Svätý Otec František ocenil krok Spojených arabských emirátov zriadiť osobitný výbor na podporu aplikovania myšlienok Dokumentu o ľudskom bratstve do praxe. Mons. Miguel Ángel Ayuso Guixot, ktorý je členom tohto výboru za vatikánsku stranu, považuje cieľ tohto snaženia za ušľachtilý. V rozhovore s Alessandrom Gisottim z Vatikánskeho rozhlasu španielsky prelát a odborník na dejiny islamu vysvetľuje:

„Ako už vyjadrili rôzne svetové médiá, vytvorenie tohto špeciálneho výboru je významným aktom. Ako sa uvádza v komuniké o jeho vzniku, v skutočnosti ide o podporu ideálov obsiahnutých v Dokumente o ľudskom bratstve, pretože je to «vyhlásenie spoločného záväzku zjednotiť ľudstvo a pracovať na dosiahnutí svetového mieru, aby sa zabezpečilo, že budúce generácie môžu žiť v atmosfére vzájomného rešpektu a zdravého spolunažívania». Cieľ je to naozaj ušľachtilý!“

Sprevádzali ste pápeža na apoštolskej ceste v Spojených arabských emirátoch a pracovali ste na Deklarácii o ľudskom bratstve. Čo vás najsilnejšie oslovuje na tejto neúnavnej vôli k dialógu u Svätého Otca?

„Predovšetkým vyjadrujem vďaku za jeho neúnavné úsilie o podporovanie dialógu. Naozaj, v kontinuite s predchádzajúcimi pápežmi, pápež František so svojím dialógom úcty a priateľstva, a dodal by som, že slovami i skutkami, neprestáva povzbudzovať svet a všetkých ľudí dobrej vôle, aby podporovali tri veci: bratstvo, pokoj a spolužitie. Nezabúdajme, že tieto tri prvky sú nevyhnutné, ak skutočne chceme liečiť rany nášho sveta. Sú základnou abecedou našej budúcnosti.“

Ohľadom budúcej činnosti novozriadeného výboru sa Mons. Ayuso podelil so svojimi očakávaniami:

„Moje očakávania sú mnohé, pretože akonáhle sme začali proces, musíme nájsť všetky spôsoby, ako zapojiť – od základňovej úrovne smerom nahor a tiež opačne, na úrovni tak národnej ako i medzinárodnej – mnoho medzinárodných organizácií, zodpovedných činiteľov v sociálnej, náboženskej, akademickej a politickej oblasti, snažiac sa predovšetkým osloviť mladých ľudí.“

Medzi iniciatívy „zdola“ sa radí aj Víkend priateľstva mladých kresťanov a moslimov, ktorý už po tretí raz zorganizovala ekumenická komunita Taizé. Predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg to komentuje:

„Je to pekná iniciatíva, ktorá sa pridáva k početným iným už zrealizovaným, ktoré sa ďalej rozvíjajú smerom zdola. (…) Podujatie v Taizé vychováva mladých, ale musíme myslieť aj na výchovu vychovávateľov a náboženských predstaviteľov, pretože – ako to vyjadril nedávny míting v Rimini – budúcnosť bude náboženská.“

Svätý Otec zdôraznil na tlačovej konferencii pri spiatočnom lete z Abú Zabí, že túto deklaráciu treba študovať na školách a univerzitách. Ako sa pokročilo na tejto ceste naznačenej pápežom Františkom?

„Sme vďační za tento dobrý začiatok, ktorý sa už dosiahol na rôznych úrovniach a v rôznych regiónoch sveta. Nehovorím o konkrétnych školách či univerzitách, aby sme niektoré nevynechali, ale jedna vec je zásadná: dali sme sa do pochodu! (…) Som presvedčený, že prostredníctvom novovytvoreného špeciálneho výboru sa zodpovední škôl a akadémií môžu ďalej povzbudzovať, aj prostredníctvom oficiálnych štruktúr zodpovedných za vzdelávanie, aby sa Deklarácia s väčším opodstatnením dostala do jadra štúdií, do reflexie a debaty na školách a univerzitách.

Perspektíva vychovávať sami seba i druhých ku kultúre stretávania sa, bratstva a pokoja sa v nevyhnutnom dôsledku týka ochoty revidovať v tomto svetle aj vzdelávacie a akademické osnovy v školách, vzdelávacích ústavoch a na univerzitách. Prvým konkrétnym krokom bude študovať, reflektovať a šíriť Dokument o bratstve, ako nás o to Svätý Otec požiadal.

