Čo a kto je za snahou obmedzovať európskych farmárov? A prečo majú zase platiť Slováci?

Brusel 19. júla 2023 (HSP/Foto:Pixabay)

„Európska komisia dospela k záveru, že jednou z ciest, ako dosiahnuť zníženie emisie skleníkových plynov, je zníženie stavov hovädzieho dobytka v EÚ. Je to však od podstaty hlúpy prístup, ktorý evokuje otázku: kto z toho bude profitovať?“ hovorí europoslanec Miroslav Radačovský

Európska komisia (EK) predložila do Európskeho parlamentu (EP) dve smernice, ktorých účelom má byť znižovanie produkcie skleníkových plynov, ktoré EK považuje za príčinu klimatických zmien: smernicu o priemyselných emisiách a smernicu o cieľoch obnovy prírody.

Prijatie týchto smerníc predpokladá výrazné zníženie chovu hospodárskych zvierat. Tým by významne obmedzilo produkciu európskych, a teda aj slovenských potravín a výrazne by poškodilo európskych, a teda aj slovenských slovenských chovateľov a poľnohospodárov.

Ešte pred hlasovaním poslala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) slovenským europoslancom list, v ktorom ich žiada, aby hlasovali proti prijatiu škodlivých smerníc.

Europoslanec Miroslav Radačovský vystúpil v EP v diskusii o uvedených návrhoch, kde podporil stanovisko slovenských potravinárov. V tom vystúpení uviedol:

„Jednoznačne budem hlasovať proti smernici o priemyselných emisiách. Som europoslanec zo Slovenska a rešpektujem odborné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Znižovanie emisií skleníkových plynov CO₂ alebo metánu tak, že znížime chov hovädzieho dobytka na Slovensku zo súčasných 600 dobytčích jednotiek na 150, je pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov jednoducho neprijateľné.

Znížiť emisie skleníkových plynov je možné aj iným spôsobom. Je potrebné starať sa o prirodzené pohlcovače emisií, lesy, vodu, vzduch. A o tieto lesy, vodu a vzduch, ktorých je na Slovensku dostatok, by sa mali starať predovšetkým tí, ktorí v týchto lesoch hospodária: lesníci, neštátni vlastníci.

Ekologickí aktivisti, prípadne mimovládne organizácie niekedy neskúsenosťou a neodbornosťou narobia viac škody ako osohu, hoci chápem, že aj ekologickí aktivisti aj mimovládne organizácie majú čo do čistoty ovzdušia povedať.“

Napriek apelu Miroslava Radačovského hlasovanie v EP dopadlo v neprospech európskych a slovenských potravinárov, smernice boli prijaté. Našťastie to ešte neznamená ich automatickú platnosť, ešte by ich musela schváliť Európska rada, kde ešte stále majú právo veta aj štáty ako Maďarsko či Poľsko, a jednotlivé národné vlády. Napriek tomu však ide o ďalší brutálny pokus o likvidáciu európskeho hospodárstva. Preto sme sa na detaily spýtali Miroslava Radačovského.

Hlavné správy: Ako dopadlo hlasovanie o týchto smerniciach?

Radačovský: Boli sme o 36 hlasov prehlasovaní. V 705-člennom parlamente to nie je až tak veľa, spätne si hovorím, že možno som mal viac lobovať. Moji priatelia z Bulharska, Rumunska, Francúzska by ma určite podporili, lenže mnohí poslanci už boli preč. Aj v EP je dovolenkové obdobie. Aj preto to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Zo Slovákov som jedine ja vystúpil na podporu slovenských a európskych poľnohospodárov – ak teda nerátame Wiezika, ktorý vystúpil s opačným názorom.

Hlavné správy: Ako tieto smernice ovplyvnia slovenských poľnohospodárov a prečo sú zvlášť voči Slovensku nefér?

Radačovský: Trochu ma prekvapuje, že niekto v Bruseli môže o Slovensku rozhodovať s neznalosťou situácie. Návrhy EK berú všetky členské štáty paušálne. Ale to predsa nie je správne, ak nepoznáme konkrétne podmienky, aké v jednotlivých členských štátoch sú. My na Slovensku nepotrebujeme znižovať stavy, máme dostatok prirodzených pohlcovačov emisií ako lesy, lúky, pôda, voda, vzduch, tie u nás postačujú na pohltenie skleníkových plynov.

V štátoch západnej Európy, kde už majú málo lesov, tam to môžu riešiť takýmto spôsobom, ale pre nás je cestou podporovať výsadbu lesov a nie znižovať chov hovädzieho dobytka. Zavedením týchto smerníc by sme v podstate likvidovali slovenských poľnohospodárov. Preto sa aj oni minulý utorok zapojili do protestu európskych poľnohospodárov pred budovou EP v Štrasburgu proti prijatiu týchto dvoch smerníc.

Hlavné správy: Dopravné lietadlo vyprodukuje cca 50 gramov CO₂ na kilometer letu na jedného pasažiera, to je najmenej desaťtisíc ton CO₂ ročne na dopravné lietadlo lietajúce na európskych linkách a v niektorých prípadoch až takmer stotisíc ton CO₂ ročne v prípade veľkého lietadla operujúceho na medzikontinentálnych linkách. Porovnajme si to s priemernou kravou, ktorá vyprodukuje za rok 150 kg metánu. Metán síce je výraznejší skleníkový plyn ako CO₂, ale aj tak: jedno dopravné lietadlo je pre klímu škodlivejšie ako desaťtisíce kráv. Nehovoriac už o veľkých námorných lodiach a stovkách miliónov áut. Aký efekt pre planétu by teda malo, keby Európa, ktorá vyprodukuje iba 8 percent celosvetových emisií CO₂, jednostranne drasticky obmedzila svoje stavy hospodárskych zvierat, a tým aj svoju produkciu potravín? Dáva to vôbec zmysel?

