu prokuratúru.

V posledných dňoch média uvádzali, že Andrej Kiska je aj prívržencom scientológov, pretože v roku 2013, v čase, keď už bol prezidentským kandidátom vydal knihu pod názvom „Vezmi život do svojich rúk“. Tá vyšla vo vydavateľstve Alert, ktoré je slovenskou odnožou scientológov. Spája sa s nimi aj spoločnosťou Business Success. Novinári jeho vyhlásenie, že o tomto prepojení netušil označili za chabé, pretože na jej pôde mal v minulosti prednášky.

Volebné prieskumy poukazovali na to, že Kisky by mal skončiť na druhom mieste. Čím viac sa blížil termín volieb, tým sa rozdiel medzi Kiskom a Robertom Ficom znižoval. 

Ako sám uviedol, kandiduje preto, aby priniesol pre ľudí zmenu, aby im pomáhal ako to len najlepšie vie. Pre ľudí určitým spôsobom predstavuje novú nádej. Nikdy nebol činný v politike, venuje sa charite, pomáha tým, ktorí to skutočne najviac potrebujú.

Svoje odhodlanie dokázal voličom aj tým, že napriek ohováraniu a osočovaniu jeho osoby sa nevzdal. Absolvoval všetky prezidentské debaty, tlačové konferencie. Jeho predvolebnú kampaň možno zhodnotiť ako najdrahšiu v histórii Slovenska vôbec. Investoval do nej totiž 350 tisíc eur. Niektorí prezidentskí kandidáti označili jeho kampaň za bilboardovú. Milaň Kňažko ho žiadal, aby zostúpil z billboardov a diskutoval.

Takmer vo všetkých rozhovor, ktoré novinárom poskytol uvádzal výrok Mahátmú Gándhího, že ak niekto chce niečo skutočne zmeniť, neostáva mu nič iné iba vstúpiť do politiky. Od začiatku ohlásenia svojej prezidentskej kandidatúry vravel, že zmenu skutočne uskutočniť chce. 

Posledný prieskum agentúry Focus uvádzal, že Kiska skončí na 2. mieste s počtom 27,1 percent hlasov.