Ešte by som dodal, že pápež vo svojom prejave na Teologickej fakulte južného Talianska v Neapole v júni tohto roku dal presné návody, ako rozbehnúť istú „dialogickú teológiu“. Som si istý, že to, čo vyjadril Svätý Otec ponúkne aj príležitosť na prehĺbenie a šírenie Dokumentu z Abú Zabí.“

V niektorých katolíckych prostrediach je taká mienka, že Deklarácia z Abú Zabí v úsilí o dialóg riskuje skĺznutie do synkretizmu. Ako komentujete túto kritiku?

„Pri rešpektovaní názorov tých, ktorí si môžu myslieť, že Deklarácia z Abú Zabí by sa mohla skĺznuť do synkretizmu alebo relativizmu, a to aj v dobrej viere, verím, že strach je pre medzináboženský dialóg nepriateľom číslo jeden. Katolícka cirkev pripomína hodnotu vlastnej identity, odvahu voči odlišnosti a úprimnosť úmyslov. Nejde tu o vytváranie nejakého „taviaceho hrnca“ (melting pot), v ktorom sa všetky náboženstvá považujú za rovnocenné, ale o to, že všetci veriaci, tí, čo hľadajú Boha a všetci ľudia dobrej vôle bez náboženskej príslušnosti, majú rovnakú dôstojnosť.

Musíme sa teda angažovať, lebo Boh, ktorý nás stvoril, nie je príčinou rozdelenia, ale jednoty. Otvorme sa dobrodružstvu stať sa spoločníkmi na ceste každej ľudskej osobe v našom kráčaní v ústrety Pravde. Žiť v identitu v „odvahe k odlišnosti“ je tým prahom, ktorý nás Cirkev pápeža Františka dnes žiada prekročiť. Len tak sa vernosť Bohu, v Ježišovi, stáva novým príbehom, budovaním civilizácie zmluvy, ktorá objíma v pokoji a vo vzájomnej výmene darov bohatstvo rozdielov. Pluralita našich spoločností, a nielen náboženská, je realitou, ktorá nás pozýva uvažovať nad našou identitou, bez ktorej tu nie je autentický medzináboženský dialóg.“

O niekoľko dní nadíde 18. výročie teroristických útokov z 11. septembra, tragickej udalosti, ktorá dala živnú pôdu tvrdeniam zástancov „stretu civilizácií“. Môže byť Deklarácia z Abú Zabí protilátkou na vírus „stretu civilizácií“?

„Myslím si, že Deklarácia z Abú Zabí je globálnou výzvou k „civilizácii lásky“, ktorá je v protiklade k tým, ktorí si prajú stret civilizácií! Modlitba, dialóg, úcta a solidarita sú jediné víťazné zbrane proti terorizmu, fundamentalizmu a všetkým druhom vojny a násilia. A sú to zbrane, ktoré sú súčasťou duchovných arzenálov všetkých náboženstiev. Pokoj je vzácnym dobrom, ašpiráciou, ktorá žije v srdci každého človeka, veriaceho alebo neveriaceho, a ktorá by mala inšpirovať každú ľudskú činnosť.

Pápež František vo svojom príhovore na Globálnej konferencii o ľudskom bratstve v Abú Zabí povedal: «Tu niet alternatívy. Buď budeme vytvárať budúcnosť spoločne, alebo žiadna budúcnosť nebude. Najmä náboženstvá sa nemôžu zrieknuť naliehavej úlohy budovania mostov medzi národmi a kultúrami». Nastal čas, aby sa «náboženstvá aktívnejšie zasadili, s odvahou a smelosťou, bez predstierania, aby pomohli ľudskej rodine dozrieť v schopnosti zmierenia, vo vízii nádeje a v konkrétnych krokoch pokoja».“

Spomenutý výbor, rovnako ako deklarácia, sa zrodil z islamsko-kresťanského dialógu. Dá sa uvažovať o „rozšírení“ iniciatívy aj na iné náboženstvá?

„Deklarácia sa zrodila z islamsko-kresťanského dialógu v kontexte jednej Globálnej konferencie o ľudskom bratstve. A práve v tomto globálnom kontexte sa posolstvo Deklarácie šíri po celom svete ako „nové“ okno, ktoré sa otvára v kontexte „ducha Assisi“. A v dôsledku toho nie je obmedzené na určité osoby, miesta a časy. Toto univerzálne posolstvo o bratstve, pokoji a spoločnom spolužití je inkluzívne a môžu sa oň deliť všetci veriaci všetkých náboženstiev spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle.

Napríklad v septembri sa v Madride zúčastním na medzinárodnom stretnutí „Ľudia a náboženstvá“, organizovanom Madridskou arcidiecézou a Komunitou Sant´Egidio, pričom budem hovoriť pri okrúhlom stole práve na tému ľudského bratstva spolu s predstaviteľmi rôznych náboženstiev.“