Miesto heroínu – metadon, miesto generálneho štrajku – kriedová „revolúcia“

Po tom, ako sa jej veľkohubé vyhrážky generálnym štrajkom stali smiešnymi – odmietli ho podporiť ako odbory, tak aj zamestnávatelia, tak prišli s náhradným programom. Presnejšie prišli s tým, keď si uvedomili, že to bude debakel a miesto 95 % ľudí, ktorých by mali zmobilizovať pri generálnom štrajku sa im podarí zmobilizovať tak maximálne 5 % . A to by bol debakel. A to nie hocijaký, ale poriadny. Preto porozmýšľali, ako z tejto šlamastiky von. A jediné, čo ich napadlo je, že musia prísť s nejakou náhradou, nejakým iným fígľom.

Že tá náhrada bude smiešna a nedostatočná, nevadí, podstatné je – len aby sme v hanbe nezostali. Zostanú, akurát že v tejto chvíli o tom ešte nevedia. Začali tak vymýšľať plán B.

Sledujúc podobné revolúcie, prišli s tým, že potrebujú nejaký impulz, vytvoriť nejaký konflikt, vybrať si nejakého „hrdinu“ a potom na tom stavať. Zaplaviť sociálne siete jednotným posolstvom, dúfajúc, že tento impulz bude dosť silný na to, aby sa chytil. Takže čo sa vlastne stalo ? Ako rozbušku zneužili premiérovu prednášku o zahraničnej politike, ktorá sa mala konať na gymnáziu v Poprade.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návštevy politikov na školách sú vždy trocha tenký ľad. Pre vysoké školy je to v zásade jasné. Prednášky sú nepovinné, ak študent chce na prednášku pôjde, ak nechce nikto ho nemôže nútiť. V prípade stredných škôl je to iné. Ak je obsahom prednášky niečo, čo je v školskom curricule, teda v obsahu vzdelávania – aj v tom prípade môže rodič, či zákonný zástupca študenta napísať, ďakujem neprosím – moje dieťa sa na tejto prednáške nezúčastní. Ak to je prednáška na tému, ktorá nie je v školských osnovách, čo bol tento prípad je aktívny súhlas rodiča nevyhnutný.

Nikto teda nebol nútený ísť na prednášku s premiérom a nemal sa teda prečo búriť. Bolo jasné, že celá hystéria okolo „odvážneho“ študenta Mura, ktorý sa „preslávil“ len neskutočne vulgárnym nápisom v zmysle – ako chutí Putinov k…. vznikla umelo a účelovo. Iste, len úplnou náhodou v čase, kedy túto primitívnosť škrabal na chodník, išla okolo progresívna poslankyňa Luščíkova – kontrola skrátka musí byť. No a potom vypukla známa kriedová revolúcia.

Distingvovaný diplomat Korčok sa hneď zastal nášho hrdinu a sociálne siete boli zrazu zaplavované solidarizujúcimi odkazmi, pre arcidiabla Fica a spol. Opozícia, keď si interne priznala, že na „vyliečenie“ Slovenska generálnym štrajkom jednoducho nemá prešla na substitučný (náhradný) program. Naordinovala Slovensku kriedovú revolúciu. Urobila niečo podobné, ako keď adiktológovia vzdajú akúkoľvek nádej na vyliečenie pacienta a miesto liečby nasadia substitučnú liečbu. Naša opozícia tak nahradila generálny štrajk – kriedovou revolúciou. Asi tak, ako keď ťažkým narkomanom nahradia heroín metadonom.