Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave: Týranie dieťaťa odhalia v nemocnici často, výnimkou nie sú ani dojčatá

Bratislava 4. augusta 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Svätopluk Písecký)

Lekári Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave (DFNsP) sa s podozrením na týranie dieťaťa stretávajú niekoľkokrát do mesiaca. Výnimkou nie sú ani pacienti v dojčenskom veku.

“Od roku 2016 sme vo viac ako 80 prípadoch kontaktovali políciu či príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,” povedal dnes na tlačovej konferencii riaditeľ nemocnice Ladislav Kužela.

Personál sa u detí najčastejšie stretáva s podozrením na zanedbávanie detí – žijú v nevhodných podmienkach, je im upieraná primeraná zdravotná starostlivosť. Často vidia i fyzicky týrané deti, riešili aj ich sexuálne zneužívanie, ide však o minimum takýchto prípadov.

“Deťom to spôsobujú najčastejšie rodičia alebo dospelé osoby, ktorým sú zverené,” vysvetlila Zuzana Gúcka, sociálna pracovníčka tejto najväčšej detskej nemocnice na Slovensku. Takéto zaobchádzanie podľa nej vedie k poškodzovaniu telesného aj duševného zdravia.

Lekári v DFNsP majú vypracovaný podrobný štandardný postup pri vyšetrení takéhoto dieťaťa. Malých pacientov v dôsledku fyzického týrania hospitalizujú najčastejšie na Klinike detskej chirurgie. Deťom robia rozšírený rozsah zobrazovacích vyšetrení, niektoré zranenia totiž môžu byť skryté. “Deti prichádzajú na kliniku najmä s úrazom hlavy pre opakované údery,” povedala lekárka Daniela Šandorová.

Fyzicky týrané deti mali podľa nej neraz na tele odtlačené tvary predmetov, stopy po hasení cigariet na koži či vytrhané vlasy. Personál si na dieťati okrem celkového vzhľadu všíma i človeka, ktorý ho priniesol na vyšetrenie, správanie malého pacienta počas hospitalizácie či jeho vzťah k rodičom.

U dojčiat sa prejavuje takzvaný Syndróm traseného dieťaťa. Často mávajú vnútrolebečné poranenia, rodičia podľa lekárov nie vždy zvládajú starostlivosť o dieťa, a tak ním v emocionálnom vypätí trasú. Detskí lekári vyzvali okolie, aby bolo práve v týchto vekových kategóriách vnímavé voči možnému týraniu.

Pri podozrení na sexuálne zneužívanie maloletého treba podľa Gúckej zabezpečiť ochrannú hospitalizáciu. “Dôležité je psychologické a psychiatrické vyšetrenie,” zdôraznila. Možné psychické dôsledky závisia podľa nej od veku, miery týrania či od toho, či je agresor z kruhu rodiny, mimo nej alebo spomedzi rovesníkov. Do pedopsychiatrickej starostlivosti sa dostávajú deti s psychickými ťažkosťami (emočné, kognitívne, problémové správanie).

Týrané dieťa často pociťuje úzkosť, bojí sa byť samo, môže mať záchvaty paniky, narušený spánok, poruchu nálady, je agresívne voči okoliu. Mnohokrát prejavuje intenzívny hnev na zneužívajúcich, má samodeštrukčné správanie, môže brať drogy a piť, ubližovať si pálením či rezaním. Okolie by si malo na deťoch tieto príznaky všímať a ak sa to potvrdí, dôležité je zabezpečiť mu ochranu. “Čím rýchlejšie má odbornú pomoc, tým lepší je liečebný výsledok,” dodala Gúcka.

Fakt, že na Slovensku je nemalý podiel detí vystavených násiliu, nedávno potvrdilo aj Národné koordinačné stredisko (NKS) pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Jeden z celonárodných prieskumov na školách ukázal, že fyzickému a emočnému násiliu bolo vystavených vyše 20 percent opýtaných detí.

Stredisko spravuje webstránku www.detstvobeznasilia.gov.sk. Tá má verejnosti priamo sprostredkovať komunikáciu s inštitúciami, ktoré riešia takéto prípady. Je orientovaná na laickú aj odbornú verejnosť i pre deti, mladých a dospelých. NKS okrem kampaní koordinuje v tejto problematike aj všetky potrebné zložky na miestnej úrovni. Napríklad políciu, školy, zdravotníkov či mimovládne organizácie.