Môj profil 
Predplatné
V sobotu 13. júla 2019 bol hlavným celebrantom sv. omše spojenej s procesiou do zámku žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. V homílií veriacim zdôraznil, že Boh ľudí cez Ježiša Krista pozýva k priateľstvu, ktoré v ideálnej podobe ľuďom predstavuje Panna Mária. A doplnil, že priateľstvo s Bohom, plnenie jeho vôle a zachovávanie jeho prikázaní nie sú otroctvom, ako to nahovára diabol, ale prejavom pravej slobody Božích detí.
Púť vyvrcholila slávnostnou svätou omšou v nedeľu 14. júla 2019, ktorú celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák s prítomnými kňazmi za hojnej účasti pútnikov, ctiteľov Panny Márie a predstaviteľov verejnej správy a samosprávy. Mons. Judák sa vo svojej homílií venoval problému viery v Cirkev v súčasnosti, či v histórii, dôvodom k tomu vedúcim, ale aj skutočnosti, že napriek tomu v dejinách Cirkvi bolo mnoho kresťanov, mučeníkov, ktorí práve pre túto „hriešnu Cirkev“ boli ochotní obetovať svoj život, pretože videli v Cirkvi nielen ľudský, ale hlavne jej Božský prvok.
V rámci mariánskej témy Mons. Judák poukázal na úlohu Panny Márie ako tej, ktorá zbiera „črepiny“, aby sa ľudia nezraňovali, zatiaľ čo iní ľudia tieto „črepiny“ roznášajú v mene slobody, ktorá prekračuje hranice hriechu a prirodzeného poriadku. Záver 333. ročníka púte patril zvereniu dievčat Panne Márii Karmelskej na Kalvárii, čo bolo zavŕšením duchovných zážitkov, ktoré púť v Topolčiankach ponúkla zúčastneným.
V utorok 16. júla si Katolícka cirkev pripomína sviatok Panny Márie Karmelskej. Pomenovanie Panna Mária Karmelská sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. Hebrejské slovo karmel znamená záhrada alebo sad. Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď sa na krátky čas v roku oblečú do zelene. V Biblii je pohorie symbolom krásy a kypriaceho života. Najznámejšou udalosťou, ktorá sa k tomuto miestu v Biblii viaže, je zápas o pravú vieru Izraela v dobe proroka Eliáša (9. storočie pred Kristom).
Charakter pohoria poskytoval dobré podmienky na život v ústraní. Uctievanie Panny Márie Karmelskej má svoj pôvod u proroka Eliáša, ktorý z hory Karmel v Palestíne pozoroval z mora vychádzajúci obláčik, predobraz Panny Márie. Na túto legendu nadviazal zakladateľ karmelitánov sv. Bertold, ktorý sa roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník. Roku 1226 pápež Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov, ale už o niekoľko desaťročí jej hrozil zánik, keď ich v polovici 13. storočia mohamedánske útoky prinútili presídliť do Európy a museli zmeniť pustovnícky spôsob života a čeliť rôznym ťažkostiam.
Podľa tradície sa vtedajšiemu generálnemu predstavenému Šimonovi Stockovi dňa 16. júla 1251 zjavila Panna Mária a venovala mu škapuliar na znak svojej ochrany a pomoci. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj Škapuliarska. Sv. Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári. S nosením plátených amuletov škapuliarov sú spojené viaceré prisľúbenia a milosti. Veriaci ich používajú dodnes.
Škapuliar, z latinského slova scapula – lopatka, označuje pôvodne časť odevu, vlastne pruh látky splývajúcej cez prsia a chrbát dole ako zástera. Je bežnou súčasťou rehoľného oblečenia nielen u karmelitánov.
Prakticky však škapuliar pozostáva z dvoch malých kúskov látky, spojených dvoma stužkami. Obvykle je na nich znázornené videnie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz a odovzdáva ho kňaz, diakon, alebo iná poverená osoba. Platený škapuliar môže nahrádzať medailón, na ktorom je vyobrazené Srdce Ježišovo a obraz Panny Márie Karmelskej. Každý, kto nosí škapuliar, zaväzuje sa žiť podľa evanjelia. Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na viacerých miestach mariánske púte.
TK KBS informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Tibor Ujlacký
.JPG)
