Ministerstvo životného prostredia upravuje prahové hodnoty pre látky znečisťujúce podzemné vody

„Navrhované zmeny v ustanovení prahových hodnôt a odvodenie nových prahových hodnôt pre látky znečisťujúce podzemné vody a zmeny vo vymedzení plôch útvarov podzemných vôd vyplývajú z nových hydrogeologických poznatkov a informácií o hydrogeochemickej charakteristike podzemných vôd,“ uviedol envirorezort.

Prahové hodnoty sú odvodené na základe platných limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody a odporúčanej hodnoty pre povrchovú vodu určenú na odber pre pitnú vodu.

SR nemala ustanovené prahové hodnoty pre geotermálne útvary podzemných vôd. Dôvodom bol nedostatok údajov z monitorovania geotermálnych vôd. Na hodnotenie chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd sa preto používalo iba kritérium, ktorým je stabilita chemického zloženia, tvrdí MŽP.

„V posledných rokoch sa zlepšilo poznanie chemického zloženia geotermálnych vôd, čo umožnilo odvodiť prahové hodnoty pre znečisťujúce látky pre väčšinu geotermálnych útvarov podzemných vôd s dostatkom údajov z monitorovania geotermálnych vôd,“ priblížilo.

Na hodnotenie chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd preto rezort navrhuje používať okrem stability chemického zloženia aj nové prahové hodnoty. To umožní porovnanie hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd vo viacerých plánovacích cykloch manažmentu povodia.

Rezort vysvetlil, že prahové hodnoty sú normami kvality podzemných vôd a ustanovujú sa na účely hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Sú tiež východiskom pre návrh programu opatrení na ochranu a zlepšenie kvality podzemnej vody na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Povodne za prvý polrok 2025 spôsobili škody za vyše 2,91 milióna eur

Povodne spôsobili za prvý polrok tohto roka škody vo výške viac ako 862.000 eur a boli v siedmich krajoch SR. Najviac zasiahnutý bol Prešovský kraj. Počas prvého polroka vyhlásili na Slovensku stupne povodňovej aktivity v 63 oblastiach. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú v stredu schválila vláda.

Slovensko podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR zasiahli v prvom polroku 2025 povodne na území siedmich krajov, pričom výška škôd dosiahla 862.000 eur. Viac ako 783.000 eur tvorili škody na majetku obcí. Štátu vznikli škody za približne 64.000 eur, škody na majetku fyzických osôb dosiahli vyše 15.000 eur. Najviac zasiahnutý bol Prešovský kraj, tvrdí envirorezort.

Štát vyplatí náklady za povodne v sume vyše 3,3 milióna eur. Najviac pôjde do Bratislavského kraja, ktorý bol v druhom polroku 2024 najviac zasiahnutý povodňami. Za povodňové záchranné práce a povodňové škody dostane približne 1,35 milióna eur, okresné úrady v sídle kraja v Žiline, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici a Prešove si rozdelia takmer 500.000 eur.

„Viac ako 1,4 milióna eur pôjde na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác Slovenským vodohospodárskym podnikom,“ uviedlo MŽP.

Takmer 100.000 eur dostane ministerstvo obrany za vykonávanie povodňových záchranných prác, vyše 13.000 eur agrorezort za vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a asi 3600 eur rezort zdravotníctva za úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných prác.

„Prívalové povodne po silných lejakoch s krúpami sa objavili po veľkonočných sviatkoch v povodí hornej Oravy a vo Zvolenskej Slatine v povodí Slatiny, kde mali za následok lokálne pomerne rozsiahle škody. Výrazný vzostup zrážok bol zaznamenaný v prvých májových dňoch v hornej časti povodia Bodrogu,“ priblížilo ministerstvo.

Doplnilo, že podobná situácia sa zopakovala aj neskoršie v máji. Stupne povodňovej aktivity vyhlásili v 63 oblastiach. Najviac ich bolo v čiastkových oblastiach Bodrogu a Hornádu. K vyhláseniu tretieho, najvyššieho stupňa povodňovej aktivity došlo celkovo 31-krát.

Vláda odobrila 9. správu o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín

V roku 2024 bolo do siete škôl a školských zariadení SR zaradených 364 materských, 231 základných a 65 stredných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Vyplýva to zo správy o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za obdobie rokov 2023 – 2024. V poradí deviatu periodickú správu tohto druhu v stredu schválil vládny kabinet.

V materských školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bolo vlani 10.251 žiakov patriacich k jazykovej menšine, na základných školách ich bolo 29.886 a na stredných školách 9499, konkretizuje správa, ktorá sa venuje uplatňovaniu práv príslušníkov národnostných menšín zaručených vnútroštátnymi i medzinárodnými právnymi predpismi v oblastiach vzdelávania, kultúry, používania menšinového jazyka či participácie na správe vecí verejných.

Správa, ktorú aj na základe podkladov od orgánov verejnej správy vypracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, bilancuje tiež podania týkajúce sa možného porušenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V sledovanom období prijal úrad splnomocnenca 427 podaní, 69 od právnických a 360 od fyzických osôb.

„Väčšina týchto podaní odkazovala predovšetkým na možné porušenie zákona, ktorý ukladá povinnosť uvádzať informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR na miestach prístupných pre verejnosť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny,“ priblížili predkladatelia správy.

Úrad splnomocnenca v spolupráci s Úradom vlády SR v období rokov 2023 a 2024 vybavil 65 jazykových podaní, pričom v ďalších 268 prípadoch prebieha proces riešenia, dodali.

