Môj profil 
Predplatné
Michail Saakašvili sa narodil 21. decembra 1967. Ďalej nasleduje klasika: študoval, pracoval, oženil sa, vstúpil do politiky… Na začiatku sa mu veľmi darilo. Dvakrát bol prezidentom Gruzínska: 25. januára 2004 – 25. novembra 2007 a 20. januára 2008 – 17. novembra 2013. Potom sa mu akosi prestalo dariť. Obvinili ho z politických vrážd, rozkrádania štátneho majetku, brutálneho potláčania masových protestov obyvateľstva, zneužitia právomocí a iných hriechov a Veľký Micho ešte v tom istom novembri 2013 utiekol do USA.
V Spojených štátoch Veľký Micho síce mal veľa priateľov, ktorí ho podporovali, keď sa hádal s Ruskom, rýchlo však zistil, že ho v Amerike nik nepotrebuje: zaujímavý bol, takpovediac, na mieste činu – tam, kde sa niečo dialo a mohol plniť rozkazy amerických šéfov a sponzorov. Preto v roku 2015 Saakašvili odišiel na Ukrajinu, kde dokonca získal občianstvo a začal sa opäť politicky angažovať, pomáhať súčasnému vedeniu v jeho „boji proti Rusku“. V máji 2015 ho „za zásluhy“ vymenovali do funkcie gubernátora v prístavnom meste Odesa.
Avšak škandalózny a nervózny Gruzínec sa akosi prirýchlo rozhádal so svojimi ukrajinskými kamarátmi a už od r. 2016 začal fakticky otvorený boj proti súčasnému ukrajinskému vedeniu, hlavne proti Prezidentovi Porošenkovi, ministrovi vnútra Avakovovi a pod. Protireakcia nenechala na seba dlho čakať: 26. júla tohto roka prezident Ukrajiny Petro Porošenko osobným nariadením zbavil Veľkého Micha ukrajinského občianstva. Gruzínsky „večný revolucionár“ sa stal človekom bez dokladov a občianstva a zasa utiekol do USA…
Opäť zistil, že ho tam nik nepotrebuje a zasa sa vrátil na Ukrajinu. Veľký Micho 10. septembra, ako tank, prerazil zátarasy ukrajinských pohraničníkov a spolu so stovkami svojim prívržencov slávnostne, ako kaukazský Napoleon, prišiel na ukrajinské územie. Súčasné kyjevské vedenie dlhšie nemalo odvahu zakročiť proti jedovatému Gruzíncovi. Nakoniec ho 8. decembra zatkli, ale už o 3 dni po súdnej fraške pustili na slobodu.
Veľký Micho sa nadchol úspechom a o niekoľko dní poslal svoje „vojsko“, aby dobylo Októbrový palác v Kyjeve a chcel tam vytvoriť štáb revolúcie /asi podľa príkladu deduška Lenina, ktorý si presne pred 100 rokmi vytvoril podobný hlavný stan v Smolnom v Petrohrade…/ Ale v rozhodujúci moment Veľký Micho nečakane cúvol a odvolal svojich „križiakov“. Potom sa začali diať čudné veci.
Nečakane vyhlásil „pauzu v revolúcii“: povedal, že politické aktivity do vianočných sviatkov nepatria a tak všetci demonštranti a aktivisti majú dovolenku… Vysvetlil, že pokračovať budú po sviatkoch. Čím ďalej, tým to bolo prekvapivejšie: Veľký Micho napísal „zmierovací list“ svojmu najväčšiemu nepriateľovi Petrovi Porošenkovi a vysvetlil, že vlastne nebojuje proti nemu, ale proti všetkým zlým silám na Ukrajine, ktoré však nedefinoval. Nezabudol však jemne skritizovať Petra Porošenka a poradil mu, aby podal demisiu…
Niektorí ukrajinskí novinári a politici, ktorí dobre poznajú Veľkého Micha, tvrdia, že sa nič zvláštne nekoná: Veľkého Micha vždy hádže od mantinelu k mantinelu a nikdy človek nevie, čo urobí o pár minút. Jeho názory, postoje a nálady sa menia, ako počasie v Londýne. Niektorí sa domnievajú, že Michail Saakašvili si jednoducho urobil pauzu, pretože počas vianočných sviatkov novinárov nebudú príliš zaujímať politické škandály, ale Veľký Micho potrebuje publicitu, rozruch okolo svojej osoby, škandály a senzácie – inak by prestal byť zaujímavý pre svojich zaoceánskych šéfov. O tom, že plní rozkazy „sponzorov“ spoza oceánu, prakticky každý deň píšu ukrajinské média.
Dnes sa Veľký Micho dožíva päťdesiatky. Excentrický, jedovatý, hlučný a ambiciózny Gruzínec sa vôbec nechystá do politického dôchodku. Mnohých prekvapuje, s akou horlivosťou a elánom „bojuje o šťastie a blahobyt ukrajinského ľudu“, ale nie toho gruzínskeho… V rodnej vlasti by ho radšej strčili do väzenia, ale na Ukrajine ho niektorí ľudia považujú sa Spasiteľa… Slepota niektorých občanov je až zarážajúca – a nielen na Ukrajine…
Nuž, na tomto svete sa dejú aj čudnejšie veci… Možno nabudúce Veľký Micho po „Ružovej revolúcie“ v Gruzínsku a „Pomarančovej revolúcii“ na Ukrajine pôjde robiť „Banánovú revolúcie“ niekde v Papua Novej Guinei?..
Eugen Rusnák
.jpg)
