Čo si myslia ľudia o odchode Pellegriniho frakcie zo Smeru? Čo o tom prezrádzajú internetové diskusie?

Bratislava 24. mája 2020 (HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Možnosť viesť diskusiu na internete je jednou z najlepších vecí, ktorou moderná doba prispela k demokracii, k slobode slova a slobode ducha. Okrem mnohých iných vecí to totiž môže byť záchrana pred názorovou totalitou

Isteže, svet internetových diskusií je sférou silne zneužitou zloduchmi a skrz-naskrz pošpinenou hlupákmi; lenže pre pravdu (a iste, aj pre nepravdu) je to zároveň životný priestor, oceán, kde myšlienky, ktoré by inak ležali ako ryby na suchu, môžu voľne plávať k tým, ktorí vidia, počujú, chápu.

A hoci hlušiny jalových rečí sú haldy, poctiví hľadači si ich v nej dokážu diamanty pravdy a múdrosti nájsť a rozpoznať. Pravdaže, nie je to ľahká práca: každé skutočné poznanie je vždy zaplatené odriekaním, námahou rozmýšľania, sebadisciplínou. Ale kto chce hľadať pravdu a múdrosť, tomu prekopávanie hlušiny, či už v kníhkupectve, v televízii alebo na internete, za tú námahu stojí. A niekedy je to dokonca naopak: diamantov je viac ako hlušiny. Veľa ľudí veľa vie, hovorí stará pravda, a naozaj – stáva sa, že diskusia pod článkom je hodnotnejšia a zaujímavejšia než samotný článok.

Nedávno sme uverejnili článok o budúcnosti strany Smer-SD a ľavice na Slovensku. V skutočnosti dnes nikto, ba asi ani samotní hlavní aktéri politického diania nevedia, ako sa bude tá situácia vyvíjať. V diskusii však na túto tému odznelo viacero zaujímavých príspevkov – a preto sa k nej ešte vraciame.

Časť diskutujúcich si myslí, že bývalý premiér Robert Fico sa nikdy nemal vzdať premiérskeho kresla: „Skutočnosť je taká, že Smer-SD ako strana má viac frakcií a tie vedel udržať spolu (kompromisom) len jeden politik, jej súčasný predseda Fico. Pellegrini ako konfekčný politik nikdy nedokáže udržať Smer vcelku, lebo nemá na to schopnosti a politický cit. On stranu len rozštiepi a ľavicový blok oslabí. Médiá ho majú prečítaného skrz-naskrz a vedia, že pod ich tlakom a vplyvom (chce sa im zapáčiť) bude konať neuvážene a skratovo. Odovzdať moc po vražde novinára človeku bez politického talentu, na dôvažok bažiacemu po moci (čo je dnes evidentné) bola od Fica veľká chyba. Možno chcel len zachrániť svoje dieťa, no ako vidíme, nepodarilo sa.“

Niektorí vidia riešenie v odchode Pellegriniho a v obnovení Smeru v niekdajšej podobe: „V Smere by Pellemu nemali v odchode brániť. Ani Pelle už nebude mladší a krajší. A už navždy bude niesť nálepku zradcu Smeru a bude považovaný za element, ktorý sa pokúsil stranu Smer rozložiť v súlade so záujmami a v prospech podnikateľov, korporácií, finančných skupín a oligarchov.“

Iní naopak tvrdia, že perspektívu nemá Ficov tábor: „Kto je teraz v bezvýchodiskovej situácii, je Fico. Zostane mu Muňko, Vážny a zopár šesťdesiatnikov, ktorí derú parlamentné lavice desaťročia. Čo mladé a chce mať v budúcnosti vplyv na riadenie, nie táranie, pôjde s Pellem. To nie je fandenie Pellemu, to je realita! Fico nemá koaličný potenciál, Pelle má.“

