Užhorod 17. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Marek Klekner)
Na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou Rakúska-Uhorska a neskôr Československa, a po druhej svetovej vojne sa ako Zakarpatská oblasť stala súčasťou Ukrajiny, hoci sa v rámci ZSSR dožadovala štatútu jednej zo zväzových republík, nie sú peniaze pre štátnych zamestnancov. Kyjev nedal.
O prázdnej pokladnici informovala tlačová služba oblastnej štátnej administrácie. Štátna pokladňa informovala, že k 1. septembru dlh voči pracovníkom miestnych štátnych administrácií predstavuje 8,3 milióna hrivien. V ozname tlačovej služby oblastnej štátnej administrácie sa konštatuje, že „teraz štátnym zamestnancom na Zakarpatí fakticky nie je z čoho platiť výplatu, a takúto situáciu možno pozorovať na celej Ukrajine. Príčinou je to, že výdavky na potreby výkonnej moci v dnešných podmienkach neboli zahrnuté do štátneho rozpočtu Ukrajiny na rok 2016.“
Ináč povedané, národohospodári majdanovej chunty zabudli na to, že aj štátnym zamestnancom treba dávať výplatu. Porošenkovcami vymenovaný gubernátor Zakarpatia s nie veľmi majdanovským priezviskom, no za to so skúsenosťami s gubernátorovaním na Ukrajinou okupovaných územiach Donbasu Gennadij Moskaľ sa už obrátil na premiéra Grojsmana a predsedu parlamentu Parubija, aby v štátnom rozpočte na končiaci sa rok 2016 urobili zmeny…
Pred časom poslanci Zakarpatskej oblastnej rady prijali vyhlásenie, ktorým podporili výsledky referenda obyvateľov Zakarpatskej oblasti z 1. decembra 1991, v ktorom 78% jeho účastníkov hlasovalo za autonómiu Zakarpatia v rámci Ukrajiny. Výsledky referenda Kyjev ignoruje už 25 rokov. Ba čo viac, gubernátor Moskaľ vyhlásil, že je nevyhnutné žiadať od súdu, aby zrušil výsledky referenda ako „nezákonné“.
Hoci si nik na Slovensku, najmä na východnom, nepraje, aby na západe Ukrajiny prebiehala „Antiteroristická operácia číslo 2“ – teda vyhladzovanie svojich spoluobčanov oddielmi ukrajinskej armády – situácia môže v konečnom dôsledku vyústiť vo vyhlásenie Zakarpatskej, či Podkarpatskej ľudovej republiky. V takom prípade sa „svoje záujmy“ o krásne i strategické územie, kde žije 10% Maďarov a cez ktoré okrem iného vedú krajne dôležité ropovodné, plynovodné a iné siete, bude snažiť presadiť nielen Maďarsko, ale cez svoje pašeráctvom sa zaoberajúce bábky s kontami na Západe aj postupne odumierajúce, no ešte dýchajúce Spojené štáty americké.
Zakarpatie – presnejšie Podkarpatská Rus – je jediná oblasť na západe dnešnej Ukrajiny, ktorá vždy hlasovala tak, ako ruský juhovýchod Ukrajiny, a nie ako probanderovská Halič – teda Ľvovská, Ivanofrankovská a Ternopoľská oblasť. Na Podkarpatskej Rusi národ – ak neberieme do úvahy prisťahovalcov z Haliča a ich potomkov – vo svojej väčšine miluje Rusko. Ba čo viac, keď sa Rusko po majdanovom puči postavilo proti banderizácii Ukrajiny a proti násilnej ukrajinizácii všetkých, noviny maďarskej národnostnej menšiny na Podkarpatskej Rusi vyšli s titulkom: „Szpaszibo, Roszia!“ Vedeli, čo robili. Vieme, že jedným z euromajdanových hesiel ukrajinských nacistov pochodujúcich po Kyjeve i inde je – nech nám Porošenkom dosadený gubernátor Zakarpatia prepáči – Moskaliv na noži! – teda – Rusov na nože! Pred niekoľkými mesiacmi pochodovali ukrajinskí nacisti po centre Užhorodu – niekoľko kilometrov od slovenskej hranice – a skandovali: „Maďarov na nože!“ Vieme si predstaviť, čo by banderovci v Užhorode skandovali, keby na Podkarpatskej Rusi nežilo 10% Maďarov, ale 10% Slovákov? Kto napokon zachráni mier na Podkarpatskej Rusi?
Vladimír Mohorita