Brno 29. mája (TASR) – Ústavný súd ČR rozhodne o návrhu na zrušenie cirkevných reštitúcií pravdepodobne v pondelok 3. júna. Po dnešnom uzavretí dokazovania a vypočutí záverečných návrhov, totiž rokovanie grémia odročili práve na tento deň.
Teoreticky vlastne zostáva už vyhlásiť iba nález, o ktorom budú členovia ústavného súdu predtým hlasovať na neverejnom zasadaní, pripomínajú české médiá.
Prerokovávanie sťažnosti iniciovanej poslancami za stranu Veci verejné (VV) sa začalo dnes o 9.00 hod. Pred budovou ÚS nebolo vidieť jediný transparent a neprišiel ani žiadny demonštrant.
Minimálny záujem prejavili aj vládni úradníci či zástupcovia cirkví. Miesta v laviciach veľkej rokovacej siene Ústavného súdu ČR v Brne boli zaplnené sotva z jednej tretiny, a to väčšinu prítomných pozorovateľov tvorili novinári a pracovníci samotného ústavného súdu.
Po hodinovom čítaní správy o doterajšom priebehu konania dostali možnosť vyjadriť sa vo veci tri skupiny kritikov, pričom sudcovia adresovali otázky aj ich predstaviteľom. Návrhy na predvolanie akýchkoľvek svedkov však súd väčšinou hlasov zamietol.
Člen vlády ČR, minister Petr Mlsna na súde pripomenul, že premiér Petr Nečas už podpísal zmluvy so zástupcami 16 cirkví, čiže štát sa už zaviazal k reštitúciám, aj keď by ústavný súd predmetný zákon spochybnil.
Nikto z nás nevie, aký majetok sa má vydať cirkvám, argumentoval naopak právni Karol Hrádela, ktorý zastupoval na ústavnom súde skupinu 18 senátorov z ČSSD, KSČM a Severočeši.cz, ako aj politickú stranu Veci verejné. "Otázku vzniku cirkevného majetku nikto neskúmal," citoval jeho slová internetový server iDNES.cz.
Podľa vládneho zákona, ktorý vlani český kabinet presadil napriek odporu opozície, majú cirkvi od štátu získať nehnuteľný majetok v hodnote približne 75 miliárd českých korún (približne 2,89 miliardy eur). Štát im v priebehu 30 rokov vyplatí aj 59 miliárd korún (2,28 miliardy eur), zvýšených o infláciu. Postupne však prestane dávať peniaze na platy duchovných.
Ústavný súd dostal tri návrhy na zrušenie už schváleného zákona o cirkevných reštitúciách. Prvý podala na základe iniciatívy Vecí verejných spomínaná skupina senátorov. Druhý spísali sociálnodemokratickí poslanci ČSSD a tretí zákonodarcovia KSČM. Posledné dva uvedené návrhy súd zamietol a zaoberá sa tým prvým, uviedli Novinky.cz.
Odporcovia zákona napríklad zhodne kritizujú, že sa cirkevné reštitúcie podľa ich názoru týkajú aj majetku, ktorý cirkvám nikdy z právneho hľadiska nepatril. Spochybňujú výpočet a rozdelenie finančného odškodnenia a upozorňujú, že reštitúcie prelamujú hranicu 25. februára 1948 a Benešove dekréty a predstavujú diskrimináciu ateistov a ateistických právnických osôb.
12 20 le rsc