Ďalší diskutujúci sa zamýšľajú nie až tak nad personálnymi vecami, ale skôr nad obsahom politiky: „Je pravda, že Ficovi občas pokrivkáva taktika. Ale o hodnotový spor teraz celkom isto ide. Starý Smer musí existovať, rovnako aj ĽSNS. Znivelizované politické bahno, v ktorom je najväčší hodnotový spor zatváranie obchodov v nedeľu, povedie k ľahostajnosti ľudí a k depresii alebo k povstaniu. Ale na Slovensku skôr to prvé.“

Čo s tým má robiť občan, keď príde k voľbám? Má voliť strany, ktoré uvrhol mainstream „do karantény“? Jeden diskutujúci tvrdí, že určite nie: „Samozrejme, píšem o Kotlebovi a Ficovi. Sú v karanténe. Možno im to vyhovuje, možno nie. Ale určite to nevyhovuje voličom, ktorí žijú svoj každodenný život. Tí potrebujú nakŕmiť deti a to, aby im nevyoperovali apendix, keď ich bolí chrbtica. Veď sa pozrite, kurník šopa, na situáciu zhora. Kotleba a Fico sú už slepá ulička – keď sa náhodou dostanú do nejakej vlády, tak zázrakom a do počtu. My musíme vyberať zo zhnitých jahôd nahnité, aby sme vôbec mali nejaké jahody. Už teraz musíme stavať základ koalícii Kollár + Pelle pre budúce voľby! Alebo vám vyhovuje súčasný šialenec, ktorý nepozná ani mená svojich poslancov?“

Mnohí to však vidia opačne, že práve naopak, treba voliť strany „v karanténe“: „Pripadá mi to podobne, ako keby si bol u lekára a prosíkal ho, aby ti odložil eutanáziu o jednu hodinu. Máš pravdu, tú hodinu odkladu by si dosiahol. Ale uvedom si jedno: až sa zlikviduje národ, teda Slováci na tomto území, volením takzvaného menšieho zla, ktorým je pomalšia genocída, potom to zmena politických pomerov zo zahraničia už nezachráni. Teda treba bojovať, kým sa dá a treba voliť práve tie strany a tie osobnosti, ktoré systém biľaguje. Ale zasa máš pravdu v tom, že takéto čosi väčšina ľudí nepochopí.“

Tradičnou témou v tejto súvislosti je delenie ľavica-pravica, ktoré podľa niektorých diskutérov dnes už nezodpovedá realite: „Toto je západný model delenia na ľavicu a pravicu. Ale v Amerike ide o tzv. republikánov a demokratov. Tí sa vadia o počtoch pohlaví, ale inak vládnu veľmi podobne a zastávajú kapitalistické zriadenie. Fico sa tiež od Matoviča príliš neodlišoval, akurát teraz môže viac z opozície vykrikovať. V skutočnosti je tu vláda nevolenej oligarchie, riadená prostredníctvom kapitálu, cez politikov, médiá a mimovládky, ale aj cez granty pre vedeckú komunitu. A samozrejme tomu panáčkujú aj niektoré ,osobnosti‘ – herci, speváci a tak podobne.“

Veľa je však tých, ktorí si myslia, že vo svete, kde niektorým patrí všetko a iní sú odkázaní na ich milosť a nemilosť, vždy bude konflikt ľavica-pravica dominantný. A snažia sa pomenovať skutočnú príčinu problémov – ktorou nie je to, že si politici „ukradnú“ pár miliónov, ale samotný systém: „Tridsaťjeden rokov kapitalizmu ukázalo, že tadiaľto cesta nevedie. Všetko, čo ešte ako tak funguje, je pozostatok socializmu. Čiastočná bilancia kapitalizmu od roku 1989:

— nula postavených nemocníc

— strata potravinovej sebestačnosti

— strata hospodárskej sebestačnosti

— strata finančnej suverenity

— strata schopnosti obrániť štát

— zníženie životnej úrovne pred viac ako 60 percent obyvateľov

— objavenie sa bezdomovcov

— objavenie sa fenoménu pracujúcej chudoby

— nedobiehame západ aj napriek tomu, že sme súčasťou západnej ekonomiky

— ukázalo sa, že princípy trhovej ekonomiky a kapitalistickej ekonomickej vedy nefungujú a sú podvod

