Diaľnica medzi Bratislavou a Trnavou by mala byť kompletne rozšírená v roku 2027

Bratislava 31. marca 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Lukáš Grinaj)

Diaľnica D1 medzi Bratislavou a Trnavou má byť kompletne rozšírená v roku 2027. Na budúci rok sa očakáva začiatok stavebných prác v úseku Bratislava-Triblavina, ukončené by mali byť v roku 2021. Diaľnicu budú následne rozširovať medzi Triblavinou a Sencom. Tu by práce mali skončiť v roku 2023 a v roku 2027 predpokladajú ich ukončenie aj v úseku Blatné-Trnava. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová

Diaľnicu v úseku Bratislava – Blatné rozšíri NDS na štyri a od Blatného po Trnavu na tri plnohodnotné pruhy s odstavným pruhom. Diaľničiari odštartovali aj prípravu rozšírenia starej Seneckej cesty. Úsek pôvodnej cesty I/61 Bratislava – Senec v dĺžke 13,8 km sa rozšíri z dvoch na štyri jazdné pruhy. Pôvodná obojsmerná dvojpruhová cesta I/61 sa zmení na štvorpruhovú s mimoúrovňovými križovatkami.

V prípade diaľničnej križovatky Triblavina je aktuálne vydané rozhodnutie o zmene stavby a očakáva sa jeho správoplatnenie. V prípade, že budú voči nemu podané rozklady, predpokladá sa správoplatnenie až v druhej polovici roka 2018. “Následne bude možné odštartovať stavebné práce. Doprava bude v smere von z Bratislavy presmerovaná na dočasne rozšírený úsek diaľnice D1 v režime 3+3 jazdné pruhy. Po vybudovaní polovice podjazdu sa v rovnakom režime presmeruje doprava v smere do Bratislavy a vybuduje sa druhá polovica podjazdu,” povedala Michalová. Ukončenie prác na križovatke Triblavina predpokladajú koncom roka 2020, ak sa stavebné práce na podjazde rozbehnú v tomto roku.

Občianske združenie (OZ) Triblavina však tvrdí, že v prípade tejto križovatky sa rozhodlo v neprospech občanov. “Diaľnica sa má budovať definitívne ako štvorpruhová, bez kolektorových komunikácií pre obsluhu okolitých obcí. Ministerstvo dopravy tak urobilo napriek tomu, že proces zmeny je protiprávny, je v rozpore z územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja a je v rozpore s verejným záujmom,” informoval TASR Milan Grožaj zo združenia. OZ Triblavina chce preto využiť všetky právne prostriedky na to, aby tento proces zvrátilo.

NDS však tvrdí, že dostavbu križovatky blokuje OZ Triblavina od roku 2015 a odmietalo snahu o konštruktívny dialóg. “Ak by OZ Triblavina neblokovalo dostavbu križovatky, mohli dnes obyvatelia Bernolákova, Ivanky pri Dunaji, Vajnôr, Čiernej Vody, Chorvátskeho Grobu a ďalších obcí využívať nové diaľničné napojenie (križovatka Triblavina), ktoré by im uľahčilo cestovanie,” uviedla Michalová.

Zmenu stavby križovatky si podľa jej slov vyžiadala nevyhnutná potreba rozšírenia diaľnice z troch na štyri pruhy pre nárast intenzity dopravy. “Zachovanie troch pruhov by znamenalo v horizonte dvoch desaťročí úplný dopravný kolaps, a to aj v prípade, že by popri nich viedli jednosmerné dvojpruhové kolektory bez odstavného pruhu, čo potvrdilo aj dopravno-kapacitné posúdenie,” podotkla.