V oblasti kultúry správa oznamuje, že Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM) doručili vlani 2206 žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej sume vyše 23,47 milióna eur. Odborné rady celkovo odporučili na podporu 1604 projektov, ktorých požadovaná suma spolu predstavovala viac ako 17,18 milióna eur.

„Celkovo FPKNM v roku 2024 vyplatil 1567 zmlúv v celkovej výške 8.837.507 eur,“ uviedli autori správy.

Z regionálneho hľadiska bolo podľa nich najviac podporených žiadostí v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Najmenej žiadostí bolo podporených v Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Správa si tiež všíma zastúpenie médií, ktoré sa venujú a vysielajú v jazyku národnostných menšín. Napríklad internetové rádio Rusyn FM, ktorého cieľom je šíriť osvetu medzi Rusínmi a prebudiť v nich záujem o vlastnú kultúru a jazyk, začalo v roku 2024 vysielať 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Správa tiež pripomína, že jedinou samostatnou rozhlasovou stanicou v SR, ktorá vysiela 24 hodín denne v maďarskom jazyku a má vlastné FM frekvencie, je Mária Rádio Mirjam. TV Romana je zasa jediná celoplošná televízia, ktorá sa venuje prevažne životu Rómov.

Autori správy v závere konštatujú, že v oblasti inštitucionálnej ochrany práv príslušníkov národnostných menšín nastal určitý posun. V tejto súvislosti pripomínajú vznik samostatnej Rady vlády SR pre národnostné menšiny (RVNM) či doplnenie štatútu splnomocnenca.

„Naďalej však pretrvávajú výzvy a úlohy, ktoré sa z legislatívnych, administratívnych alebo finančných dôvodov doteraz nepodarilo vyriešiť,“ poznamenali.

V odporúčaniach do nasledujúceho obdobia preto navrhli napríklad prijať komplexný zákon o postavení príslušníkov národnostných menšín, ktorého cieľom bude systematicky vymedziť ich práva, odstrániť roztrieštenosť právnej úpravy a pokryť aj oblasti doteraz právne neupravené. Rovnako vyzvali posilniť mechanizmy na podporu účinnej účasti národnostných menšín na verejnom živote. Prostredníctvom stálej konzultácie s novovytvorenou RVNM odporúčali prijať opatrenia na zvýšenie efektivity fungovania FPKNM.

Oravské hradné bralo bude chráneným areálom

Oravské hradné bralo bude chráneným areálom. Návrh Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR spolu so zmenou jeho vymedzenia a stupňa ochrany schválila vláda na stredajšom rokovaní.

„Napriek malej výmere Oravského hradného brala ide o fragmenty zachovalého sekundárneho lesného komplexu. Po spresnení na súčasný stav katastra nehnuteľností a podľa vrstiev GIS bude výmera chráneného areálu Oravské hradné bralo 2,94 hektára a výmera jeho ochranného pásma 0,82 hektára,“ ozrejmilo MŽP.

Na území chráneného areálu bude podľa neho platiť tretí stupeň ochrany, na území ochranného pásma druhý stupeň.

„Vďaka tomu bude možné efektívne zabezpečiť protipožiarne opatrenia, ako aj bezpečnosť návštevníkov Oravského hradu. Dôjde ku zjednodušeniu niektorých povoľovacích procesov, napríklad pre opiľovanie a odstraňovanie náletových drevín či opravu bariéry proti padaniu kameňov z hradného brala na prístupové komunikácie,“ vysvetlil šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).

Predmetmi ochrany budú štyri biotopy európskeho významu, a to karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, lipovo-javorové sutinové lesy, vápnomilné bukové lesy a vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy. Taktiež sa ochráni aj netopier vodný či jašterica múrová.

„Kategória chráneného územia, vymedzenie hraníc a stupne ochrany zodpovedajú veľkosti a predmetom ochrany chráneného územia, ako aj ochrane a využívaniu národnej kultúrnej pamiatky Oravský hrad nachádzajúcej sa na Oravskom hradnom brale,“ tvrdí envirorezort. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026.

Vláda zavŕšila proces vyhlásenia chráneného areálu Oravské hradné bralo

Vládny kabinet schválil legislatívny dokument vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Oravské hradné bralo. Nariadenie vlády upravuje hranice chráneného areálu a jeho ochranného pásma. Zmení sa aj stupeň ochrany, čo prinesie zosúladenie záujmov ochrany prírody so záujmami využívania Oravského hradu a rovnako aj lepšej bezpečnosti pre jeho návštevníkov, čím sa podporí rozvoj turizmu. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026.

Oravské hradné bralo bolo vyhlásené za chránené územie už v roku 1974, pôvodne v kategórii chránený prírodný výtvor. Dnešným nariadením vlády dôjde k zníženiu stupňa ochrany zo 4. na 3. stupeň ochrany, pričom chránený areál s 3. stupňom ochrany bude mať výmeru 2,94 ha a ochranné pásmo s 2. stupňom ochrany 0,82 ha.

Zámer vyhlásiť chránený areál bol zverejnený na Okresnom úrade v Žiline a prediskutovaný so všetkými kľúčovými aktérmi, vrátane správcu všetkých parciel, ktorým je Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Zmena reflektuje na potrebu zosúladenia ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a lepšej bezpečnosti návštevníkov národnej kultúrnej pamiatky Oravský hrad.

V okolí hradu budú naďalej zachované cenné biotopy a druhy, ktoré sú predmetom ochrany chráneného areálu Oravské hradné bralo, ako sú karbonátové skalné steny, lipovo-javorové sutinové lesy, vápnomilné bukové lesy a vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy, ale tiež netopier vodný či jašterica múrová.