Bratislava 21. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Na zmenu stanov ĽSNS zareagovali niektorí členovia vyhlásením, že už viac nechcú byť súčasťou predsedníctva strany. Nepáči sa im, že nové stanovy boli prijaté bez nich a zdajú sa im nedemokratické. O čo vlastne išlo, spýtali sme sa europoslanca Milana Uhríka
Hlavné správy: Informácia, že spolu s vašimi kolegami Milanom Mazurekom a Ondrejom Ďuricom ste sa rozhodli už viac nebyť súčasťou predsedníctva Ľudovej strany Naše Slovensko, mnohých prekvapila. Ľudia sa pýtajú: čo sa v ĽSNS deje?
Uhrík: Počúvam tieto otázky z rôznych strán a výnimočne ich nechcem komentovať v médiách. Dôvod je prozaický: nechcem aby to dopadlo ako keď sa Matovič cez médiá hašterí so Sulíkom, Galko s Rajtárom alebo podobne. Ja som zverejnil svoje stanovisko na mojom facebooku (nájdete ho TU), aby ľudia vedeli, že o zmene stanov, ktorú považujem naozaj za veľmi nešťastnú, som nevedel, a že to bolo urobené bezo mňa.
Zverejnil som to najmä kvôli môjmu svedomiu, pretože tu ide o vec, s ktorou by som nebol súhlasil. Čo bude ďalej, to sa uvidí – uvidíme ako na to zareagujú aj ostatní kolegovia.
Hlavné správy: Pod naším článkom o tomto vašom kroku (nájdete ho TU) je dlhá diskusia. Mnohí ľudia vyjadrujú obavy o ďalší osud ĽSNS, ktorú vnímajú ako jedinú autenticky národnú stranu, ktorá potenciálne nezradí slovenský národ. Môžete aspoň naznačiť, čo signalizuje momentálne dianie vo vašej strane?
Uhrík: Môžete sa spoľahnúť, že v žiadnom prípade v politike nekončíme a boj za slovenské Slovensko nevzdávame. Zatiaľ toľko.
Hlavné správy: Čo je nové v europarlamente? Deje sa tam niečo, čo by stálo za reč?
Uhrík: Teraz prebieha rokovanie, tiež na diaľku, sú to väčšinou úplne nezaujímavé body. Rieši sa tam napríklad odsúdenie zatknutia Navaľného – EÚ samozrejme vŕta do vecí, do ktorých sa nemá prečo starať.
Azda jediná zaujímavá vec, ktorá stojí za zmienku, je síce utopická, ale pozoruhodná myšlienka, ktorú by ľudia asi ocenili: „právo na odpojenie“ – právo zamestnanca, ktorý príde z práce domov, aby mohol v čase svojho voľna nebyť zamestnávateľovi poruke, aby mal právo nebyť dostupný na maili či na telefóne bez toho, aby za to bol sankcionovaný. Nápad to nie je zlý, ale neviem si predstaviť ako to technicky urobiť, keďže zamestnávateľ si vždy vie nájsť nejaké cestičky, ako zamestnanca dotlačiť k tomu, aby poslúchal.
A ešte som napísal interpeláciu na Európsku komisiu, čo si myslí o Matovičovom celoplošnom testovaní antigénovými testmi. Myslím, že už toho majú všetci tak akurát po krk – čo on robí bežným ľuďom, to už je naozajstné šikanovanie. Preto teraz čakám na odpoveď, či má komisia informácie o tom, že by sa aj v iných európskych krajinách dialo takéto celoplošné testovanie aj zdravej populácie, v podstate v rozpore s návodom na používanie tých testov. A či sú aj niekde inde výsledky tých testov považované za záväzné, hoci by záväzné nemali byť. Som zvedavý, čo mi komisia odpíše, určite tú odpoveď potom zverejním.
Ivan Lehotský