Dá sa chápať podpis Deklarácie o zahraničnopolitickom smerovaní SR najvyššími ústavnými činiteľmi aj inak ako protiruská provokácia?

Bratislava 5. mája 2020 (HSP/Foto:SITA-Kancelária prezidentky SR)

V sobotu, presne v rovnakom čase, keď sa na neďalekom Slavíne konal pietny akt pri príležitosti 75. výročia konca druhej svetovej vojny, na Bratislavskom hrade najvyšší ústavní činitelia podpísali protiruskú provokáciu… totiž, prepáčte preklep, Deklaráciu o zahraničnopolitickom smerovaní SR

Každý spolok je vo svojej hlbokej podstate o vymedzení sa voči niekomu inému: nenahovárajme si, že to tak nie je. Nemusí to byť vždy o nenávisti a vojenskom konflikte, ale v princípe to tak prakticky funguje, minimálne v symbolickej rovine.

Potom ako 8. mája symbolicky položili vence na Slavíne, hneď na ďalší deň vyjadrili prezidentka, predseda parlamentu a premiér za účasti ministra zahraničia bezpodmienečnú poslušnosť a jednoznačnú oddanosť protiruskej orientácii Bruselu a Washingtonu. Prečo podpísali deklaráciu o zahraničnopolitickom smerovaní SR práve 9. mája, v deň, keď Rusko a ďalšie východoeurópske krajiny oslavujú víťazstvo nad fašizmom, nad apokalyptickým zlom, ktoré prišlo (nezabúdajme na to) zo Západu?

Zdôvodnili to tak, že v tento deň je zároveň výročie Schumanovej deklarácie, ktorú považujú za deň, kedy vznikla myšlienka jednotnej Európy. Lenže toto zdôvodnenie je… také, aké je. Schumanova deklarácia, to bol prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana z 9. mája 1950, v ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít. Ale čo s tým má Slovenská republika? A povedzme si otvorene, samotná myšlienka politicky jednotnej, rozumej, centrálne riadenej Európy v skutočnosti pochádza prinajmenšom z antiky a priebežne bola v mnohých podobách oprašovaná mocenskými kruhmi rôznych historických období, nevynímajúc napoleónske a hitlerovské časy.

Tu sa žiada trochu vysvetliť aj skutočnosť, prečo sa na Západe oslavuje koniec vojny 8. mája a na Východe až 9. mája. Kapitulácia Nemecka bola dohodnutá už 7. mája 1945 v Remeši, ale na žiadosť sovietskej strany, ktorá pri tom nebola adekvátne zastúpená, bola potom oficiálne zopakovaná ešte nasledujúci deň v Berlíne ako hlavnom meste, tentoraz už s prítomnosťou vysokých predstaviteľov všetkých víťazných mocností a s plnou parádou. Aby sa o mieri mohli dozvedieť bojujúce oddiely v rôznych častiach Európy, bolo treba zastavenie paľby stanoviť na konkrétnu hodinu s dostatočným časovým predstihom. Koniec streľby bol stanovený na jedenástu hodinu stredoeurópskeho času, čo však znamenalo, že v Moskve v tom čase bola už jedna hodina po polnoci, teda 9. mája, a napríklad na Čukotke sa už schyľovalo k obedu. Dá sa teda povedať, že Západ oslavuje koniec vojny 8. mája a Východ až 9. mája.

Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na načasovanie deklarácie, ktorú naši ústavní činitelia prijali, ako oslavy totálneho politického víťazstva, keď konečne bezo zvyšku uchopili politickú moc v tejtokrajine proamerické sily, je ťažké nájsť iné dôveryhodné vysvetlenie, než že je to zámerná urážka Ruska.

Načo je to dobré? Komu a na čo môžu slúžiť takéto pokusy roztočiť špirálu nenávisti, pohoršiť prorusky cítiacich ľudí, ktorí na Slovensku (či sa to novému panstvu páči alebo nie) ešte stále tvoria desiatky percent voličov? Iste, dá sa pochopiť, že takéto gestá sú nevyhnutnou súčasťou prejavu lojality voči zahraničnému pánovi – napokon, vzdanie úcty panovníkovi a okatý prejav neúcty voči panovníkovmu nepriateľovi, to bola vždy základná povinnosť regionálnych kniežat. Dialo sa to v minulosti a deje sa to aj teraz, pričom niekde to môže nadobúdať aj oveľa bizarnejšie podoby – viď napríklad nechutné protiruské provokácie, ktoré sa dejú v Česku.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE PREZIDENTKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY A PREDSEDU VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRI PRÍLEŽITOSTI DŇA EURÓPY

My, traja najvyšší ústavní činitelia – prezidentka Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky – sme sa dnes pri príležitosti Dňa Európy zišli, aby sme vyjadrili našu spoločnú vôľu, spoločnú zodpovednosť a záväzok spolupracovať pri výkone jednotnej a zodpovednej zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky.