— demografia stagnuje

— napriek zvyšujúcej sa efektivite práce nerastú platy viac ako o infláciu

— napriek zyšujúcej sa efektivite práce bol zavedený neskorší odchod do dôchodku

— napriek zyšujúcej sa efektivite práce nedochádza ku skráteniu denného pracovného času (ČSSR mala v ústave, že sa tak bude diať)

— Realita ukazuje, že z vyše 190 kapitalistických krajín sveta je iba okolo 50 krajín prosperujúcich alebo dostatočne prosperujúcich, čo zároveň ukazuje nutnosť kapitalizmu vykorisťovať iných na zabezpečenie slušnej životnej úrovne.“

S takýmto videním podstaty problému súhlasia mnohí diskutéri, niektorí zoznam aj doplnili: „Zabudol si dodať zvyšujúci podiel analfabetov, upadajúce školstvo a zvyšovanie byrokracie. Kapitalizmus prosperuje iba na kradnutí nerastného bohatstva z iných krajín, hlavne, kde je ropa, tam je vojna.“

Naopak, je veľa aj takých, ktorí nesúhlasia: „Zabudol si sa pozrieť na krajiny, kde to funguje a uviesť ich ako opačný príklad. Napríklad taká Čína je druhá najsilnejšia ekonomika sveta, a to všetko vďaka kapitalizmu. Tým, že sme sa integrovali do hospodárskeho celku ako je EÚ, už nie sme nútení byť potravinovo sebestační, pretože sa môžeme spoliehať na iných, tak ako sa oni spoliehajú na naše produkty.

Svet zdravia a Procare vybudovali krásne a moderné klinky, takže ďalší blud. Platy rastú ďaleko viac ako o infláciu. Odchod do dôchodku… ľudia sa priemerne dožívajú viac. Nie je možné živiť ľudí tridsať rokov na dôchodku, jedine, že by sa zvýšili dane ale to by zas bolo rečí…“

Na to predošlý diskutujúci odpovedal sucho, s dávkou irónie: „Áno, máš pravdu. Neuviedol som všetko. To by bolo na knihu.“ Ale ďalších tento príspevok pobúril natoľko, že sa trochu viac rozpísali: „Treba rozlišovať, vďaka čomu Čína prosperuje: je vedená komunistickou stranou a čínsky ekonomický systém je síce tvrdo trhovým kapitalizmom, takmer otrokárstvom, ale otrokárstvom štátnych korporácií. Jeho protipólom, príkladom niekdajšieho úspechu a v súčasnosti už skôr neúspechu a stagnácie je západný pažravý koloniálny kryptofašizmus nadnárodných korporácií. A z toho sa tešíš, že nepotrebujeme potravinovú sebestačnosť? A nevadí ti, že naše poľnohospodárstvo sa čoraz viac ruinuje, hlavne že máme automobilky? S takýmto videním treba ísť k očnému, možno ti predpíše niečo na krátkozrakosť. A áno, Svet zdravia a Procare vybudovali krásne a moderné klinky… lenže koľko, za aké peniaze a pre koho? A platy vraj rastú ďaleko viac ako o infláciu? Naozaj? V 50. rokoch si môj tatko s priemerným platom mohol dovoliť jazdiť autom z Bratislavy každý víkend do Tatier. Dnes si človek s priemerným platom môže v Bratislave dovoliť tak akurát zaplatiť splátku hypotéky a Tatry pozrieť v krásnej farebnej HD televízii vyrobenej v komunistickej Číne. A ešte píšeš: ,Nie je možné živiť ľudí tridsať rokov na dôchodku.‘ Panenka skákavá, ak to dokázali za socializmu, prečo by to s dnešnou produktivitou práce mal byť problém?“

