Môj profil 
Predplatné
Bratislava 16. januára (TASR/HSP – Ilustrácia HSP)
Moderná Slovenská republika nijako nenadväzuje na Tisov štát
Moderná Slovenská republika nijakým spôsobom nenadväzuje na vojnový štát Jozefa Tisa. Medzi týmito dvoma subjektmi neexistuje právna kontinuita, obdive republiky majú rôzne hranice a nenadväzujú na seba ani obsahovo, keďže jedna bola autokratickým štátom v područí nacistického Nemecka a druhá je demokratická. Na dnešnej konferencii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) a Paneurópskej vysokej školy (PVŠ) s názvom “20 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Jedinečnosť a diskontinuita historického vývoja” to vyhlásil minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).
“Konferencia pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej SR sa koná v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR. Veď práve tu poslanci Slovenskej národnej rady 17. júla 1992 prijali Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR a 1. septembra 1992 Ústavu SR,” pripomenul Čaplovič. Dodal, že snahy Slovákov dosiahnuť vlastnú, demokratickú štátnosť trvajú omnoho dlhšie ako 20 rokov a majú korene v hnutiach národovcov, ako boli bernolákovci alebo štúrovci.
Aj slovenský štát aj SNP hovoria o nádejách Slovákov na vlastnú štátnosť
Historik Milan Zemko poukázal tak na charakter vojnovej Slovenskej republiky, ako aj na sklamanie nádejí Slovákov, ktorí po Slovenskom národnom povstaní a porážke fašizmu očakávali autonómnejšie postavenie v rámci Československa. Formálne sa podarilo dosiahnuť federáciu až v roku 1968, reálne však stále išlo o asymetrický model riadenia štátu.
Veľkou výzvou pre historikov je samotné rozdelenie Československa. Podľa viacerých politológov z anglicky hovoriacich krajín bolo kľúčovým motorom rozdelenia rozhodnutie politických elít, a nie tlak občanov Československa. Podľa Adama Hudeka z HÚ SAV, ktorý vo svojom vystúpení mapoval historiografiu rozdelenia Československa, títo autori opisujú ponovembrovú českú elitu ako prevažne občianskych disidentov, ktorí boli v čase komunizmu prenasledovaní. Na Slovensku takýto typ elít chýbal a po novembri ’89 sa presadili z veľkej časti ľudia, ktorí pred ním spolupracovali s komunistami.
Proti takejto interpretácii dejín sa ohradil Ján Čarnogurský. Poukázal na kresťanský disent na Slovensku, ktorý nepasuje do žiadnej z týchto dvoch definícií ponovembrových elít. Zároveň upozornil, že nie je korektné podceňovať tlak občanov, ktorý sa po novembri ’89 prejavoval vzájomným obviňovaním Čechov a Slovákov, kto na koho dopláca, alebo rôznymi protestmi.
Konfederácia musí najviac vyhovovať silnejšiemu
“Pre žiadnu českú politickú stranu nebola prijateľná akákoľvek forma únie alebo konfederácie z toho dôvodu, že Čechom to neprinášalo žiadne výhody, ale len nevýhody na medzinárodnom poli,” komentoval rozdelenie federácie historik Jan Rychlík. Slovenské predstavy o tom, že im česká strana vyjde v štátoprávnom usporiadaní v ústrety, boli preto podľa neho naivné. “Ak je spolužitie silnejšieho a slabšieho, a to je československý prípad, musí v prvom rade vyhovovať tým, čo sú silnejší,” povedal Rychlík, podľa ktorého Česi pred konfederáciou jednoznačne preferovali rozdelenie.
“Prvý január 1993 je významným medzníkom v novodobom vývoji Slovenska. Je spätý s udalosťami roka 1989, ako aj s celým procesom rozpadu východného bloku. Dvadsať rokov je v súčasnom spoločensko-politickom živote dostatočne dlhým obdobím na to, aby sa prikročilo k prvým analýzam tohto historického obdobia,” uviedol pre TASR organizátor konferencie Miroslav Londák z HÚ SAV.
“Z týchto dôvodov Historický ústav SAV v spolupráci s Paneurópskou vysokou školou pristúpil k organizácii medzinárodnej konferencie a prizval na jej rokovanie vedeckých pracovníkov nielen z viacerých inštitúcií zo Slovenska, no i odborníkov z Českej republiky, Maďarska, Poľskej republiky, Ruskej federácie i Francúzska,” dodal. Hlavnou témou konferencie, nad ktorou má záštitu predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD), nie je podľa neho len rozpad Československa a medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty vzniku Českej republiky a Slovenskej republiky, ale aj ich etablovanie sa do medzinárodných štruktúr a politický, ekonomický a sociálny vývoj na Slovensku v uplynulom dvadsaťročí. Konferencia bude pokračovať aj vo štvrtok 17. januára témami zahraničnopolitické súvislosti rozdelenia Československa a politický o ekonomický vývoj v rokoch 1993-2012.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