Radačovský: Ak niekto ide robiť nejakú smernicu platnú pre všetky členské krajiny, tak najprv by to mal odkonzultovať s odborníkmi v jednotlivých členských štátoch. Tou autoritou v oblasti agropotravinárstva na Slovensku je SPPK.

Ak autori tej smernice majú nejaké iné informácie, ak sa riadia iba informáciami od environmentálnych aktivistov, tak ťažko dospejú k objektívnemu postoju, lebo pohľad aktivistov zvyčajne je dosť jednostranný. Každý extrémizmus je zlý, a aj ekologický extrémizmus. Aj environmentalisti majú svoje miesto, ale treba počúvať aj druhú stranu a hľadať vyváženú pozíciu, kompromis.

Niektorí tí ekologickí experti hovoria, že by bolo dobré piť menej mlieka a jesť menej hovädzieho mäsa. Ale to máme brať ako záväzok pre obyvateľov na Slovensku? To sú jednoducho nedomyslené hlúposti.

Z globálneho hľadiska vzaté, pochybujem, že teraz v Argentíne, kde sa chovajú státisíce kusov hovädzieho dobytka, obmedzia ich počty, alebo že by teraz v USA na príkaz EÚ obmedzili spotrebu hamburgerov alebo biftekov.

Hlavné správy: To je samozrejme v prvom rade o ponuke a dopyte. Ak sa nezníži dopyt, tak neviditeľná ruka trhu si cestičku nájde. Ak to nevyrobíme my, vyrobí sa to inde. Ak obmedzíme chov my, niekde budú mať šancu ho zvýšiť…

Radačovský: Presne o tom to je. My znížime stav chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a potom budeme potraviny dovážať cez pol sveta z Argentíny či z Austrálie? Toto má pomôcť planéte? Podľa môjho názoru je to hlúposť.

Dnes je už globálny svet, ak to nevyrobíme v Európe, vyrobia to inde. Alebo chce niekto povedať, že ak my obmedzíme výrobu, donútime celý svet obmedziť spotrebu mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov?

Hlavné správy: V prípade Slovenska je tu potom ešte jedna vec. Slovensko bolo kedysi sebestačné, ale pri vstupe do EÚ sme museli mnohé veci obmedzovať, dnes je naše agropotravinárstvo iba zlomkom toho, čo predtým a potraviny musíme vo veľkom dovážať. A teda, ak niekto chce obmedzovať veľkochovy, tak by bolo spravodlivé, keby začal tam, kde zostali, kde na náš úkor počas uplynulých desaťročí narastali…

Radačovský: No ale vráťme sa k podstate, ktorou by malo byť obmedzenie produkcie skleníkových plynov, a tým záchrana klímy.

Ja už mám svoje roky a niečo si pamätám: pred 50 rokmi na Slovensku bolo neporovnateľne viac veľkých zvierat. Koľko koní sa chovalo, v každej dedine pomaly každá rodina mala kravu, chovali sa ošípané, ovce… a po klimatických zmenách nebolo ani stopy. Zima bola zimou, leto bolo letom. Všetky chovy sme výrazne zredukovali a teraz to máme ešte viac redukovať, lebo zrazu došlo ku klimatickým zmenám, k nadmerným emisiám?

Preto sa pýtam: nastali tie klimatické zmeny v dôsledku chovu hospodárskych zvierat, alebo v dôsledku čohosi iného? Ak je to v dôsledku niečoho iného, tak poďme nájsť, kde je problém. A riešiť ten problém a nie obmedzovať slovenských poľnohospodárov, aby sme vzápätí to, čo mohli oni vyrobiť, museli doviezť z druhého konca sveta.

Hlavné správy: Ako je možné, že si toto neuvedomuje väčšia časť europoslancov? Ako je možné, že zástupcovia občanov hlasovali aj v tomto prípade (tak ako už toľkokrát) celkom evidentne proti záujmom občanov, proti záujmom svojich štátov, proti záujmom Európy?

Radačovský: Toto je veľmi zaujímavá otázka. Na tom proteste proti prijatiu tých smerníc boli poľnohospodári z celej Európy, prišli dokonca aj s traktormi. Ale týchto ľudí a ich záujmy predsa zastupujú nejakí europoslanci. A tí hlasovali proti ich záujmom. Nie je to zaujímavé?

Tu je teda namieste otázka, či vôbec europoslanci vedia, o čom hlasovali, či vôbec vedia, aké problémy ich poľnohospodári majú. Alebo jediný, koho berú ako autoritu je slečna Greta Thunbergová a podobní aktivisti?

Tí europoslanci na základe čoho, v prospech koho a prečo tak hlasovali? Toto je vážna téma. A mimochodom, keby ste videli ako sa tešili, keď to prešlo, ako tlieskali…

Hlavné správy: Tu sa neodbytne natíska tá klasická otázka: Cui bono? Komu prospeje, ak Európa bude pápežskejšia ako pápež a obmedzí svoje poľnohospodárstvo?

Radačovský: Presne tak. Komu to prospeje? Výsledkom bude, že niekto iný bude vyrábať a my to budeme kupovať. Môj syn Michal mi tu uvádza príklad z iného súdka. Hovorí, že mu to pripomína tú vlaňajšiu situáciu so čpavkom, ktorý je kľúčovou zložkou pri výrobe priemyselných hnojív: vlani sa USA a EÚ dohodli, že nebudú z Ruska kupovať čpavok. O mesiac neskôr USA tú dohodu za seba zrušili, ruský čpavok nakupujú a hnojivá vyrábajú, kým Európa to nezrušila, a preto musí hnojivá kupovať od Američanov.