Slovenská republika je slobodný, suverénny a demokratický štát. Sme členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Naše členstvo v týchto organizáciách bolo našou slobodnou voľbou. Je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, a tiež solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri.

Naše členstvo v EÚ a NATO je najlepšou cestou pre úspešné, prosperujúce, sociálne spravodlivé a bezpečné Slovensko. Je našim strategickým a životným záujmom, aby sme toto členstvo a výhody a povinnosti s ním spojené ďalej rozvíjali.

Platí to osobitne v čase, kedy spoločne s inými krajinami čelíme vážnym výzvam, vrátane porušovania medzinárodného práva, nerešpektovania suverenity štátov, ako aj dopadov klimatickej zmeny. Aktuálna pandemická hrozba a jej ekonomické a sociálne následky nám okrem dôležitosti spolupráce pripomínajú aj nutnosť urýchliť transformáciu našej ekonomiky. Je evidentné, že tieto výzvy dokážeme zvládnuť len spoločným úsilím, koordináciou a spoluprácou s našimi partnermi a spojencami.

Sme konfrontovaní s rastom extrémizmu, populizmu a nedôvery v štát či európske inštitúcie. Spochybňované sú aj spoločné hodnoty, a tiež záväzky, ktoré sme dobrovoľne prijali. Spoločenský konsenzus je oslabovaný aj cieleným šírením dezinformácií a propagandy. O to vážnejšia by bola absencia zahranično-politického konsenzu o zásadných a hodnotových otázkach našej zahraničnej a európskej politiky.

Na základe spomenutých skutočností my, traja najvyšší ústavní činitelia, vyhlasujeme, že budeme spoločne:

— pracovať na posilnení zahranično-politického konsenzu. Budeme konať, presadzovať naše záujmy a komunikovať jasne a jednoznačne o našich prioritách, rozhodnutiach a dosiahnutých výsledkoch tak, aby nevznikali pochybnosti o našom zahranično-politickom smerovaní či o hodnotách, ktoré vyznávame. A to rovnako doma, ako aj v zahraničí, aby bolo Slovensko aj naďalej vnímané ako zodpovedný a predvídateľný partner.

V tejto súvislosti budeme venovať zvýšenú pozornosť a aktívne predchádzať šíreniu dezinformácií a propagande;

— aktívne a otvorene vystupovať pri obrane hodnôt slobody a demokracie, pri ochrane právneho štátu a dodržiavania medzinárodných pravidiel, vrátane ochrany suverenity i územnej celistvosti štátov, a budeme dbať o to, aby sa tieto princípy stali kľúčovým kritériom pri presadzovaní záujmov SR v bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch;

— aktívne napĺňať záujmy Slovenskej republiky a jej občanov v Európskej únii a hľadať partnerov na ich spoločné presadzovanie, na základe zdieľaných hodnôt, cieľov a záujmov;

— presadzovať, aby sa európske politiky stali súčasťou domácich politík a aby sa záujmy Slovenska uplatnili ako priority štátu vo vzťahoch s inštitúciami EÚ a európskymi partnermi;

— presadzovať zachovanie základných európskych slobôd pre našich občanov, osobitne slobodný pohyb osôb, tovarov a služieb a dodržiavanie spoločných pravidiel v súlade s princípom solidarity a zodpovednosti všetkých členov EÚ;

— podporovať taký rozpočet Európskej únie a kroky, ktoré nám umožnia transformáciu na modernú ekonomiku, šetrnú voči životnému prostrediu, založenú na inováciách a moderných technológiách, pri zachovaní konkurencieschopnosti a ďalšieho rozvoja našej infraštruktúry; aktívne spolupracovať v rámci krajín V4.

Hlavným kritériom nášho pôsobenia sa stane podpora presadzovania záujmov SR a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ;

— presadzovať, aby Slovenská republika plnila záväzky kolektívnej obrany NATO v zmysle princípu spojeneckej solidarity;

— podporovať myšlienku posilnenia európskej bezpečnosti a obrany, pri zachovaní NATO ako hlavného piliera našej bezpečnosti a kolektívnej obrany;

— prijímať také rozhodnutia a opatrenia, ktoré udržia stabilitu a predvídateľnosť obranných výdavkov, s ambíciou dosiahnuť ich objem a udržateľnosť na úrovni 2 % HDP v roku 2024, a zároveň zaistiť transparentnosť a efektívne využívanie týchto zdrojov;

— dbať o to, aby pri všetkých rozhodnutiach, vrátane ekonomických činností, a pri zahraničných investíciách na Slovensku, bolo zásadným kritériom zaistenie a udržanie bezpečnosti Slovenska, jeho občanov a infraštruktúry;

— presadzovať, aby boli pripravené a schválené nové strategické dokumenty Slovenskej republiky, osobitne nová bezpečnostná stratégia a obranná stratégia.

