Na ulici vidíme dezinfomainstreamom zmanipulovaných ľudí, ktorých účasť zdá sa za posledné dva týždne dosiahla vrchol a už nerastie. Organizátori uvádzajú počet účastníkov v Bratislave okolo 25 000, čiže reálne to môže byť polovica..

Prečo píšem zmanipulovaných? Po prvé: Lebo za také požiadavky, ako na protestoch nastoľuje opozícia, by nikto z vlastným úsudkom nemohol ísť protestovať.

Po druhé: Aj Michal Truban z Progresívneho Slovenska v jednej diskusnej televíznej relácii priznal, alebo sa preriekol, že protesty sa organizujú hlavne ako súčasť predvolebnej kampane Ivana Korčoka, ako prezidentského kandidáta opozície. Ten sa síce na pódiách protestov neobjavuje, ale skromne v dave medzi ľudom podporuje opozíciu.

Ktovie, či si túto hru protestujúci, v ktorej sú iba použitými užitočnými idiotmi a komparzom Korčokovej kampane, uvedomujú. Človek by povedal, nie je to naša vec, nech tam chodia a nech sa nechajú používať.

Ale naša vec je, kto bude prezidentom.

Niektorí komentátori veľmi detinsky a naivne tvrdia, že je úplne jedno, kto bude prezidentom. Ale to je úplná hlúposť. Veď prezident nie je bez právomocí. Na slabej Čaputovej vidíme, ako vie prezident komplikovať vláde akúkoľvek snahu vládnuť. Ako aktuálna prezidentka, nehovoriac, že by v prezidentskom kresle bol aktívnejší a všetkými masťami vymastenejší Korčok, dokáže paralyzovať snahy o potrebné zmeny.

Vetovanie zákonov, návrhy na ústavný súd, nevymenovanie ministrov a obštrukcie každého druhu veľmi sťažujú činnosť vlády. Nehovoriac o tom, že Korčok by mohol dať milosť Lipšicovi, Matovičovi, Mikulcovi a spol. v prípade, že budú odsúdení za zločiny, z ktorých sú podozriví.

Dôležitosť obsadenia postu hlavy štátu si veľmi dobre uvedomujú médiá, mimovládky, opozícia a aj jedna ambasáda za plotom a všetci v jednom šíku ako dobre zohraný orchester vedú prezidentskú kampaň, v ktorej naozaj stačí, aby Korčok postával na ulici a pi**val na počasie. Jeho schopnosti, tak ako to bolo aj pri Čaputovej, sú úplne nepodstatné. Stačí, že dobre vyzerajú a trčia zo zadku jednej nemenovanej veľmoci.

Kto stojí proti nemu?

V prvom rade je to Pellegrini a pár politických žabožrútov, ktorí mu odoberajú percentá.

Situácia je aktuálne taká, že opozícia má iba jedného kandidáta – Korčoka, ktorý má podľa posledného prieskumu agentúry Focus 35,6 %.

Proti nemu stojí Pellegrini, ktorý má podľa toho istého prieskumu 38,1 %. Percentá mu odoberajú štyria politickí žabožrúti Harabin s 10,9 %, Kubiš so 4,9 %, Danko s 3,3 % a Radačovský s 2,4 %.

Dokopy teda títo 4 pseudokandidáti odoberajú Pellegrinimu 21,5 %, čo je obrovská zásoba Pellegriniho hlasov v druhom kole. Korčok, keďže nemá nikoho, kto by mu odoberal hlasy, už v druhom kole nedostane viac hlasov ako v prvom. To čo má teraz je všetko.

My to však urobme inak. Dajme opozícii a jej protestom knokaut. Zvoľme Pellegriniho už v prvom kole. To bude úder, z ktorého sa opozícia už do konca volebného obdobia nespamätá. Obrazne povedané, všetky jej argumentačné zuby budú ležať na ulici. Ak sa väčšina národa opätovne postaví za vládu, za vládneho kandidáta, akákoľvek diskusia o potrebe jej odvolávania bude uzavretá.

Pellegrini by mohol získať hneď v prvom kole skoro 60 % hlasov a jednoznačne zvíťaziť.

Preto štyroch politických žabožrútov, ktorí sa, postrádajúc akýkoľvek racionálny úsudok o svojich schopnostiach a možnostiach, idú priživiť na prezidentských voľbách, ignorujme a jednoducho ich nevoľme už v prvom kole. I tak by to boli vyhodené hlasy do vetra. Ani jeden z nich nemá ani teoretickú šancu dostať sa do druhého kola.

Ja verím, že postupne zo súťaže o post hlavy štátu poodstupujú. Že si len prišli zohriať svoje dokmásané politické egá a budú mať toľko rozumu, aby odstúpili.

Ich dôvody pre kandidatúru, keď jeden kandiduje len preto, aby urobil Pellegrinimu napriek, druhý do omrzenia nevie pochopiť, že nikoho nezaujíma, tretí už raz prezidentské voľby vyhral a teraz vlastne ide vyhrať už druhé funkčné obdobie, to je jedno panoptikum, ktoré vzhľadom na politický záujem Slovenska treba odmietnuť.

Pellegrini nie je ideálny kandidát a mnohí sa budú musieť vyvracať, keď ho pôjdu voliť, ale knokaut opozícii, ktorý jej takto môžeme zasadiť, za to stojí.

Preto neplytvajme ani v prvom kole hlasmi na pseudokandidátov bez čo i len teoretickej šance na druhé kolo a opozícii zasaďme tvrdý politický úder – zvoľme zdrvujúcim počtom hlasov Pellegriniho už v prvom kole.