Studenú vojnu charakterizoval svet rozdelený na dva znepriatelené bloky, ktoré boli od seba do veľkej miery ekonomicky izolované. Dnes je to inak, Čína sa snaží o čo najhlbšie prepojenie svojej ekonomiky so západom, aby jej ekonomická izolácia nebola možná. Tzv. decoupling – oddelenie americkej ekonomiky od čínskej, ktoré započal bývalý prezident Trump, by bolo pre Čínu zničujúce.

Proti sú však globálne korporácie, ktoré z lacnej výroby v Číne najviac ťažia a v nemalej miere tak rozhodnú práve oni, ako bude nová studená vojna vyzerať – či pôjde len o slovné výmeny na diplomatickej úrovni, alebo či sa bude pokračovať v kurze oddeľovania ekonomík.

Čína najnovšie reagovala sankciami na európske sankcie proti čínskym predstaviteľom zodpovedným za genocídu Ujghurov. „Zaplatíte vysokú cenu“, odkázal Peking Európe cez svoj stranícky denník Global Times. Na stretnutí v Anchorage si zas Američania vypočuli, že nemajú kázať o ľudských právach, keď sami majú problém s právami černochov a nezvládajú pandémiu, ktorú práve Peking spôsobil.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang Ji na stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom Američanom odkázal, že ich systém nereprezentuje vôľu medzinárodnej komunity.

V spoločnom vyhlásení Američanov obvinili zo šikanovania a zasahovania do iných štátov, pričom by si mali uvedomiť škody, ktoré v posledných rokoch napáchali na globálnom mieri a rozvoji.

Rusko s Čínou spolupracujú na mnohých veciach, ale o úzkej aliancii na spôsob Varšavskej zmluvy sa hovoriť nedá. Obe krajiny spája iba spoločný geopolitický rival. No každý to vidí trochu inak.

Ani teraz nemajú Čína a Rusko rovnaké záujmy, povedal pre web Foreign Affairs bývalý čínsky diplomat pôsobiaci v Moskve S-ce. „Rusko chce zničiť medzinárodný systém, má pocit, že je jeho obeťou, a preto sa jeho hospodárstvo a spoločnosť nerozvíjajú. Čína zo súčasného systému profituje, chceme ho zlepšiť, ale nie poraziť.“

Čína tak de facto podporuje ďalšiu globalizáciu, akurát by na čele tohto procesu chcela vystriedať USA a diktovať svetu svoje predstavy.

Sovieti spolupracovali s Čínou počas prvých rokov studenej vojny, napríklad v kórejskej vojne, no neskôr sa ich lídri rozhádali, čo v 70. rokoch využili Američania, zmierili sa s režimom Mao Ce-tunga a vrátili dovtedy izolovanú krajinu na medzinárodnú scénu.

Nová studená vojna však napriek tomu neprebieha medzi Ruskom a USA, ale medzi USA a Čínou. Čína využila odchod Spojených štátov z niektorých medzinárodných organizácií a posilnila si v nich svoj vplyv, hlavne vo WHO.

Čína je tiež ekonomicky silnejšia, ako bol Sovietsky zväz. Ten dosahoval asi 40 % HDP USA. Čína ma dnes 60 % HDP USA, aj keď jej v tom pomáha, že má štyri krát viac obyvateľov. V prepočte na obyvateľa je však čínske HDP (10 216 dolárov) stále ďaleko vzadu, za USA (65 297), dokonca za krajinami ako Costa Rica (12 243), či Mauricius (11 099).

Ekonomika Číny a západu je však oveľa viac prepojená, ako to bolo medzi súperiacimi blokmi počas studenej vojny. Podľa profesora medzinárodných vzťahov Thomasa Christensena sa Američania nebudú snažiť stupňovať situáciu so studenou vojnou, ak by totiž príliš tlačili na spojencov, ktorí sú ekonomicky závislí od obchodu s Čínou (čo je dlhodobý čínsky cieľ, dosiahnuť závislosť na ich výrobe) mohli by ohroziť aliancie a bezpečnostné partnerstvá, ktoré majú s viac ako 60 technicky najvyspelejšími krajinami sveta.

„Skúste si to porovnať s čínskymi partnermi, napadá ma akurát Severná Kórea, Pakistan, Irán, Sudán a Zimbabwe“, hovorí Christensen.

Čína sa už teraz snaží získať prevahu v Afrike, Latinskej Amerike, ale aj vo východnej Európe tým, že im buduje a dotuje kritickú infraštruktúru vrátane sieti 5G a napája ich aj na čínske podzemne káble. Postupne dodáva aj zariadenia na sledovanie ľudí, čo je vítane hlavne v nedemokratických režimoch. Základnou myšlienkou tohto alternatívneho prístupu je, že pri snahe dosiahnuť pozíciu globálneho lídra je ekonomická a technologická prevaha nakoniec dôležitejšia ako tradičná vojenská sila.

Aj studenú vojnu sprevádzala rivalita pri technológiách, vtedy išlo najmä o jadrovú bombu a vesmírne preteky, teraz o 5G technológiu či umelú inteligenciu. Technologicky konflikt sa však deje v inom kontexte. Tridsať rokov globalizácie viedlo k hlbokej integrácii medzi čínskou ekonomikou a západom. Či táto integrácia prežije, je najväčšou otázkou novej studenej vojny.

Ivan Blaho