Zaujímavý je aj ďalší názor: „V EÚ máme zlúčený trh, integrovanú ekonomiku a spoločnú menu. Pôsobia tu celoeurópske banky a supermarkety, v ktorých sú západné (často vyššie) ceny. Väčšina z nás pracuje pre západné firmy, vyrábame západnou metodikou a západnou efektivitou práce produkty, ktoré sa na spoločnom trhu predávajú za západné ceny. Podľa všetkých pravidiel trhovej ekonomiky by sme mali mať aj západné platy, no nemáme ich. Platia nám tretinové platy, čo ukazuje najmä dve veci: Po prvé, sme kolónia. Po druhé, trhové princípy vo svojej podstate nefungujú a hospodárske vzťahy sú formované podľa iných princípov – podľa princípov imperiálnych.“

Aj tento príspevok sa dočkal nesúhlasnej odpovede: „To ukazuje presne to ako funguje trhová ekonomika. Cenu určuje trh. Keď je 90 percent Slovákov ochotných za také platy pracovať, tak nie je dôvod im dávať viac… rozumieš tomu princípu? Cenu určuje trh! Pozri, čo sa robilo v Nemecku alebo Francúzsku, tu sa neprotestuje.“

Lenže takáto argumentácia predošlého diskutujúceho vôbec nepresvedčila: „Nikde v trhovej ekonomickej vede sa nehovorí nič o ochote pracovať za málo a takéto tvrdenie nemá nič spoločného s trhom. Ak cenu určuje trh, a teda rovnováha dopytu a ponuky znamená to, že keď je na trhu práce nedostatok pracovníkov (nízka nezamestnanosť), mali by platy rásť, lebo firmy sú nútené platiť viac za nedostatkový tovar (pracovníka). Slovensko má nezamestnanosť omnoho menšiu ako mnohé krajiny spoločného trhu EÚ (Španielsko, Portugalsko, Grécko, atď.), no napriek tomu majú tieto krajiny vyššie platy, čo je v rozpore s trhovými princípmi a zákonmi, lebo keďže oni majú dostatok voľných pracovníkov na trhu, ich cena (plat) by mala byť nižšia a u nás opačne. Lenže tak to nie je.“

A diskutujúci pokračuje: „Ak do toho začleníš fakt o integrovanej ekonomike, zlúčenom trhu spoločnej mene, atď., potom podľa všetkých pravidiel trhovej ekonomickej vedy by sme mali mať západné platy. Lenže realita je iná. Takže fakty ukazujú na to že: sme kolónia a trhové princípy vo svojej podstate nefungujú a hospodárske vzťahy sú formované podľa iných princípov – podľa princípov imperiálnych. A nielen to: znamená to aj to, že trhové ekonomické zákony nie sú zákonmi, lebo neplatia a kapitalistická ekonomická veda nie je veda, ale súbor opatrení na vykorisťovanie ľudí a národov. A v konečnom dôsledku to znamená ešte aj to, že nie je možné na týchto princípoch vybudovať budúcu prosperujúcu spoločnosť.“

Tieto myšlienky vedú časť ľudí k pesimistickému pohľadu, že ľudia vždy budú inklinovať k systému založenému na pažravosti a vzájomnému parazitovaniu jedných na druhých: „Je to všetko len výsledok našej povahy a špekulovania. Nikto nás nenútil takto existovať, nám ten korupčný systém vyhovoval a ten systém nevymizne nikdy. Vždy uprednostním známeho, suseda, rodinu (niekto mamon), lebo sme ľudia a nie roboty.“

Ale v iných príspevkoch vidíme stále vieru a nádej, že sa s tým dá čosi urobiť: „Jedine absolútna transparentnosť, trestná a hmotná zodpovednosť po dôkladnom nastavení zákona a práva, jedine transparentne finančná motivácia k výkonu dokáže riadiť štátnu správu a štátnych zamestnancov.“

A vy si čo myslíte: kade vedie cesta k lepšiemu svetu?

Ivan Lehotský