Čaputová, Kollár a Matovič nám deklaráciou dávajú na známosť, že „absencia zahranično-politického konsenzu o zásadných a hodnotových otázkach našej zahraničnej a európskej politiky“ by bola vážnym problémom, a preto sľubujú konať tak, aby nevznikali pochybnosti o našom zahranično-politickom smerovaní. „Už sa nesmie stať, že poprední ústavní činitelia budú vystupovať nejednotne“, hlásajú.

Inými slovami, hoci národ je rozdelený hlbokou brázdou na prívržencov NATO a na zástancov neutrality, z ktorých veľká časť inklinuje k slovanskému Rusku, nová moc hovorí, že už nikdy nebude smieť žiadny z vrcholových predstaviteľov štátu mať iný názor, než len ten jeden povolený, probruselský, pronatovský. Ako inak toto nazvať, než totalitným rozmýšľaním?

Deklarácia tiež uvádza, že prezidentka, predseda parlamentu Kollár a premiér Matovič „sa budú snažiť, aby bola európska politika vnímaná ako domáca“. Čo táto mantra vládnej koalície v praxi znamená? To čoskoro budeme všetci vidieť: mnohí tú floskulu čítajú tak, že akákoľvek samostatnosť a zvrchovanosť Slovenska bude neprípustná a všetky rozhodnutia sa budú robiť v centrále.

V čase, keď časť národa oslavovala okrúhle výročie víťazstva Červenej armády nad fašizmom, naši najvyšší ústavní činitelia podpísali deklaráciu, v ktorej potvrdzujú svoj záväzok do roku 2024 dávať dve percentá svojho hrubého domáceho produktu na protiruský militarizmus NATO.

V čase, keď časť národa oslavovala okrúhle výročie víťazstva Červenej armády nad fašizmom, naši najvyšší ústavní činitelia podpísali deklaráciu, v ktorej sa tiež zaväzujú urýchlene prijať novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR. V súčasnosti platné dokumenty totiž neobsahujú formuláciu, že Rusko je bezpečnostná hrozba…

Vládna propaganda automaticky spája členstvo v EÚ s členstvom v NATO. To je však zámerne zavádzajúca demagógia: väčšina občanov Slovenska sa hlási k Európskej únii, avšak mnohí majú úplne inú predstavu o jej podobe. Mnoho Slovákov, a všeobecne Európanov je presvedčených, že ako strešná organizácia zvrchovaných európskych štátov (omnoho menej centralizovaná, než je EÚ po podpise Lisabonskej zmluvy) by EÚ bola nepochybne dobrá a potrebná vec, avšak takýto koordinačný orgán by mal by byť niečím ako dátové centrum či supermarket – a nie len ťažký bachor ďalšej z verzií žalára národov. Členstvo v takejto maximálne užívateľsky, informačne, servisne orientovanej, každému otvorenej inštitúcii by nebolo ničím podmienené, a teda by nikomu nevnucovala ani členstvo v NATO.

A naopak, v prípade bezpečnostnej štruktúry Európy zase treba zdôrazniť: skutočná európska a skutočne bezpečnostná, čiže obranná (a nie „obranná“ ako dnešné NATO) štruktúra Európy je možná iba bez vonkajšej kurately cudzej, zaoceánskej mocnosti a za bezpodmienečnej účasti všetkých európskych hráčov, teda aj Ruska. Predovšetkým Ruska – a tiež Nemecka, Francúzska, Británie. Takáto organizácia by mala by byť nie vojenským paktom, ale skôr čímsi ako spoločným tribunálom strážiacim každého, kto by chcel nejakým spôsobom narušiť európske hranice, zvrchovanosť európskych štátov a pokoj zbraní.

Každý spolok je vo svojej podstate o vymedzení sa voči niekomu inému. A platí aj to, čo pri podpise deklarácie povedal predseda parlamentu Boris Kollár: „Diplomacia je o symboloch, aké vyšleme, také sa nám vráti.“ Mal pravdu: symbolické posolstvo, ktoré v sobotu 9. mája vyslali naši najvyšší predstavitelia, bude vo svete veľmi jasne chápané. A nepochybne bude aj patrične ocenené: či už tými, s ktorými chceme byť v spolku, ako aj tými, proti komu ten spolok je namierený.

Ivan Lehotský