Bratislava 24. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Minister financií Igor Matovič v uplynulých dvoch rokoch Slovensko neuveriteľným spôsobom zadĺžil. Teraz má dosť peňazí, aby si ľudí v budúcich voľbách jednoducho kúpil. Je toto ten pravý dôvod, prečo si tie peniaze požičal?
Keď pred necelými tromi rokmi na Slovensku prišla k moci aktuálne vládnuca junta, bol štátny dlh okolo 45 miliárd eur. Odvtedy každoročne narastá o takmer jedenásťcifernú sumu, takže tohto roku prekročil 70 miliárd eur.
Len si to poriadne predstavme. Igor Matovič za dva a trištvrte roka zadĺžil Slovensko o 25 miliárd eur. To je 25 000 miliónov eur. Tá suma číselne vyzerá takto: 25 000 000 000 eur. Na jedného občana, vrátane dôchodcov a novorodencov, to je takmer päťtisíc eur nového dlhu.
Čo to znamená? Keby táto krajina hospodárila zdravo a vyrovnane, tak by tento nový dlh každoročne predstavoval pre každého jedného občana prilepšenie okolo 1500 eur. Kde sú tie peniaze? Kam išli? Alebo ešte sú len pripravené, aby splnili nejaký účel?
Na čo má Matovič tie peniaze pripravené?
„Totálne neschopný minister financií Igor Matovič predložil ten najnetransparentnejší rozpočet, ktorý zadlžuje celú krajinu na desiatky rokov dopredu a skrýva miliardy eur zo spoločnej kasy na jeho vlastné atómovky,“ povedal na margo Matovičovho návrhu rozpočtu na rok 2023 poslanec Národnej rady Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Vskutku, ten rozpočet Matovičovi poskytuje možnosť použiť niekoľko miliárd na ľubovoľný účel – teda by ich teoreticky v čase blížiacich sa volieb mohol v záchvate svojej typickej veľkodušnosti rozdať ľuďom. A samozrejme, úplne nezištne, tak ako vždy.
„Nikto po nás nebude, my tu budeme vládnuť naveky,“ povedal pred dvomi týždňami financpremiér Matovič. Ako to myslel? Bol to iba bonmot, jeho divný spôsob humoru? Alebo tým chcel povedať čosi viac? Matovičov verný filmový predobraz, Bolek Polívka vo filme Dědictví aneb Kurvahošigutntág, v úplnom závere filmu zdedil obrovský majetok a vyriekol zlovestnú vetu: „A teraz si vás kúpim všetkých…“ Je toto tá chvíľa?
Nič nové pod slnkom?
Nebol by to úplne nový spôsob robenia politiky: krajinu čoraz viac zadlžovať a za tie peniaze si vo voľbách opakovane kupovať priazeň ľudí. Pred Matovičom to robil už celý dlhý rad politických podvodníkov, ktorým vôbec nevadilo, že tým uvrhnú celú krajinu do smrtiacej špirály dlhového otroctva a postupného úpadku.
Matovičov premiér Eduard Heger tvrdí, že súčasná vláda pomáha rodinám a ohrozeným skupinám v zložitých ekonomických časoch tak ako žiadna iná doteraz. Opozícia síce tvrdí presný opak, ale aj keby mali pravdu Matovič s Hegerom, že naozaj rozdávajú viac ako ich predchodcovia (čo nie je isté), tak sa treba najprv pozrieť z čoho chcú rozdávať – naozaj nie je umenie rozhadzovať z požičaného (a ešte k tomu cudzieho), ak to v budúcnosti budú musieť horko-ťažko splácať tí, ktorí prídu po nás.
Zdá sa však, že aj Matovičova štedrosť má svoje hranice, a to najmä v prípadoch, kde by zrejme nebola odmenená adekvátnym volebným vyjadrením vďaky. Tak napríklad dôchodcovia. Tí Matoviča z veľkej časti voliť nebudú, majú svoje odžité a takýchto panáčikov už videli – a preto nech sa nečudujú, že sa na nich v rozpočte trochu „zabudlo“, ak to máme povedať eufemisticky.
Myslel pri plánovaní financií pre školstvo na vlastnú diplomovku?
Alebo školstvo. Poslanec Národnej rady a podpredseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (Smer-SD) v reakcii k návrhu rozpočtu na rok 2023 upozornil, že v rezorte školstva bude v roku 2023 chýbať minimálne 170 miliónov eur.
Podľa Habánika, ak sa odpočíta rast výdavkov na zákonnú valorizáciu platov učiteľov a ďalších zamestnancov v školstve vo výške takmer 400 miliónov eur, potom vlastne objem financií na oblasť školstva, s ktorými návrh rozpočtu ráta pre rok 2023 (v celkovej výške 3,63 miliardy eur), je nižší ako tohtoročný.
Takto navrhnutý rozpočet podľa Habánika nezohľadňuje základné požiadavky na krytie prevádzky škôl a školských zariadení po započítaní vysokej inflácie v tomto a budúcom roku, a už vôbec nie dosahy prijatých legislatívnych zmien z vládnych alebo poslaneckých noviel zákonov. Slovensko tak bude zrejme jedinou krajinou EÚ, ktorá bude reálne znižovať objem prostriedkov vynaložených na školstvo, naviac v období nevídanej inflácie.
Môžeme iba hádať, čo viedlo ministra Matoviča k takémuto kroku. Niekto by si mohol položiť zlomyseľnú otázku – berúc do úvahy ako pristupoval k vlastnej diplomovke – či pri zostavovaní rozpočtu posudzoval dôležitosť školstva podľa jeho dôležitosti pre neho osobne…
Ivan Lehotský