Dnes Michail Saakašvili oslavuje päťdesiatku: žeby preto vyhlásil prímerie s nepriateľmi v Kyjeve a poslal Porošenkovi “zmierujúci” list?

Kyjev 21. decembra 2017 (HSP/Foto:TAR/AP-Sergei Grits)

Dnes bývalý gruzínsky prezident, bývalý líder gruzínskej „Ružovej revolúcie“, bývalý gubernátor Odesy, bývalý občan Ukrajiny Michail Saakašvili oslavuje päťdesiatku. Stručne si pripomenieme „etapy slávnej cesty“ tohto politika…

Michail Saakašvili sa narodil 21. decembra 1967. Ďalej nasleduje klasika: študoval, pracoval, oženil sa, vstúpil do politiky… Na začiatku sa mu veľmi darilo. Dvakrát bol prezidentom Gruzínska: 25. januára 2004 – 25. novembra 2007 a 20. januára 2008 – 17. novembra 2013. Potom sa mu akosi prestalo dariť. Obvinili ho z politických vrážd, rozkrádania štátneho majetku, brutálneho potláčania masových protestov obyvateľstva, zneužitia právomocí a iných hriechov a Veľký Micho ešte v tom istom novembri 2013 utiekol do USA.

V Spojených štátoch Veľký Micho síce mal veľa priateľov, ktorí ho podporovali, keď sa hádal s Ruskom, rýchlo však zistil, že ho v Amerike nik nepotrebuje: zaujímavý bol, takpovediac, na mieste činu – tam, kde sa niečo dialo a mohol plniť rozkazy amerických šéfov a sponzorov. Preto v roku 2015 Saakašvili odišiel na Ukrajinu, kde dokonca získal občianstvo a začal sa opäť politicky angažovať, pomáhať súčasnému vedeniu v jeho „boji proti Rusku“.  V máji 2015 ho „za zásluhy“ vymenovali do funkcie gubernátora v prístavnom meste Odesa.

Avšak škandalózny a nervózny Gruzínec sa akosi prirýchlo rozhádal so svojimi ukrajinskými kamarátmi a už od r. 2016 začal fakticky otvorený boj proti súčasnému ukrajinskému vedeniu, hlavne proti Prezidentovi Porošenkovi, ministrovi vnútra Avakovovi a pod. Protireakcia nenechala na seba dlho čakať: 26. júla tohto roka prezident Ukrajiny Petro Porošenko osobným nariadením zbavil Veľkého Micha ukrajinského občianstva. Gruzínsky „večný revolucionár“ sa stal človekom bez dokladov a občianstva a zasa utiekol do USA…

Opäť zistil, že ho tam nik nepotrebuje a zasa sa vrátil na Ukrajinu. Veľký Micho 10. septembra, ako tank, prerazil zátarasy ukrajinských pohraničníkov a spolu so stovkami svojim prívržencov slávnostne, ako kaukazský Napoleon, prišiel na ukrajinské územie. Súčasné kyjevské vedenie dlhšie nemalo odvahu zakročiť proti jedovatému Gruzíncovi. Nakoniec ho 8. decembra zatkli, ale už o 3 dni po súdnej fraške pustili na slobodu.

Veľký Micho sa nadchol úspechom a o niekoľko dní poslal svoje „vojsko“, aby dobylo Októbrový palác v Kyjeve a chcel tam vytvoriť štáb revolúcie /asi podľa príkladu deduška Lenina, ktorý si presne pred 100 rokmi vytvoril podobný hlavný stan v Smolnom v Petrohrade…/  Ale v rozhodujúci moment Veľký Micho nečakane cúvol a odvolal svojich „križiakov“. Potom sa začali diať čudné veci.

Nečakane vyhlásil „pauzu v revolúcii“: povedal, že politické aktivity do vianočných sviatkov nepatria a tak všetci demonštranti a aktivisti majú dovolenku… Vysvetlil, že pokračovať budú po sviatkoch. Čím ďalej, tým to bolo prekvapivejšie: Veľký Micho napísal „zmierovací list“ svojmu najväčšiemu nepriateľovi Petrovi Porošenkovi a vysvetlil, že vlastne nebojuje proti nemu, ale proti všetkým zlým silám na Ukrajine, ktoré však nedefinoval. Nezabudol však jemne skritizovať Petra Porošenka a poradil mu, aby podal demisiu…

Niektorí ukrajinskí novinári a politici, ktorí dobre poznajú Veľkého Micha, tvrdia, že sa nič zvláštne nekoná: Veľkého Micha vždy hádže od mantinelu k mantinelu a nikdy človek nevie, čo urobí o pár minút. Jeho názory, postoje a nálady sa menia, ako počasie v Londýne. Niektorí sa domnievajú, že Michail Saakašvili si jednoducho urobil pauzu, pretože počas vianočných sviatkov novinárov nebudú príliš zaujímať politické škandály, ale Veľký Micho potrebuje publicitu, rozruch okolo svojej osoby, škandály a senzácie – inak by prestal byť zaujímavý pre svojich zaoceánskych šéfov. O tom, že plní rozkazy „sponzorov“ spoza oceánu, prakticky každý deň píšu ukrajinské média.

Dnes sa Veľký Micho dožíva päťdesiatky. Excentrický, jedovatý, hlučný a ambiciózny Gruzínec sa vôbec nechystá do politického dôchodku. Mnohých prekvapuje, s akou horlivosťou a elánom „bojuje o šťastie a blahobyt ukrajinského ľudu“, ale nie toho gruzínskeho… V rodnej vlasti by ho radšej strčili do väzenia, ale na Ukrajine ho niektorí ľudia považujú sa Spasiteľa… Slepota niektorých občanov je až zarážajúca – a nielen na Ukrajine…

Nuž, na tomto svete sa dejú aj čudnejšie veci… Možno nabudúce Veľký Micho po „Ružovej revolúcie“ v Gruzínsku a „Pomarančovej revolúcii“ na Ukrajine pôjde robiť „Banánovú revolúcie“ niekde v Papua Novej Guinei?..

Eugen Rusnák