Starí Egypťania sú nám známi predovšetkým svojimi veľkolepými a stále záhadnými pyramídami, o ktorých oficiálna egyptológia tvrdí mnoho neudržateľných, ba protichodných téz. Ak o pôvode pyramíd nechceme predpokladať, že buď ich stavitelia ovládali techniku a sily, ktoré sú nám neznáme, tak musíme vychádzať z toho, že ich zaučili do stavby pyramíd Sumeri, ale ani to nevysvetľuje všetky ich tajomstvá.

Je však veľmi pravdepodobné, že po biblickej potope, ktorá sa jednoznačne odohrala na území, kde stáli vyspelé sumerské mestá, sa nejeden skvelý inžinier a architekt tejto nesmierne vyspelej kultúry, ktorý bol znalý tajomstiev a mystérií stavby zikkuratov a pyramíd, zachránil a našiel cestu na západ až k Nílu. Tam objavil národ, ktorý orientoval svoj život a svoju teológiu podľa rytmických zákonov tejto veľkej rieky, ktorá bola preňho všetkým a predovšetkým darcom a nositeľom jeho života. A tak poznanie sumerských architektov sa mohlo stať základom budovania pyramíd v službách egyptských faraónov.

Teológia najstaršej periódy starého Egypta  bola nesúrodá a nehomogénna, lebo každé mesto malo svojich vlastných bohov, čo nebolo inak ani v Sumeri, ktorý nikdy nevytvoril zjednotené kráľovstvo, ale len mestské štáty.

Títo bohovia neboli v predstavách starých Egypťanov nesmrteľní, ale starli a umierali a boli pochovaní na špeciálnych, pre ľudí neprístupných cintorínoch. A tiež neboli všemocní. V dávnych dobách sa mágia, neobyčajné poznanie a relígia prelínali a boli jedno a to isté. A tak každý, kto vládol takýmito “nadprirodzenými” schopnosťami, mohol byť pokladaný za boha. Preto možno právom predpokladať, že skvelí a tajuplní majstri poznania a stavania pyramíd zo Sumera sa stali v Egypte uctievanými bohmi.

Egypťania boli presvedčení, že hmota existovala odjakživa a vždy a pre nich bolo preto nelogické tvrdenie, že boh stvoril všetko z ničoho. Podľa nich vznikol náš svet tak, že najprv vládol v kozme len chaos, do ktorého odrazu prenikol poriadok, ktorý sa presadil voči nepriateľským silám chaosu a začal niekde vládnuť. Preto z ich pohľadu bolo stvorenie sveta výsledkom víťazného boja poriadku proti chaosu. Verili na to, že odvtedy tento boj neustále trvá a že sú to sily chaosu, ktoré raz opäť zvíťazia, a tak spôsobia koniec sveta. Poriadok do sveta chaosu priniesol boh, ktorý už vždy existoval a ktorý existoval už pred nebom a zemou, pred ľuďmi, ba dokonca už aj pred  epochou, v ktorej vládli bohovia. Egyptská mytológia aj v tomto smere čerpá z prastarých sumerských mýtov.

Je doslova zarážajúce, ako je tento prastarý egyptský stvoriteľský mýtus takmer celkom zhodný s objavmi novodobej modernej fyziky a s jej teóriou chaosu. Vyzerá to tak, akoby starí Egypťania boli nášmu, až v novoveku prírodovedecky zdôvodnenému kozmo-fyzikálnemu svetonázoru oveľa bližšie, ako sa to zdá byť možné, a to napriek tomu, že vraj nemali nijaké tušenie o vnútroštrukturálnych vlastnostiach a zákonitostiach hmoty.

