Môj profil 
Predplatné
Historický význam cyrilo-metodskej misie a potrebu pokračovania i prehĺbenia tejto tradície v 19. storočí najdôraznejšie pripomenul Jozef Miloslav Hurban. Urobil tak v literárnohistorickej štúdii Slovensko a jeho život literárny.
Táto esejisticky poňatá a prelomová štúdia vychádzala na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady, a to v rokoch 1846, 1847 a 1851. Bolo to prvé literárnohistorické dielo, ktoré v syntetickej podobe reflektovalo dejiny slovenskej literatúry a zo svojho pohľadu aj dejiny slovenského národa. A tak je celkom zákonité, že autor musel v hlbinách našich dejín venovať najväčší priestor účinkovaniu sv. Cyrila a sv. Metoda a ich literárnej tvorbe. A v tom prípade aj jazyku. Na túto tému napísal: “Reč a liturgia staroslovienska nebola, pravda, terajšie nárečie slovenské, aspoň s istotou sa povedať nemôže, ktoré to bolo nárečie. Bezpochyby nebolo ďaleké od obyčajnej, toho času užívanej slovenčiny, sčiastky zato, že ho Slováci dobre rozumeli, sčiastky, že samo terajšie nárečie nie je priam tak veľmi od tamtoho staroslovienskeho odchodné.” A cyrilo-metodský odkaz v záverečnom odseku tejto časti diela oživuje takto: “Pamiatka týchto dvoch bratov svätou má medzi nami Slovákmi zostávať, lebo skutočne oni sú počiatok vekov našej osvietenosti, civilizácie a spoločnosti kresťanskej medzi národom naším. Oni prví štepili živé stromy večnosti v zemských záhradách slovenského národa.”
Hurbanova štúdia Slovensko a jeho život literárny knižne vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave roku 1972.
.jpg)
.JPG)
