Čo stojí za zákazom adopcií ruských detí do USA? Putin prehodnocuje potratovú politiku

Moskva 6. februára (HSP/NCR/Foto:TASR)

Putin stopol odchod stoviek detí do USA

Vladimir Putin opäť raz rozdúchal oheň diskusie, keď zakázal medzinárodnú adopciu detí do USA. Tento krok stopol odchod stoviek ruských sirôt, ktoré už boli „jednou nohou v lietadle“ v ústrety novému životu. V prvom rade sa to po svete roznieslo ako necitlivý skutok voči deťom a pomstychtivý voči USA.

Totiž, žiadna krajina si neosvojuje deti z Ruska v takej miere ako Amerika. Podľa údajov ministerstva došlo k 60 000 adopciám americkými pármi od rozpadu Sovietskeho Zväzu v roku 1991. A takýto trend má teraz skončiť?

Prečo by to Putin robil? Hlavným dôvodom sa zdá byť len čistá pomsta za nedávny americký zákon, ktorý schválil kongres USA v decembri – Magnitského zákon. Tento zákon zavádza sankcie voči „ruským porušovateľom ľudských práv“ (Sergej Magnitskij bol ruský advokát obvinený z krátenia daní, a ktorý zomrel za nejasných okolností v ruskej vyšetrovacej väzbe, pravdepodobne na neliečený akútny zápal pankreasu). Na oplátku Putin podpísal Zákon Dimu Jakovleva, ktorý bol zasa reakciou na smrť prehriatim 2-ročného ruského chlapca, ktorý zomrel vo Virgínii po tom, ako ho jeho adoptívni americkí rodičia zamkli v aute. Zákaz adopcií do USA Putinom a jeho „kumpánmi“ sa zdá byť len odpoveďou USA. Ale…

Viacero motivačných faktorov

Inou skutočnosťou tiež je, že Rusko môže populačne „vykrvácať“. Trend je totiž taký, že do roku 2050 populácia prudko klesne z 140-150 miliónov na 104 miliónov. Je niekoľko faktorov tejto hrozivej tendencie, no hlavným z nich sú potraty, ktoré sú na ohromne vysokom stupni. Putin sa toto absurdné krvácanie snažil aspoň spomaliť, no nepodarilo sa.

Pozadie problému

Potrat bol v Rusku legalizovaný boľševikmi krátko na to, ako sa dostali k moci v októbri 1917. Vladimir Lenin sa veľmi dobre postaral o to, aby splnil sľub o „bezpodmienečnom zrušení všetkých zákonov proti potratom.“ Následne, za veľmi krátky čas, počet vykonaných potratov vzrástol do závratných výšok. Už v roku 1934 mali moskovské ženy v priemere 3 potraty na jedno narodené dieťa. A tento efekt zatriasol Ruskom natoľko, že ešte aj taký masový vrah, ako bol Stalin, potraty v roku 1936 zakázal z rešpektu voči víziám vymierania populácie. 

V roku 1955 Stalinov nástupca Chruščov opäť legalizoval potraty a do roku 1958 bolo v Sovietskom Zväze 5 miliónov potratov ročne (tento fakt protirečí „optimistickým víziám“ Margaret Sangerovej, že „ani potraty ani antikoncepcia nebudú nutné či dokonca žiadané, ak bude fungujúca komunistická spoločnosť Sovietskeho Zväzu v plnom rozkvete“). Následne, boli potraty natoľko v móde, že v roku 1965 dosiahli vrchol na čísle 8,2 milióna, čo prevyšuje aj tie najhoršie roky v Amerike po vykonštruovanom procese Roe vs. Wade, ktorý legalizoval potraty v USA. V roku 1970 asi 3000 lekárov vykonávajúcich potraty „na plný úväzok“ prevádzalo 7,2 milióna potratov ročne. V 80.-tych rokoch sovietski občania tvorili 5-6% svetovej populácie a zároveň 25% potratených detí v rámci celého sveta.  

Studená vojna a komunizmus skončili v Rusku v 90.tych rokoch, no potratovosť nie. Zasiahla aj Putinovo obdobie, keď ho zvolili v roku 2000. Vo februári 2003 Washington Post vydal článok, ktorý uvádza, že „13 % ruských párov je neplodných a percento rastie“. Ďalej píše, že „približne v troch zo štyroch prípadoch je neplodnosť dôsledkom komplikácií po jednom alebo viacerých potratoch“. Ruské Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že v súčasnosti na jedno živo narodené dieťa pripadá 1,7 potratov, čo naoko môže vyzerať ako zlepšenie situácie, no takýto výsledok je len dôsledkom masívne rozšíreného užívania antikoncepcie. A teda populácia klesá porovnateľne rýchlym pádom, ak nie rýchlejšie.

Putin sa rozhodol vziať zodpovednosť do vlastných rúk a prijal opatrenia, ktorými sa snažil tento trend zastaviť. V roku 2003 aplikoval prvé reštrikcie na potraty v Rusku za posledných 50 rokov(!) a ohraničil ich na obdobie do 12. týždňa tehotenstva. Výnimky povolil len v prípadoch znásilnenia, väzenia alebo závažného ochorenia manžela.

Putinovo Rusko zašlo až tak ďaleko, že vyhlásilo Národný Deň plodnosti, aby šírilo kultúru života pre viac Rusov – ktorí sa ale musia najprv narodiť.

Čo to všetko má do činenia so zákazom adopcií?

Nuž, jednoduchá matematika: Adoptovaní Rusi Američanmi predstavujú ešte viac Rusov, ktorých bude krajina postrádať. Zákazom adopcií Putin „získa“ viac občanov. Za týmto rozhodnutím môže byť čisto ruská demografia a nacionalizmus.

Pravdou tiež je, že boj o zákaz adopcií nastal ešte ruskými zákonodarcami v nacionalistickej strane Jednotné Rusko pred tým, než sa Putin dostal k moci. Veľavravným je aj to, že Putin po zákaze adopcií do USA prijal opatrenia na zvýšenie adopcií interne – rodenými Rusmi. Sľubuje prezidentský dekrét, aby upravil podporný mechanizmus pre osvojovanie si osirelých detí.  

Klasik Putin

Putin zabil dve muchy jednou ranou: zákon je odvetou proti americkému „Magnitskeho zákonu“ a zároveň prispieva udržiavaniu Rusov v krajine.