Najznámejšie mestá starého Egypta boli Memfis, Heliopolis, Dendera, Edfu, Hermopolis a Krokodilopolis. V náboženstvách týchto miest existovala vždy konkrétna predstava o prvom momente v histórii, keď sa všetko začalo a z chaosu sa odrazu vyzdvihol prvý kopček a či ostrovček, ktorý bol plodný a úrodný, a tak sa stal prvou oázou  začínajúceho sa života.  V Heliopolise a Hermopolise  sa napríklad verilo na to, že prvotnou príčinou tohto začínajúceho sa poriadku bol boh slnka Re. Naproti tomu v Memfise to bol boh Zeme Ptah.

Vládcovia Egypta, faraóni, boli polobohovia, ktorí vládli ako splnomocnenci bohov. Tak ich prezentovala oficiálna egyptská teológia. Každý faraón bol uctievaný ako syn boží, ktorý bol v momente smrti spojený a zjednotený so svojím otcom a ako boh potom žil ďalej v kozmickom nebi. Mýtus o bohovi Ozirisovi rozpráva o tom, ako sa toto spojenie bohov a ich synov začalo.

Bohyňa Nun porodila päť detí. Najstarším bol Oziris, ktorý bol polobohom. Ako to bolo v starom Egypte neskôr zvykom, dostal Oziris za manželku svoju sestru Izis. V spolupráci so svojím spoľahlivým pomocníkom, bohom Thotom, vládol krajine múdro a rozvážne a ľudu sa darilo veľmi dobre. Jeho brat Set mu však závidel úspech a zavraždil ho. Potom rozštvrtil jeho telo a kusy pohádzal do Nílu. Izis bola od veľkého žiaľu zúfalá, a to o to viac, že Oziris nesplodil žiadneho potomka, a tým ani žiadneho dediča. To by bolo znamenalo, že zlý čin Seta by bol ešte aj odmenený, lebo vláda v nebi by bola pripadla jemu.

Izis však bola múdrou bohyňou a dokázala si so situáciou poradiť. Dala príkaz pohľadať časti jeho tela a priniesť ich k nej. Potom ich svojimi magickými silami pospájala a telo na chvíľu ožilo. Rýchlo si sadla na jeho božský falus a nechala prúdiť jeho semeno do seba. Keď takto otehotnela, Oziris prestal žiť na zemi a spojil sa s hviezdami, kde panoval nad kráľovstvom mŕtvych. Izis porodila syna, ktorý dostal meno Horus. Vyrástol na egyptského princa, ktorý vraha svojho otca vyzval na súboj, pri ktorom ho kastroval, pričom v boji s ním stratil jedno oko. Horus bol vyhlásený za víťaza a stal sa prvým kráľom. Odvtedy bol faraón vždy stelesnením boha Horusa a vo chvíli svojej smrti sa stal Ozirisom a jeho syn novým Horusom.

Objavenie nespočetných starých chrámov a hrobiek, v ktorých sa našli tisícky malieb, nápisov na stenách, vzácnych popísaných papyrusov, sarkofágov a umeleckých predmetov nám sprostredkovalo veľké množstvo informácií o živote, náboženstve, filozofii a mýtoch starých Egypťanov. Azda o žiadnej inej starej kultúre nemáme toľko poznatkov ako o egyptskej. Napriek tomu – a je to do istej miery aj paradoxné – práve toto poznanie nám predkladá aj množstvo nevyriešených a egyptológiou neraz aj úmyselne zamlčiavaných záhad a mystérií.

Na záver teda toľko, že Egypt nepochybne ukrýva ešte stále veľmi mnoho nerozlúštených a nedostatočne preskúmaných tajomstiev a záhad. V tejto súvislosti  si pripomeňme, že starí Egypťania mali oveľa lepšie astronomické poznanie, ako im to atestuje oficiálna egyptológia. Viacerí skvelí astronómovia antického Grécka priznali, že sa chodili učiť k egyptským majstrom astronómie.

Ešte koncom 20. storočia som v Bratislave vydal 2-dielny faktografický historický román o starom Egypte „Nofretete a Echnaton“, kde som do deja vniesol aj veľa poznania o fascinujúcej egyptskej mytológii a kde som analyzoval aj vznik staroegyptského monoteizmu.

Roman Bednár