Londýn 13. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP/PA-Christopher Furlong)
Európska Únia a Británia sa nevedia v otázke Brexitu dohodnúť. Časť britských politických skeptikov je presvedčená, že EÚ je nereformovateľná a Londýn by sa mal jednoznačne s Bruselom rozísť. Mayová hrá dvojitú hru a podľa britských skeptikov by ju mal konečne nahradiť niekto, kto skutočne verí v Brexit a vývoj situácie by sa mal posunúť. Mayovej vyhrážky o rezignácii už začínajú byť smiešne a v chaose brexitu už začína platiť, že aj keď to vyzerá, že sa niečo deje, nedeje sa ale vôbec nič, čo by stálo za reč
V Británii silnejú hlasy, volajúce po tom, aby cesta dohody s EÚ vychádzala z bilaterálnych dohôd, podobne ako v prípade vzťahov EÚ a Švajčiarska. Mohlo by ísť aj o prechodné obdobie, keď by sa však situácia vyjasnila a nervozita by opadla, mohli by pokračovať ďalšie rokovania. Britom sa však evidentne nechce zaplatiť do EÚ sumu 39 miliárd britských libier, k čomu ich zaväzuje dohoda o vystúpení z EÚ.
Britskí poslanci a Brusel sa tak dostávajú do čoraz väčších rozporov. Európskej Únii by vyhovovala veľká dohoda s Britániou, ktorá by podľa Britov Britániu zväzovala so štruktúrami EÚ. V Británii sme však svedkami zaujímavého vývoja situácie, kedy už do kompetencií britskej vlády ohľadne Brexitu čoraz tvrdšie zasahuje britský parlament. To vyvoláva obavy u väčšiny britských odborníkov, ktorí poukazujú na to, že úlohou vlády je rozhodovať o tom ako sa bude vládnuť a aké budú napríklad uzavreté medzinárodné dohody a zmluvy. Úlohou parlamentu je tieto dohody preskúmať a hlasovať o nich. Parlament by však nemal vydávať zákony, ak ich nenavrhne vláda. To patrí do kompetencie ministrov, ktorí predkladajú legislatívu (môže samozrejme ísť aj o poslanecký návrh, to je ale iná procedúra). Čo sa deje momentálne v Británii je úplne v rozpore s tým, ako fungoval britský parlament doposiaľ.
Či by pomohlo Británii ďalšie referendum ohľadne brexitu je otázne. Samozrejme salámovou metódou je možné predkladať referendá a vyvíjať tlak na spoločnosť dovtedy, kým, spoločnosť nerezignuje. Ale v Británii to vyzerá tak, že chýba politická vôľa na nové referendum, Británia však problém s Brexitom riešiť musí. Na britských ostrovoch sa straší, že ak by Británia odišla bez dohody z EÚ, malo by to na Britániu negatívny dopad – úpadok vo výške 5 až 8% HDP. Ale euroskeptici, ktorí požadujú odchod Británie z EÚ tvrdia, že tieto štúdie sú zavádzajúce, euroskeptici sú presvedčení, že Británia by bez problémov dokázala prilákať investorov a obchod z celého sveta.
Jedno je ale isté, aj politická kariéra Theresy Mayovej je vážne ohrozená Brexitom. Skeptici sú presvedčení, že Mayová hľadá kompromis a sedí na dvoch stoličkách, pričom nechce stratiť sympatie Londýna a ani Bruselu. Čoraz častejšie sa skloňujú mená súčasného ministra zahraničia Jeremy Hunta, bývalého ministra pre brexit Dominika Raaba a ministra životného prostredia, potravín a poľnohospodárstva Michaela Grooveho či predsedu European Research Group Jacoba Rees-Mogga.
Európska rada v noci rozhodla o flexibilnom odklade pre Brexit do 31. 10. 2019. Flexibilný odklad znamená, že na rozhodnutie o spôsobe odchodu, ku ktorému Británia nedospela za dva roky od aktivácie článku 50, dostane ďalších šesť mesiacov. Ak sa počas nich v Dolnej snemovni podarí nájsť väčšinu pre dohodu o vystúpení, Británia bude môcť EÚ opustiť aj skôr.
V Británii rastie počet tých, ktorí sú kriticky naladení voči EÚ, pretože EÚ podľa nich neprejavuje žiaden rešpekt k európskym národom, je to kolos ktorý chce vytvoriť federálnu Európu. Podľa britských euroskeptikov je tento kolos hlboko nedemokratický, nekontrolovateľný a protekcionistický. V jeho čele stoja elity, ktoré nezaujímajú demokratické priania občanov a voľby do EÚ považujú euroskeptici len za pretvárku. Európska Únia sa môže zmeniť len za predpokladu, že s tým bude súhlasiť Nemecko a Francúzsko. Navyše britskí euroskeptici nepovažujú EÚ za spolok rovnocenných partnerov.